V novom školskom roku sa školy plošne zatvárať nebudú, zneli pred pár dňami titulky po tom, čo minister školstva Branislav Gröhling priblížil opatrenia, ktorými sa budú školy riadiť v najbližších týždňoch.
Opatrenia sú však nastavené tak, že v otvorených školách zostanú triedy bez detí. Stačí totiž jediný žiak s pozitívnym testom na covid-19 a celá trieda pôjde do štrnásťdňovej karantény. Táto situácia sa tak v jednej triede môže zopakovať niekoľkokrát.
Výnimku z karantény budú mať len tí spolužiaci, ktorí sú zaočkovaní alebo budú mať potvrdenie o prekonaní ochorenia nie staršie ako 180 dní.
Počas karantény trieda prejde na dištančnú formu vzdelávania. Deti s výnimkou môžu do školy chodiť naďalej, ale len ak dokáže škola zabezpečiť výučbu v triede prezenčne aj dištančne zároveň. Na toto však drvivá väčšina škôl nemá kapacity, takže v praxi sa budú aj zaočkované deti zrejme musieť učiť z domu online.
A to pritom len pred pár týždňami minister tlačil rodičov do rýchleho rozhodnutia, aby dali svoje deti očkovať. „Je dôležité, aby si každý rodič uvedomil, že vďaka očkovaniu bude môcť dieťa chodiť do školy. Nebude musieť mať dištančné vzdelávanie, riešiť problémy s pripájaním, pre niektorých to nebudú finančné náklady navyše. Dieťa sa bude môcť socializovať, budovať si návyk na chodenie do školy a pripravovať sa do ďalšieho vzdelávania,“ tvrdil.
„Aj minulý školský rok sme ministrovi hovorili, že toto dvojité vyučovanie sa robiť nedá, že je to náročné. On to tiež vedel uznať, napriek tomu to zase k tomu smeruje,“ povedal pre Postoj na margo nápadu ministra Gröhlinga zabezpečiť pre jednu triedu dištančné i prezenčné vyučovanie naraz prezident Slovenskej komory učiteľov Vladimír Crmoman.
Zdôraznil, že len veľmi málo škôl má také pokrytie, že by dokázali v dobrej kvalite prenášať hodinu. Takisto im chýba technické vybavenie. Nekvalitné pripojenie by počas vyučovania vyrušovalo žiakov tak doma, ako aj tých v triede. Aj keby sme si predstavili ideálny stav, že nejaká škola všetkým potrebným vybavením disponuje, zabúda sa, že vyučovanie je špecifický proces, z ktorého je náročné urobiť nejaký priamy prenos.
„Keby aj to pripojenie bolo úplne super, problémom je rozdelená pozornosť. Každá vyučovacia hodina má predsa svoju dynamiku. Žiaci sa hlásia, učiteľ komunikuje so žiakmi, to všetko nedokáže mikrofón zachytiť. Žiak na druhej strane by časť tých vecí nerozumel,“ doplnil Crmoman.
Okrem toho by takýto spôsob vyučovania bol pre učiteľov nesmierne náročný a vyčerpávajúci, keďže by si vyžadoval špeciálnu prípravu, aby hodina bola zrozumiteľná tak pre žiakov v triede, ako aj doma, a zároveň si udržal pozornosť oboch skupín žiakov počas celého vyučovania.
Škôl, ktoré by dokázali zabezpečiť techniku i personál pre takýto spôsob vyučovania, je podľa šéfa Slovenskej komory učiteľov minimum a predpokladá, že drvivá väčšina prejde v prípade pozitívneho žiaka na klasickú dištančnú výučbu.

Zaočkované deti a tie, ktoré prekonali covid do 180 dní, nemusia ísť do karantény. Budú sa môcť učiť aj v škole, ak im to dokáže zabezpečiť.
Z takto nastavených opatrení najhoršie vychádzajú žiaci prvého stupňa základných škôl. Tí možnosť očkovania nemajú a keďže do limitu 180 dní sa započítavajú letné mesiace, keď sme na Slovensku zaznamenali len pár desiatok prípadov, veľa z nich potvrdením o prekonaní covidu disponovať nebude.
Na otázku, či rezort školstva nezvažuje upraviť opatrenia pre prvý stupeň základných škôl, aby bola aspoň pre najmladších žiakov prezenčná výučba reálnejšia a minister avizoval možné zmeny, sme dostali odpoveď, že zatiaľ platí všetko tak, ako to minister odprezentoval na tlačovej konferencii 17. augusta.
Vyzerá to tak, že rodičov i učiteľov čakajú na jeseň ťažké týždne, ktoré máme ešte v živej pamäti. Učitelia, ktorých Postoj oslovil, sa zhodli, že dištančná výučba je najnáročnejšia pre najmenšie deti a najviac pre tie, ktoré sa so školou zoznamujú po prvýkrát.
