Urobte deťom láskavosť, zbavte sa hračiek

Urobte deťom láskavosť, zbavte sa hračiek

Viac kreativity, sociálnych zručností, viac empatie a spokojnosti. To zažili rodičia u svojich detí, keď sa rozhodli, že ich nebudú zahŕňať hračkami.

Deti na Slovensku nedostatkom hračiek poväčšine netrpia. Skôr naopak. Mnohé detské izby pripomínajú hračkárstvo – čo sa týka počtu aj druhu rôznych hračiek. Keď však ide o poriadok,izbičky často vyzerajú, akoby sa nimi prehnalo tornádo. Niektorým rodičom preto neostáva nič iné, len sa brodiť kockami lega a večer hračky upratovať lopatou.

A tak s blížiacimi sa Vianocami prichádza aj dilema, aké ďalšie hračky malému venovať (plurál v tejto vete je na mieste, pretože máloktoré dieťa dnes dostáva od Ježiška len jednu). Čo tak nasledujúci nápad: namiesto kupovania nových hračiek vezmite veľkú škatuľu a odneste z detskej izby hračky, ktoré už má.

Zbavte sa vecí

Áno, znie to ako nejaká minimalistická antikomerčná hipsterčina. Ale keď sa človek nad tým hlbšie zamyslí a dobre si to zorganizuje, až taký nezmysel to nemusí byť. Upraviť priestor, v ktorom žijú deti, spôsobom, aby bol čistý, útulný a zároveň funkčný. A zároveň dosiahnuť, aby sa deti vedeli lepšie sústrediť, viac podeliť, menej sa hádali a boli kreatívnejšie.

Trend zbavovania sa nánosov vecí praktizujú viacerí a má aj meno: decluttering. Že má naozaj masívnu ozvenu, dokazuje aj kniha Kúzelné upratovanie od Marie Kondo, ktorá sa v poslednom období celosvetovo drží na popredných priečkach bestsellerov. Je to sto strán o tom, že treba čo najviac vecí vyhádzať a to minimum, čo ostalo, dobre zorganizovať.

Ale späť k deťom a ich hračkám. Blogerka Ruth Soukup zdieľa svoju skúsenosť. Jedného dňa na vrchole znechutenia z neustáleho upratovania milióna vecí v detskej izbe jednoducho všetko vzala a odniesla preč. „Deti majú čo jesť, majú príjemný domov a prístup ku škole, športu, zdravotníctvu a umeniu. Sú extrémne privilegované. Mojím cieľom je, aby vyrastali s postojom vďačnosti za to, čo majú, a nie, aby sa sťažovali na veci, ktoré im chýbajú,“ zdôvodňuje svoje rozhodnutie, ktoré bolo síce sčasti impulzívne, ale v skutočnosti sedelo do životného štýlu rodiny.

Menej hračiek, spokojnejšie deti

Zmenou u svojich dvoch dcérok bola mama prekvapená. „Sú oveľa spokojnejšie, schopné oceniť to, čo majú, a skutočne si vychutnávať moment, v ktorom žijú, bez toho, aby sa stále naháňali za ďalšou a ďalšou vecou. Sú kreatívnejšie, trpezlivejšie, ochotnejšie sa delia, majú viac empatie voči nešťastiu iných a keďže sa nemajú o čo hádať, tak sa skoro vôbec nehádajú,“ vypočítava Ruth pozitívne trendy v detskom správaní.

No a nezanedbateľná investícia do budúcnosti je schopnosť vynájsť sa aj bez vopred daného riešenia. Zdieľať

Joshua Becker, nadšenec a šíriteľ declutteringu, autor blogu becommingminimalist.com a viacerých kníh na túto tému, má podobný názor. A k tomu, čo Ruth zažila na vlastnej koži, pridáva niekoľko ďalších poínt. Napríklad, že keď majú deti menej hračiek, viac sa o ne starajú a vážia si ich. Majú lepšie sociálne zručnosti a vzťahy s rodičmi a súrodencami, keďže pri absencii zavalenia vecami ostáva viac času na konverzáciu. Sú viac na vzduchu a v prírode, čo je pre detskú dušu aj telo blahodarné. Majú lepší vzťah ku kráse, hudbe a umeniu, keďže im bez hračiek neostáva nič iné, len tvoriť, maľovať a hrať na hudobné nástroje.

No a nezanedbateľná investícia do budúcnosti je schopnosť vynájsť sa aj bez vopred daného riešenia. Dieťa totiž vôbec nemusí mať vymakanú policajnú stanicu s autami, garážami a panáčikmi na to, aby sa hralo na policajtov. V prípade núdze postačí na presne tú istú hru aj plastelína či drevené kocky. Dokonca niektorí si vystačia aj s reklamnými letákmi – stačí potrhať a pokrkvať a vznikne gulička, ktorá môže byť čokoľvek – auto, policajt aj zlodej. Detská predstavivosť hranice nemá, tak škoda jej ich predpisovať vecami s presne určeným jedným účelom.

