Potrebujeme kultúru cti a hrdinstva Zvyšujeme výdavky na obranu, ale bez bojovníkov je to len marketingové cvičenie

Na medzinárodných samitoch a v médiách sa stále hovorí len o zvyšovaní výdavkov na obranu a o zbrojení. Na nedávnom samite v Haagu sa spojenci NATO dohodli, že zvýšia svoje výdavky na obranu na 5 percent HDP.

A predsa sa všetka publicita o tom, že obrana a bezpečnosť krajiny sa konečne berú vážne, javí ako nepoctivé pozérstvo. Prečo? Pretože lídri väčšiny členských štátov NATO si plne uvedomujú, že ich vojenské sily nie sú pripravené na vážny boj.

Ešte horšie je, že obyvateľstvo západných spoločností prijalo postheroickú kultúru, ktorá nepovažuje obranu vlastného národa za svoju zodpovednosť. Mladí ľudia sa odvrátili od hodnôt vlastenectva, odvahy a povinnosti, a preto mnohí z nich necítia zodpovednosť za obranu svojho národa.

Na papieri by Nemecko malo byť významnou vojenskou mocnosťou. Má najsilnejšiu ekonomiku v západnej Európe a disponuje zdrojmi potrebnými na prezbrojenie armády.

Nemecký kancelár Friedrich Mertz vyhlásil, že jeho vláda „v budúcnosti poskytne všetky finančné prostriedky, ktoré Bundeswehr potrebuje, aby sa stal najsilnejšou konvenčnou armádou v Európe“.

V skutočnosti však všetky reči o investíciách do rozsiahleho programu prezbrojenia nemôžu zakryť skutočnosť, že Nemecko nie je pripravené viesť vojnu. Prieskumy ukazujú, že občania Nemecka nechcú opustiť svoj bezpečný priestor a zapojiť sa do reálneho boja.

Päť percent HDP na obranuNamiesto ďalšieho masívneho zadlžovania potrebujeme zmenu rozpočtových priorít

Sven L. Larson

V prieskume inštitútu Forsa z minulého mesiaca len 17 percent Nemcov uviedlo, že by v prípadne napadnutia bránili svoju krajinu. Podľa Aylin Matlé, spolupracovníčky Nemeckej rady pre zahraničné vzťahy, „mladší ľudia v skutočnosti nevidia dôvod, prečo by mali za Nemecko riskovať svoje životy“.

Nemecká armáda – Bundeswehr – rýchlo starne. Súčasne sa zmenšuje, pretože do dôchodku odchádza v priemere 20 000 osôb ročne. Takáto vysoká miera úbytku vyvoláva otázku, aký majú miliardové investície do prezbrojenia zmysel.

Česť a ideál obetavosti

Nemecko nie je jediným štátom, ktorý sa odcudzil požiadavkám národnej bezpečnosti. V minulom roku sa spoločnosť Gallup v prieskume medzi občanmi 45 krajín pýtala, nakoľko sú ochotní bojovať za svoju krajinu v prípade vojny.

Štyri z piatich krajín s najmenej odhodlanými bojovníkmi na svete boli v Európe, vrátane Španielska, Nemecka a najmä Talianska, kde len 14 percent opýtaných uviedlo, že sú pripravení bojovať proti zahraničnému nepriateľovi.

Najviac ľudí pripravených bojovať proti súperovi zo zahraničia v minulosti pochádzalo z mladších generácií. Dnes sa situácia dramaticky zmenila. Prieskumy uskutočnené na oboch stranách Atlantiku poukazujú na neochotu mladých ľudí bojovať za svoju krajinu.

V prieskume Quinnipiac University, ktorý sa uskutočnil v roku 2022 v Spojených štátoch, len 55 percent respondentov uviedlo, že by v prípade zahraničnej invázie bojovali. Prieskumy medzi Európanmi naznačujú, že sa ich respondenti vziať do rúk zbraň na obranu svojich národov zdráhajú ešte viac.

Je zrejmé, že Západ sa nachádza v období postheroického zeitgeistu, v ktorom sa postoj k armáde zakladá na nálade intelektuálneho a morálneho odzbrojenia. Mladí ľudia nemôžu za to, že sú postihnutí citlivosťou, ktorá sa vyhýba riziku. Mnohí z nich už nie sú vzdelávaní a socializovaní tak, aby si osvojili hodnoty vlastenectva, povinnosti a obetavosti.

Nová daň, škrtanie sociálnych benefitov či zadlžovanieAko štáty NATO zafinancujú zvýšené náklady na obranu. A ako to urobí Slovensko?

