Fiasko v Afganistane Najväčšia zahraničnopolitická katastrofa od založenia Spolkovej republiky

Až teraz, po vyvrcholení dvadsiatich rokov vojny v Afganistane a krátko pred voľbami, sa množia hlasy, že Maas musí odísť.

Človek, ktorý nedokáže sám urobiť rozhodnutie, ale vždy vyšle napred pokusného králika. Táto neblahá povesť sprevádza Maasa, odkedy sa ujal pozície ministra zahraničných vecí. Ešte v decembri magazín Cicero písal, že diplomati v ministerstve ho majú nazývať „slimline“ – nielen kvôli jeho postave. „Chýba jasná stratégia a definícia nemeckých záujmov,“ znel ortieľ nad úradovaním nemeckého ministra.

Profesor medzinárodných vzťahov Stephan Bierling pred niekoľkými týždňami nazval Maasa „najslabším ministrom zahraničných vecí v dejinách Spolkovej republiky“ a človekom, ktorému je „ministerstvo aj po štyroch rokoch ministrovania cudzie“.

Nemeckým sociálnym demokratom sa tak podaril skutočne husársky kúsok – nominovali asi prvého ministra zahraničných vecí, ktorý sa nezaujíma o zahraničnú politiku. K svetovému dňu kávy sa Maas nechal fotogenicky inscenovať so šálkou kávy v ruke. Sociálne médiá jeho pózu však neprijali najprívetivejšie, Cicero cituje jedného z komentujúcich:

„Táto fotografia ukazuje, čo sa stalo s funkciou ministra zahraničných vecí: štátom dotované javisko na Instagrame. Naznačiť občanovi, že Nemecko má geopolitický vplyv, zatiaľ čo Čína a USA istotne nedokážu rozlíšiť Heika Maasa od (komika) Hapa Kerkelinga.“

Neschopnosť ministra načrtnúť zahraničnopolitickú stratégiu a zanechať po sebe viac než len podlízavé posty v sociálnych médiách viedla Nemecko do zahraničnopolitickej bezvýznamnosti, ktorá je štvrtej najväčšej ekonomiky sveta trochu nehodná. Hovorca frakcie CDU/CSU pre európsku politiku Florian Hahn preto nazval Maasovu politiku „hashtagovou diplomaciou“.

Nech ide o vojnu v Sýrii, Náhornom Karabachu alebo konflikt medzi Tureckom a Gréckom, z nemeckého ministerstva zahraničných vecí v posledných rokoch počuť len prázdne reči.

Maasovo zlyhanie ukazuje aj koniec misie v Afganistane. Nejde teraz o neúspech celej misie, ktorá Afganistanu nepriniesla funkčnú demokraciu, právny štát ani prosperitu, to bola primárna zodpovednosť USA. Nemecký rezort nedokázal odhadnúť situáciu a včas evakuovať Nemcov a afganských spolupracovníkov nemeckých jednotiek.

Pritom nemecká ambasáda v Afganistane celé týždne upozorňovala, že situácia v krajine je omnoho horšia, než sa javí. „Ak by sa tentoraz niečo pokazilo, tak by sa tomu bývalo dalo vyhnúť,“ varoval zástupca veľvyslanca.

Heiko Maas však na varovania svojich diplomatov nedbal a ani sa neunúval o nich informovať zvyšok kabinetu. S takými skreslenými informáciami nie je chybné rozhodovanie v prípade Afganistanu žiadnym prekvapením.

Kritizovaná je aj ministerka obrany Annegret Kramp-Karrenabauerová – nie však celkom právom. Nemecký Bundeswehr mal totiž plány na evakuáciu Nemcov a afganských spolupracovníkov pripravené v šuplíku už v apríli. Rozhodnutie o evakuácii však bolo politické – a tam bol kľúčovou postavou práve minister zahraničných vecí.

Predseda zväzu Bundeswehru André Wüstner kritizoval: „Toto je politická katastrofa, je to tragédia. A môžem len súhlasiť so spolkovým prezidentom: To, čo vidíme, je hanebné.“

Pritom stačilo evakuovať ľudí o čosi skôr. „Ale vždy to je otázka politického posúdenia situácie, politického rozhodnutia. A to padlo veľmi neskoro.“

Vyvrcholením Maasovej neschopnosti je najnovšia informácia, že Berlín napriek postupu Talibanu na Kábul nedokázal ani len spustiť evakuáciu vlastnej ambasády. Zatiaľ čo nemecké úrady vyčkávali, ambasáda v Kábule musela začať sama organizovať svoju vlastnú záchranu.

Následky týchto chýb sú dramatické. V Kábule bol postrelený Nemec, ktorý sa nedostal včas na letisko, Taliban zavraždil aj príbuzného novinára pracujúceho pre Deutsche Welle. To sú zbytočné obete, ľudia, ktorí mohli a mali byť evakuovaní už pred týždňami.

Mnohí pozorovatelia dúfajú, že Maasa po voľbách nahradí niekto kompetentnejší. To, že sa minister v úrade ešte niečo naučí, je nepravdepodobné, „na to budeme potrebovať novú spolkovú vládu,“ myslí si Stephan Bierling.

Nebyť volieb v septembri, tlak na Maasovu demisiu by bol aj v jeho vlastnej strane omnoho väčší. Volebný líder SPD Olaf Scholz sa vyhýba otázke, či by si po voľbách želal Maasa vo svojom kabinete. Krátko pred voľbami však SPD nemôže verejne priznať takú závažnú chybu jedného zo svojich najznámejších ministrov.

