Len sto kilometrov severne od Kábulu leží údolie Pandžšír, doslovne „Údolie piatich levov“. Počas 80. rokov bolo baštou protisovietskeho odboja, dnes je posledným regiónom odporujúcim Talibanu.
Taliban síce vyhlásil vojnu za „ukončenú“, no posledného údolia sa hodlá zmocniť silou. Do regiónu vyslal stovky bojovníkov, ktorí majú zlomiť protitalibanský odboj.
Boj proti Talibanu vedie Ahmad Masúd, syn „leva z Pandžšíru“ Ahmada Šáha Masúda, legendárneho veliteľa mudžahedínov, ktorí bojovali proti Sovietom. Po odchode Sovietov a po vzostupe Talibanu v roku 1994 sa stal Masúd lídrom Severnej aliancie, ktorá odporovala radikálnym islamistom.
Ahmad Šáh Masúd sa intervencie západných síl nedožil, dva dni pred teroristickým útokom z 11. septembra 2001 ho totiž zavraždili atentátnici Talibanu. Prezlečení za novinárov sa dostali do Masúdovho hlavného stanu a vyhodili ho do povetria.
Masúdov syn teraz pokračuje v boji, ktorý začal jeho otec. Tak ako už jeho otec, aj on sa stiahol do údolia Pandžšír a spolu so svojimi bojovníkmi odmieta vládu Talibanu. Jeho jednotky tvoria prevažne etnickí Tadžici, druhá najväčšia etnická skupina Afganistanu. Podľa jedného z jeho pomocníkov disponujú asi 6000 mužmi.
„Chceme, aby si Taliban uvedomil, že jedinou cestou vpred sú rokovania,“ povedal agentúre Reuters. Zároveň však podotkol, že on a jeho muži nie sú ochotní kapitulovať: „Chcú sa brániť, chcú bojovať, chcú sa postaviť proti akémukoľvek totalitnému režimu.“
Cieľom Národného frontu odboja Afganistanu, ako sa Masúdovi bojovníci sami nazývajú, je zabrániť tomu, aby Taliban vytvoril vládu bez podielu umiernenejších síl. Odpoveď by mohla spočívať v dohode, že im Taliban poskytne autonómiu údolia výmenou za prísľub, že nebudú pokračovať v boji. To, či Taliban na rokovania pristúpi, je zatiaľ nejasné.
Oproti minulosti je Taliban otvorenejší voči dohodám s menšími etnickými skupinami Afganistanu, napríklad Tadžikmi. Výnimkou je šiítska menšina Hazarov, ktorá nemôže dúfať v zhovievavosť Talibanu, ten ju totiž považuje za heretikov. Už v júli došlo k masakrom šiítskej menšiny, ktorej teraz hrozí zopakovanie udalostí z roku 1998, keď Taliban zavraždil stovky mužov a chlapcov.
Dohodou so sunnitskými etnickými menšinami by si však Taliban dokázal upevniť svoju pozíciu. Bojovníci Talibanu sa síce v rekordnom tempe zmocnili krajiny, ale nie je jasné, či sa im ju podarí udržať. Taliban je alianciou rôznych prúdov a bez tmelu vonkajšieho nepriateľa je možné zopakovanie scenára 90. rokov, keď sa po odchode Sovietov odboj rozdrobil a v krajine zúrila občianska vojna.
Masúdov otec dokázal vybudovať alianciu Tadžikov, Hazarov a Uzbekov, ktorá Taliban síce neporazila, ale dokázala mu oponovať. Od otázky, či niečo podobné dokáže aj jeho syn, bude závisieť osud protitalibanského odboja.
Nebezpečenstvom pre Taliban je aj nový rival – Islamský štát v Chorasáne. Odnož Islamského štátu, známeho z Blízkeho východu, založilo niekoľko odpadlíkov Talibanu a nárokuje si vládu nad Chorasánom, stredovekým regiónom zahŕňajúcim Afganistan, severovýchodný Irán a časti strednej Ázie.
Včerajší teroristický útok na dav čakajúci pred kábulským letiskom, pri ktorom prišla o život asi stovka ľudí, medzi nimi aj trinásť amerických vojakov, spáchala údajne práve táto organizácia.
Boj proti Islamskému štátu by mohol zjednotiť Taliban s časťou bývalých elít. Islamský štát a Taliban sú na nože, odkedy časť bojovníkov Talibanu prebehla na stranu Islamského štátu. Ten nehodlá akceptovať nadvládu Talibanu, ale rád by sa sám dostal k moci. Pomôcť by mu mohol aj očakávaný spor medzi radikálnym a pragmatickým krídlom Talibanu.
Pre Európu a Spojené štáty by bolo posilnenie Islamského štátu najhorším možným výsledkom. Dohoda uzavretá v Dohe obsahovala prísľub Talibanu, že vo svojej sfére vplyvu neumožní teroristickým organizáciám plánovať útoky na európske a americké ciele. Ak sa v častiach Afganistanu presadí Islamský štát, táto dohoda bude zbytočná.
Spojené štáty preto s Talibanom začínajú spolupracovať, islamistom zverili zoznam Američanov aj lokálnych spolupracovníkov, ktorých hodlajú evakuovať. Bidenova administratíva tvrdí, že tento postup má pomôcť dostať ľudí cez kontroly.
„Vyskytli sa prípady, keď naša armáda kontaktovala svojich vojenských náprotivkov v Talibane a povedala im, že napríklad tento autobus prechádza a cestuje v ňom X ľudí a ide o takúto skupinu ľudí. Chceme, aby ste ten autobus alebo skupinu nechali prejsť,“ hovorí americký prezident.
„Takže áno, boli také prípady. Pokiaľ viem, v týchto prípadoch, vo väčšine z nich boli pustení.“
Podľa kritikov Bidena je tento postup bláznovstvom. „V zásade dali všetkých tých Afgancov na zoznam smrti,“ kritizoval člen Pentagonu. „Je to len otrasné a šokujúce a cítite sa nečistý.“