K záveru, že deti vlastne hračky nepotrebujú, prišli aj nemeckí výskumníci Rainer Strick a Elke Schubert. Vo svojom experimente zobrali deťom z jednej mníchovskej škôlky komplet všetky hračky na tri mesiace. Po úvodnej nude sa deti hrali čoraz kreatívnejšie, len za pomoci nábytku a vlastnej predstavivosti. Na konci experimentu Strick a Schubert skonštatovali, že deťom hračkový pôst veľmi prospel: „Zistili sme, že sa lepšie sústredia na prácu, lepšie fungujú v skupinách a komunikujú,“ tvrdí Schubert.

Ako na to

Sú extrémisti, ktorí na to idú fakt radikálne. Napríklad Tom Hodgkinson, autor bestselleru Pohodoví rodičia. V knihe píše, že doma deťom vyhodil naozaj všetko. A deti si to vraj ani nevšimli a spokojne fungovali ďalej. Ale nie každý to musí zobrať tak zhurta. Aj Ruth Soukup, hoci najprv naozaj odstránila všetky hračky, nie všetkých sa naozaj zbavila. Vytriedila niekoľko zmysluplných vecí a tie odložila. Dievčatkám vždy vyberie jednu vec – napríklad domček pre bábiky – a ten im v izbičke nechá. Deti sa potom vyhrajú s domčekom oveľa dlhšie, ako zvykli. Mama im po čase hračku obmení. Donesie niečo iné, ale domček schová.

Kde však začať, keď niekto chce detské veci vytriediť rozumne? Podľa autorky Kúzelného upratovania sa k tomu treba odhodlať naraz a vyčleniť si dostatočný čas a priestor. Na začiatok je dobré dať všetky veci na jednu kopu. A každú jednu potom zobrať do rúk a premyslieť si, či je tá vec – v tomto prípade hračka – dôležitá. V optimálnom výstupe by mala byť veľká kopa na vyhodenie a zvyšok pekne usporiadaný v logických kategóriách.

Stavebnica je v tomto smere lepšia ako autíčko na diaľkové ovládanie, farbičky hodnotnejšie ako plyšáky. Zdieľať

To, čo je dôležité, musí podľa Marie Kondo vedieť každý sám. Ak by náhodou nevedel, tak dobrým kritériom je ponechať to, čo dieťa baví, tak, že bez toho neprežije, plus to, čo má veľký potenciál samo osebe. To sú veci, čo dieťaťu naozaj niečo dávajú a pomáhajú mu rozvíjať jeho schopnosti. Stavebnica je v tomto smere lepšia ako autíčko na diaľkové ovládanie, farbičky hodnotnejšie ako plyšáky.

Moja osobná rada a skúsenosť je ponechať výtvarné pomôcky, hudobné hračky a lego. Plus čokoľvek, v čom má dieťa nevyčerpateľnú záľubu: pre niekoho puzzle, pre niekoho sada vláčikov, bábik či dinosaurov.

A čo pod stromček

Tak, už je detská izba uprataná, hračky vytriedené, no Vianoce so svojimi nástrahami za rohom. Hrozba opätovného zahltenia detskej izby, aj sviatku Ježiškovho narodenia, je veľmi reálna. Aj keď je jasné, že deti milujú rozbaľovanie darčekov a nové hračky, známy je aj efekt toho, koľko asi tá radosť vydrží. V dobrom prípade pár dní, často pár hodín, a niekedy len pár minút.

Možno je preto čas na prehodnotenie celkovej darčekovej stratégie. Existujú totiž hodnotnejšie darčeky ako spiderman krížený s transformerom na diaľkové ovládanie. Čo takto dávať nie veci, ale zážitky a skúsenosti? Predplatné detského časopisu. Kurz plávania. Lístky na detský koncert alebo bábkové divadlo. Alebo, ak si chcete fakt šplhnúť, čo takto zorganizovať pre deti super vedecký experiment – a pod stromčekom dodať k tomu pomôcky. Napríklad UV lampu a vyrobiť svietiace pavúčie siete. Ale to neznamená, že keď dieťa naozaj veľmi túži po nejakej konkrétnej hračke, tak mu ju Ježiško nemá za žiadnych okolností priniesť. Len nech sa Ježiško zamyslí, koľko a čoho dieťa naozaj potrebuje.

Občianske združenie Návrat, ktoré sa venuje deťom z detských domovov, malo v minulosti kampaň, aby ľudia nedávali opusteným deťom cez Vianoce hračky. Pointa kampane pritom je, že ďalšie hračky detičkám naozaj nijako nepomôžu. A že ony bytostne potrebujú niečo úplne iné – aby ich mal niekto rád a aby mali rodinu. V dobe a spoločnosti, ktorá do nás vtláča potrebu mať čo najviac a najcoolovejších vecí, je čas rozšíriť túto ideu aj na deti, ktoré rodičov majú.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo