Päť percent na obranu V Nemecku sa mení nálada, dve tretiny verejnosti podporujú silný nárast armády

NATO sa minulý týždeň na samite v holandskom Haagu dohodlo na navýšení obranných rozpočtov členských štátov na „5 percent HDP“ do roku 2035.

Samozrejme, žiaden nárast na 5 percent sa v skutočnosti nechystá. Päťpercentný cieľ je fikcia vytvorená pre Donalda Trumpa v snahe nepohnevať amerického prezidenta, ktorého krajina je s odstupom najsilnejším členom Aliancie.

V skutočnosti dohoda počíta s 3,5-percentným cieľom, pokiaľ ide o vojenské výdavky, a s 1,5 percenta určeným na investície do infraštruktúry. Za bežných podmienok by preto bola reč o 3,5 percente na obranu a len vzhľadom na výnimočný ohľad na amerického prezidenta, od ktorého sú európski spojenci závislí, štáty NATO kolektívne predstierajú, že na obranu budú míňať 5 percent svojho HDP.

S touto stratégiou nový generálny tajomník Mark Rutte zrejme uspel, vyhol sa novému diplomatickému škandálu a aj americký prezident odcestoval z Haagu zjavne spokojný.

To neznamená, že by investície do infraštruktúry boli nesprávne (naopak, ako jedna z mála „vojenských“ investícií majú aj ekonomicky pozitívnu návratnosť) ani že by boli pre vojenské plánovanie zbytočné. Ale za bežných podmienok by málokto vedel, koľko sa naozaj míňa na tento typ výdavkov.

Možno preto očakávať, že zrejme každý štát začne nahlas udávať, koľko peňazí údajne tieklo do „strategickej“ infraštruktúry, hoci v realite pôjde najmä o projekty, ktoré už dávno všetci plánovali, len ich málokto počítal do výdavkov na „obranu“.

Pre Slovensko to znamená, že sa zrejme dostane trochu na poriadok slovenský obranný rozpočet. V súčasnosti síce Slovensko investuje do svojej obrany zhruba dve percentá HDP, ale číslo dosahuje aj vďaka kreatívnemu účtovníctvu, napríklad vďaka stámiliónom na nemocnicu v Prešove a plánovanú nemocnicu v Bratislave. Tieto by sa podľa nových plánov síce počítali do 5-percentného cieľa, pravdepodobne však už nie do toho 3,5-percentného.

Premiér v Sobotných dialógochByť v EÚ a NATO nie je náboženstvo, hovorí Fico. Do roku 2027 výdavky na zbrojenie nezvýši

TASRPostoj

Čo chýba?

Kritici namietajú, že Trumpom stanovený 5-percentný cieľ je arbitrárny a neopiera sa o žiadnu reálnu analýzu schopností a potrieb.

Táto kritika nie je nová, keďže podobné výhrady formulovali kritici v minulosti aj voči 2-percentnému cieľu. A rovnako ako vtedy platí, že hoci na nej je kus pravdy, očakávať od orientačného politického záväzku komplexnú analýzu potrieb by bolo asi prehnané.

Navyše rovnako ako v prípade dvojpercentného cieľa, aj tentoraz možno predpokladať, že 5-percentný (alebo v realite 3,5-percentný) cieľ skutočne dosiahne len málokto.

Ale čo NATO vlastne potrebuje? Podľa nových minimum capability requirements, minimálnych vyžadovaných schopností, veľa. Pod vplyvom vojny na Ukrajine dôstojníci Aliancie minulý rok preverili, čo NATO potrebuje na obranu svojich členských štátov, a hoci detailná správa ešte nebola zverejnená, jednotlivé údaje sú už známe. 

Podľa zistení dôstojníkov má počet brigád narásť z 81 na 130 (+49), počet divízií z 24 na 38 (+14) a počet vrtuľníkových jednotiek z 90 na 104.

Najväčšie nedostatky sú na poli protivzdušnej obrany – tu má počet jednotiek narásť z 293 na 1 467. Len na poli letectva sa doposiaľ zdá, že schopnosti viac-menej zodpovedajú potrebám.