Kristína Votrubová

Povinnosť, česť, vlasť sú ústrednými prvkami étosu bojovníka. Najmä česť je pre armádu kľúčovou hodnotou. Ako poukázal Paul Robinson v knihe Military Honour and the Conduct of War:

„Česť podnecuje mužov do boja dvoma spôsobmi: pozitívne – prostredníctvom túžby preukázať cnosť a získať si česť – a negatívne – prostredníctvom túžby vyhnúť sa potupe alebo hanbe.“ Bojovníci počítajú s tým, že budú riskovať a prinášať obete, aby splnili úlohu, ochránili svojich spolubojovníkov a nevinných.

Západný svet vo všeobecnosti, a najmä angloamerický svet, sa začal vyhýbať riziku, jeho armáda sa začala vyhýbať obetiam a odcudzila sa cti a ideálu obetavosti.

Nie je to tak dávno, čo ideály boja za istý cieľ a dokonca riskovanie smrti priťahovali milióny mladých ľudí k záujmom svojho národa. Dnes je pre mnohých intelektuálov nepredstaviteľné, že by významná časť spoločnosti mohla nájsť zmysel vo vojne. Ako vysvetľuje Christopher Coker v knihe Waging War Without Warriors?, vojny sa odtrhli od hodnôt, ktoré ovplyvňujú každodenný život. Západné kultúrne inštitúcie sú posadnuté hodnotou bezpečnosti a ochotu obetovať sa považujú za bizarný zastaraný ideál.

Hrdinstvo stratilo morálny status ako prostriedku inšpirácie pre mladých. Ako poznamenal Coker, „máme tendenciu zbavovať [hrdinov] plnohodnotnosti ich života, aby sme podporili a udržali malosť toho nášho“. Namiesto oslavy hrdinstva sa v spoločnosti inštitucionalizoval étos odporu k riziku.

Morálne odzbrojenie

Na rozdiel od niektorých iných spoločenských inštitúcií nemôže armáda prežiť bez toho, aby riskovala. Vojenské hodnoty spojené s étosom bojovníka však čelia výzve zo strany silných kultúrnych vplyvov, ktoré negujú rizikové správanie.

Napriek mnohým hollywoodskym akčným filmom, ktoré oslavujú hrdinstvo a odvahu, rizikovému vojenskému správaniu sa pripisuje len malá kultúrna hodnota. Prevládajúce normy týkajúce sa zdravia a bezpečnosti odmietajú rizikové správanie.

Päť percent na obranuV Nemecku sa mení nálada, dve tretiny verejnosti podporujú silný nárast armády

Christian Heitmann

Kultúra, ktorá vykazuje nízky prah voči stratám v každodennom živote, zrejme nebude mať schopnosť oslavovať rizikové správanie vo vojenských inštitúciách. Aj preto sa status a autorita armády znížili.

Spoločenské elity sa dištancovali od vojenského étosu a od armády a ich participácia na tejto inštitúcii sa výrazne znížila. Aj hlavné spoločenské prúdy sa odcudzili vojenským hodnotám.

Ako poznamenávajú dvaja radikálni kritici, „reprezentatívnym obrazom amerického vojaka už nie je obraz Johna Wayna, a čo je dôležitejšie, ani dnešní americkí vojaci už nie sú odrazom bežných amerických občanov“. Aj vo Veľkej Británii sa vedenie vojny čoraz viac zveruje súkromným dodávateľom, zahraničným žoldnierom a ekonomicky najzadlženejšej časti spoločnosti.

Ak sa vládnuce spoločenské elity tak hlboko odcudzili étosu bojovníka, ako môže prekvapovať, že ani podľa väčšiny ľudí nepatrí obrana národa medzi ich povinnosti? Morálne odzbrojenie Západu v podstate pripravilo spoločnosť práve o tie hodnoty, ktoré sú nevyhnutné na zachovanie národnej bezpečnosti.

A tak zatiaľ čo lídri krajín NATO dvíhajú prípitok na svoj záväzok zvyšovať výdavky na obranu, ich spoločnosť zostáva morálne odzbrojená.

Kým nebudú brať hodnoty vlastenectva, odvahy a povinnosti vážnejšie, vyzbrojovanie nepovedie k skutočnej bezpečnosti vo svete.

Pôvodný text: Rearmament Without Warriors? A Pointless Exercise in Impression Management. Uverejnené v spolupráci s European Conservative, preložil Lukáš Obšitník.