Prváčikovia prechádzajú na úplne nový režim, ktorý doteraz nepoznali, úloha učiteľa je preto v ich prípade špecifická. Už počas druhej vlny učitelia apelovali, že sa najmenšie deti musia vrátiť do škôl čo najskôr. Pritom máme pred sebou už tretí školský rok, v ktorom sa prváci budú musieť popasovať s online vyučovaním.
Učitelia sa zhodujú, že u prvákov je pri vyučovaní na diaľku najťažšie udržať pozornosť dieťaťa počas hodiny. Osobný kontakt s učiteľom je pre nich mimoriadne potrebný. Vyučujúci musí mať spätnú väzbu od dieťaťa, potrebuje ihneď zareagovať, ak dieťa niečomu nerozumie. Nemalo by sa zabúdať ani na význam neverbálnej komunikácie.
Učitelia, ktorí majú za sebou už dlhé mesiace dištančnej výučby, si nevedia predstaviť, že by sa v takomto spôsobe pokračovalo ešte dlhšie obdobie. A práve toho sa rodičia obávajú, keď videli, ako rýchlo a za pochodu sa menili pravidlá pre školy v predchádzajúcej vlne.
Domáce prostredie vôbec nie je vhodné na dlhodobejšie vyučovanie. „V tomto prostredí je pre najmenších najťažšie sústrediť sa. Často neposkytuje ideálny priestor na online výučbu z dôvodu prítomnosti iných členov rodiny, prípadne domácich miláčikov,“ vysvetľuje Jana Dingová, ktorá učí na základnej škole v Považskej Bystrici.
„Skutočnosť, že dieťa nemôže sledovať a napodobňovať svojich spolužiakov, keď niečo nepochopí alebo má pomalšie tempo, má potom za následok, že sa môže dostať do stresu,“ dodala.
Pri dištančnej forme sú učitelia viac závislí na pomoci rodičov, u prvákov to bez nich jednoducho nejde. „Na tých prvých hodinách je pomoc rodiča naozaj potrebná,“ potvrdzuje zo svojich skúseností z vyučovania prvákov Renáta Horváthová, učiteľka na cirkevnej základnej škole v Novej Dubnici.
Rodičia sú aj preto nervózni z toho, ako bude vyzerať jeseň na školách. Mnohí ich zamestnávatelia už tiež strácajú trpezlivosť s neustálymi výpadkami a rodičov tlačia do toho, aby si zabezpečili starostlivosť o dieťa doma inak ako cez OČR.
Rozprávali sme sa s viacerými rodičmi minuloročných prvákov a ich skúsenosti s prvým kontaktom detí so školou cez počítač boli rôzne. Všetci potvrdili, že učitelia sa veľmi snažili, niektorým deťom sa venovali aj individuálne. Pri aktívnej pomoci rodičov deti učivo na diaľku ako tak zvládli. Čím dlhšie sa však z domu učili, tým bolo ťažšie motivovať ich k učeniu. Deti boli nervózne z toho, že sa stále učia to isté, akurát len išlo o iné písmeno.
Sociálne zručnosti detí šli podľa vyjadrení rodičov dole vodou, spolužiakov poriadne ani nepoznali, po školskom režime a systéme ani stopy. Spoločné zážitky mimo vyučovania neexistujú, nepoznajú školský karneval alebo iné aktivity pre najmenších žiakov. Niektoré deti výučbu cez počítač nebrali ako skutočnú povinnosť. Stačilo, že si rodič na chvíľku od nich odskočil a už našli deti v izbe medzi hračkami, aj keď vyučovanie bežalo ďalej.
Z návratu do dištančnej výučby majú husiu kožu aj samotní učitelia. „V tom čase som celé dni presedela pri počítači, občas som mala pocit, že oslepnem. Začalo sa to ráno priamym vzdelávaním detí. Po odučení som bola ako vyžmýkaný citrón,“ povedala pre Postoj učiteľka prvákov Dana Piačková z Považskej Teplej. Po vyučovaní nasledovala príprava, ktorá je iná a zaberie aj dvojnásobok času ako príprava na klasické vyučovanie.
Dlhé mesiace zatvorené školy prinútili siahnuť na dno svojich síl tak učiteľov, ako aj rodičov. Preto sa mnohí z nich pozerajú na prijaté opatrenia skepticky a už veľmi neveria, že v prípade rýchlo rastúceho počtu pozitívnych prípadov čaká ich deti na škole maximálne 14-dňová karanténa.
„Neverím tomu, čo odznelo na tlačovej konferencii. Že nebudú školy plošne zatvárať. To sú len krásne slová, no radšej si počkajme na realitu. Na upokojenie situácie nemohol minister povedať, že nechá deti ďalších osem mesiacov doma ako vlani,“ hovorí skepticky Katarína Macášková z Čadce.

V debate o letných pandemických opatreniach sme príliš rýchlo zabudli na zúfalé mesiace, keď sme šli na dno svojich síl.