Podľa hrubého odhadu budú členské štáty Aliancie potrebovať prinajmenšom o tisícku tankov, dvetisíc bojových vozidiel pechoty a o asi štvrť milióna vojakov viac, než majú dnes.

Navyše bude potrebné výrazne zvýšiť zásoby munície, keďže v prípade niektorých európskych štátov by vystačili len na tri dni bojov (NATO odporúča udržiavať zásoby dostatočné na 30 dní).

Nedávne odhady odborníkov hovoria, že na dosiahnutie týchto cieľov by štáty NATO museli na obranu vynakladať o čosi viac než tri percentá HDP – cieľ 3,5 percenta preto z pohľadu potrieb vôbec nie je nerealistický.

Súčasným európskym problémom je, že posledných 35 rokov Európa skôr likvidovala techniku, ktorú mala v skladoch, než aby kupovala nový vojenský materiál. A to, čo kupovala, bolo prispôsobené skôr potrebám misií v Afganistane než na obranu stredovýchodnej Európy.

Ešte väčším problémom by pre Európu bol odchod Američanov, a to nielen pre výpadok amerických síl, ale aj preto, že USA disponujú niekoľkými jedinečnými spôsobilosťami, ktoré poskytujú pre potreby celej Aliancie. Bez Američanov by Európa nepotrebovala len viac brigád, ale aj viac tankerov, lietadiel včasnej výstrahy (AWACS) alebo satelitov.

Bude preto teraz potrebné nakúpiť veľké množstvá techniky, a to nielen na obranu pred novými hrozbami, ako sú drony, ale aj staromódne tanky, delostrelectvo či bojové vozidlá pechoty.

Zároveň však možno očakávať, že hoci si údržba vojenskej techniky bude vyžadovať ďalšie prostriedky, dlhodobo môžu ciele NATO znovu poklesnúť pod hranicu 3,5 percenta.

Napríklad odzbrojené západné Nemecko po založení Bundeswehru v roku 1955 míňalo v prvých rokoch svojej existencie obrovské sumy na akvizíciu nového materiálu. Len čo však dosiahlo potrebnú úroveň na obranu krajiny (v tom čase 36 brigád), výzbroj síce priebežne modernizovalo, ale výdavky na obranu postupne klesali – zo 4,15 percenta v roku 1959 na 3 percentá v roku 1970 a ďalej na 2,5 percenta v roku 1989.

Aj 3,5-percentný cieľ je teda prechodný, až kým Európa nedosiahne úroveň obranyschopnosti, ktorá je potrebná.

Nová daň, škrtanie sociálnych benefitov či zadlžovanieAko štáty NATO zafinancujú zvýšené náklady na obranu. A ako to urobí Slovensko?

Kristína Votrubová

Najľahšie to bude pre Nemcov

V súčasnosti asi najlepšie pripravenou armádou v strednej Európe je Poľsko.

Poľská armáda ako máloktorá iná prešla systematickou modernizáciou a na rozdiel od iných štátov Poľsko už viac než desať rokov investuje do schopnosti brániť krajinu pred veľkým konvenčným útokom.

Perspektívne sa však črtá ako najmocnejší hráč v strednej Európe Nemecko.

Hoci Poľsko chce v roku 2025 do svojej obrany investovať 30 miliárd eur (4,7 percenta HDP), je to ešte stále len polovica nemeckých 62 miliárd a na rozdiel od toho poľského nemecký obranný rozpočet má ďalej priestor rásť.

Podľa súčasných plánov nového ministra financií Larsa Klingbeila majú nemecké výdavky na obranu stúpnuť na 82,6 miliardy eur, 93,3 miliardy v roku 2027, 136,5 miliardy v roku 2028 a napokon 152,8 miliardy v roku 2029.

To sú závratné sumy, a aj keď časť týchto peňazí sa „stratí“ na v porovnaní s Poľskom oveľa vyšší žold nemeckých vojakov, v priebehu nasledujúcich rokov sa tieto prostriedky nepochybne odrazia aj na výrazne silnejšej nemeckej armáde.

Nová nemecká armáda

Do karát hrá Berlínu aj nevídaná ochota Nemcov zúčtovať s pacifizmom posledných tridsiatich rokov a začať znovu raz investovať do svojej obrany.