Konzervatívny premiér Bavorska Markus Söder (CSU) vyhlásil, že Maasa si v budúcej vláde neželá: „V každom prípade predpokladáme, že väčšina diskutovaných ľudí už nebude po voľbách k dispozícii na nové úradné povinnosti. V každom prípade by sme na to tlačili – najmä pokiaľ ide o ministra zahraničných vecí.“

Ale aj opozícia Maasovi pripisuje väčšinu zodpovednosti. Politik Zelených Cem Özdemir, ktorý sa v roku 2017 o chlp sám stal ministrom zahraničných vecí, nemilosrdne hodnotil konanie svojho rivala: „Maas mal počúvať odborníkov, svojich diplomatov. Proste len sa tou témou zaoberať.“ Podľa líderky Zelených Annaleny Baerbockovej minister „zatváral oči pred realitou“.

Wolfgang Kubicki z liberálnej FDP tiež kritikou nešetril a nazval afganské fiasko „najväčšou zahraničnopolitickou katastrofou od vzniku Spolkovej republiky“. Spoluzodpovedná je podľa neho aj Angela Merkelová a Annegret Kramp-Karrenbauerová, no v centre kritiky stojí minister zahraničných vecí. Rezignácia Maasa by mala byť „dôležitým signálom“, že za zlyhanie preberá politickú zodpovednosť.

Historik a bývalý profesor na univerzite Bundeswehru Michael Wolffsohn nemalú časť zodpovednosti pripisuje aj Merkelovej, ktorá svojich ministrov zahraničných vecí od samého počiatku svojho kancelárstva vytláčala na okraj. „Kancelárka je fakticky už počas celého svojho úradovania aj ministerkou zahraničných vecí. (...) Aj svojich ministrov zahraničných vecí od Steinmeiera po Maasa pritlačila k stene. V prípade Maasa to nie je stratou, ale kancelárka tu ako prvá nesie zodpovednosť.“

Samozrejme, Maas a zvyšok kabinetu nie sú jedinými vinníkmi afganskej katastrofy. Prinajmenšom rovnakú váhu treba prikladať aj zlyhaniu spravodajskej služby BND. Ak sa so svojou iniciatívou presadí opozičná FDP, otázku, ako sa BND dokázala tak veľmi pomýliť, zodpovie vyšetrovací výbor nemeckého parlamentu.

Najmä fakt, že sa jej nepodarilo odhaliť plán vysokých afganských predstaviteľov vzdať sa bez boja, vrhá na nemeckých tajných dosť zlé svetlo. Pritom práve BND sa pýšila tým, že v Afganistane patrí medzi najlepšie informované tajné služby. V žiadnej inej krajine nemali nemeckí tajní viac agentov, špionáž podporovala najmodernejšia technika.

Maas to dobre vie a snaží sa brániť poukazovaním na pochybenia BND. Spravodajská služba vraj pád Kábulu pred 11. septembrom nazvala „nepravdepodobným“. Maas tvrdí, že sa „všetci mýlili“.

Bývalý diplomat a znalec Afganistanu Hans Ulrich Seidt tomuto tvrdeniu oponuje, napokon, nemecká ambasáda v Kábule dlho upozorňovala, že situácia je kritická. Politici však vedome ignorovali varovania o hroziacom kolapse afganských inštitúcií.

„Problém je v tom, že na mieste zhromaždená ,raw intelligence‘ v BND, ministerstve zahraničných vecí a kancelárskom úrade prechádza mnohými rukami, kým nedosiahne najvyššiu úroveň. Je upravovaná, kým nezapadne do obrazu politicky zodpovedných.“

Spolková spravodajská služba varovala pred pádom afganskej vlády už koncom minulého roku a správne odhadla, že urýchlený odchod Američanov môže „urýchliť špirálu nadol“. Nepodarilo sa však včas odhadnúť, že veľká časť afganskej armády sa vzdá bez boja, očividne aj kvôli akejsi dohode časti elít s Talibanom.

Jednou z možností je to, že Taliban sa prispôsobil práci západných tajných služieb. Dohody s dôstojníkmi, generálmi či provinčnými guvernérmi tak mali byť uzatvárané ústne, telefonická komunikácia, ktorú by Západ mohol odpočúvať, bola striktne obmedzená.

BND sa bráni aj tým, že jej prácu neprimerane obmedzujú nemecké súdy a nezmyselná byrokracia. Podľa nemeckých zákonov nesmie tajná služba „pašovať žiadnych najatých informátorov do teroristických organizácií, pretože podľa nášho právneho systému by bola trestnoprávne stíhateľná za podnecovanie k trestnému činu alebo za pomoc a navádzanie,“ vysvetľuje bývalý šéf BND Gerhard Schindler.

Ruky tajnej službe zväzuje aj veľmi široký výklad článku 10 nemeckej ústavy, podľa ktorej BND nesmie bez konkrétnych podozrení odpočúvať ani telefonáty mimo Nemecka – dokonca ani teroristické hnutia ako Taliban.

To, čo pokazilo ministerstvo zahraničných vecí a spravodajské služby, teraz musí vyžehliť armáda. V Afganistane sa ešte nachádza trojciferný počet Nemcov, ktorých sa nepodarilo včas dostať do bezpečia. Bundeswehr preto do Kábulu vyslal okrem parašutistov aj dve helikoptéry so špeciálnymi jednotkami KSK.