Podľa nového reprezentatívneho prieskumu 65 percent Nemcov podporuje plán „výrazne navýšiť“ výdavky na obranu smerom k 5 percentám HDP, na ktorých sa dohodlo NATO na samite v Haagu. Proti je 30 percent Nemcov.

Najväčšia je podpora medzi voličmi CDU/CSU (85 %), ale aj medzi voličmi SPD (71 %), Zelených (67 %) a liberálnej FDP (78 %) je jasná zhoda, že armádu treba posilniť.

Dokonca aj medzi voličmi zahraničnopoliticky skôr proruských strán Linke (premenovaná komunistická SED) a nacionalistickej AfD je podpora stúpajúcich výdavkov na obranu vyššia, než by mnohí mohli očakávať – 41, respektíve 46 percent ich voličov podporuje plán výrazne navýšiť výdavky na obranu.

Dôvodom je nielen ruská hrozba, ale aj rastúca nedôvera voči Donaldovi Trumpovi a šíriace sa informácie o stiahnutí armády USA z Európy – až 90 percent Nemcov si myslí, že je dôležité, aby sa Európa vedela ubrániť aj bez americkej pomoci.

Nemecko do Aliancie prispieva asi 10 percentami celkových síl a vzhľadom na zo strany USA želané posilnenie európskej účasti tento podiel bude skôr stúpať než klesať.

Nemecký minister obrany nevylučuje opätovné zavedenie povinnej vojenskej služby

TASR

Nedostatok vojakov

Najväčším problémom pre Nemecko však nie je otázka finančných prostriedkov – napokon, Nemecko zostáva spomedzi veľkých ekonomík s odstupom najmenej zadlženým štátom a dokáže si v nasledujúcich rokoch požičať výrazne viac peňazí –, ale otázka demografie.

I keď sa nemecký Bundeswehr dlhodobo chce dostať na veľkosť 203-tisíc vojakov, v realite už roky stagnuje na úrovni okolo 180- až 185-tisíc mužov (a žien). A hoci sa už dlhšie pokúša o aktívnejší marketing aj investície do lepších pracovných podmienok, vzhľadom na dlhodobo zlý výhľad nemeckej demografie bude miernym zázrakom, ak sa vďaka zatraktívneniu vojenskej služby vôbec podarí udržať súčasnú úroveň.

Pritom nové ciele NATO znamenajú, že Nemecko bude potrebovať o asi 80-tisíc vojakov viac, než má dnes.

V prieskumoch sa od začiatku vojny na Ukrajine preto väčšina Nemcov vyslovuje za obnovenie povinnej vojenskej služby, ktorá síce formálne nie je zrušená, ale od roku 2010/2011 sa už neaplikuje. Popularita takéhoto kroku je však (málo prekvapivo) najnižšia vo vekovej kohorte do 30 rokov. Táto veková skupina je jediná, ktorá návrat povinnej vojenskej služby väčšinovo (52 percent) odmieta.

Nemecký minister obrany Boris Pistorius (SPD) teraz predložil nový návrh zákona, podľa ktorého by povinná vojenská služba vstúpila do platnosti automaticky, ak Bundeswehr nedokáže nájsť dostatok dobrovoľníkov.

Pistorius ešte pred voľbami vo februári navrhoval zavedenie povinnej vojenskej služby podľa švédskeho modelu, vo svojej strane však narazil na odpor a výsledkom koaličných rokovaní bola zhoda na tom, že 18-roční muži budú musieť vyplniť dotazník o svojom zdravotnom stave a ochote slúžiť v ozbrojených silách.

Na novom sneme sa SPD tentoraz zhodla na kompromise – povinnú vojenskú službu nechce obnoviť, kým „nebudú vyčerpané všetky možnosti“, ako motivovať Nemcov k dobrovoľnej službe v armáde.

Hoci táto formulácia znie ako jasné nie Pistoriusovým plánom, podľa nemeckých médií ju Pistorius bude vedieť využiť vo svoj prospech: s pokojným svedomím totiž môže vyhlásiť, že všetky dobrovoľné prostriedky už sú vyčerpané.