Clarissino tajomstvo Znovuobjavenie pozornosti

„Schopnosť toho dievčaťa stotožniť sa s postavami bola neuveriteľná! Bola ako vášnivá diváčka na bábkovom predstavení, ktorá predvída každé žmurknutie, každé gesto ruky, každý pohyb prsta ešte prv, než začne predstavenie.“

Týmito slovami opisuje Guy Montag, hlavný hrdina románu Fahrenheit 451, Clarisse, sedemnásťročné dievča, ktoré ho vylieči z jeho slepoty: Guy totiž žije vo svete, kde si ľudia myslia, že sú slobodní, ale stali sa z nich bábky.

Vskutku, pracuje v hasičskom zbore, ktorý paradoxne nemá za cieľ hasiť požiare, ale naopak, zapaľovať predmety, ktoré sa považujú za mimoriadne nebezpečné, pretože nútia ľudí spomenúť si, kým sú a kvôli čomu dýchajú: knihy (názov románu pochádza z teploty potrebnej na to, aby papier mohol zhorieť).

Úryvok o Clarisse, ktorý som citoval, si vybrala aj jedna z mojich študentiek, aby napísala esej zameranú na úryvok, ktorý ju najviac zasiahol. Počas minulého leta som dal žiakom 1. ročníka na lýceu prečítať tri knihy zamerané na nebezpečenstvo, ktoré im v týchto časoch hrozí viac ako kedykoľvek predtým: postupné a nevedomé zbavovanie sa slobody, ktoré pozorujem vo vzrastajúcej ťažkosti robiť rozhodnutia, dokonca aj tie najmenšie, keď nechávajú voľbu na iných alebo na náhodu.

Aby sme mohli žiť, musíme sa vedieť rozhodovať, zvoliť si cestu, po ktorej chceme kráčať. Zdieľať

Ide o knihy Open, Fahrenheit 451 a Zvieracia farma. Chcel som, aby moji žiaci v týchto knihách zakúsili stratu slobody v troch životne dôležitých oblastiach (v rodine, kultúre a politike) a zistili, že sa to môže udiať nevedomky, podobne ako sa to stalo hrdinom týchto príbehov, ktorí skĺzli do otroctva bez toho, aby si to uvedomovali.

Ako? Zriekli sa pravdy.

Totižto, aby sme mohli žiť, musíme sa vedieť rozhodovať, zvoliť si cestu, po ktorej chceme kráčať. Preto naše rozhodnutia vždy závisia od našich presvedčení, ktoré nás uvádzajú do pohybu.

Avšak, keď neveríme ničomu, lebo sme sa vzdali rozhodovania o tom, pre koho a pre čo chceme žiť, skončíme nakoniec tak, že začneme preberať a vstrebávať „dominantné názory“. Ten, kto si zvolí „pravdu väčšiny“, často si vyberá moc, a nie pravdu, pretože nás upokojuje, že sme súčasťou niečoho väčšieho, že máme účasť na veľkom predstavení.

Montag napríklad nikdy nespochybňoval svoju prácu a svet, v ktorom žije, či spôsob, akým žije a bez pričinenia Clarisse by to ani nikdy neurobil.

Algoritmus, ktorý riadi Google alebo sociálne siete, vytvára okolo nás veľké predstavenie, ktoré si ľahko zamieňame za skutočný svet. Zdieľať

Moja študentka mi povedala, že si vlastne vybrala úryvok o nej, pretože podobne, ako sa to stalo Montagovi, aj ona začína strácať „pozornosť“. Požiarnik o niekoľko riadkov skôr prirovnal Clarisse k zrkadlu, ktoré mu umožňuje vidieť pravdu o sebe. Vskutku, to dievča má meno, ktoré hovorí jasne (od lat. clarus : jasný, priehľadný, čistý).

Vďaka nej ten muž zistí, prečo je nešťastný, a tak začne bojovať... a dnes 14-ročné dievča nostalgicky spomína na túto „jasnosť“ a hovorí, že ju stratilo kvôli svojej „nepozornosti“. Napriek tomu, že sú naše oči dosť otvorené, venujú svoju pozornosť skôr tým, ktorí ich dokážu zviesť, než realite samej. Internetová sieť dokázala „veľkolepým spôsobom“ upútať našu pozornosť, ktorú využíva na profilovanie nášho správania a následne jeho usmerňovania s cieľom, aby nám predala nejaké produkty alebo presvedčenia (ak je niečo zadarmo, produktom si ty, ako to dobre ukazuje dokumentárny film Sociálna dilema).

Algoritmus, ktorý riadi Google alebo sociálne siete, vytvára okolo nás veľké predstavenie, ktoré si však ľahko zamieňame za skutočný svet.

Vyhľadávanie prináša každému iné výsledky: tribalizmus (povedomie príslušnosti k nejakému kmeňu) je paradoxným dôsledkom globálnej dediny.

Bez toho, aby sme si to uvedomovali, rozhodli sme sa venovať svoju pozornosť tým, ktorí ju vedia využívať a manipulovať s ňou.

Týka sa to najmä generácie, ktorá má mobilný telefón v ruke od svojho detstva: premýšľali ste niekedy nad tým, prečo je hranica pre založenie profilu na Instagrame 13 rokov? Prečo vás každá otvorená webová stránka žiada o prijatie súborov cookies? Prečo Steve Jobs zabránil svojim deťom používať predmety, ktoré vytvoril?

Bez pozornosti, ktorá je „účasťou na prítomnosti“, sa naše ja oddeľuje od tela, už nevie, ako a čo má konať.Zdieľať

Už teraz sa začínajú prejavovať závažné dôsledky na psychologickej a sociálnej úrovni dospievajúcich: sú čoraz menej ochotní riskovať, objavovať, rozhodovať sa, pustiť sa do nejakého diela a vytrvať pri ňom či nadväzovať vzťahy, pretože sú hypnotizovaní predstavením, ktoré ich napĺňa a robí ich závislými.

Vyvlastňovanie pozornosti (tal. attenzione – z latinského tendere a – smerovať niekam, cieliť) nám neumožňuje stretnúť sa s realitou, ktorá je však potrebná na to, aby sme zistili, kto v skutočnosti sme, aké sú naše obmedzenia a v čom tkvie naša veľkosť.

Bez pozornosti, ktorá je „účasťou na prítomnosti“, sa naše ja oddeľuje od tela, už nevie, ako a čo má konať, a tak začína mať strach zo sveta.

Znovuobjavenie pozornosti je potrebné na to, aby sme znovu objavili samých seba a vzbúrili sa proti sladkému otroctvu, ktoré nás vydáva napospas veľkolepej prázdnote konzumizmu.

Clarisse sa môže stať pre nás vzorom a „krycím názvom” našich stretnutí s realitou: s dobrou knihou, dňom bez mobilu, prechádzkou, na ktorej zistíme, že stromy a oblaky stále existujú, alebo sa naše srdce rozjasní úprimným rozhovorom s priateľom... jednoducho, ide o všetky tie veci, ktoré posilňujú náš vnútorný odpor voči všetkým formám nadvlády.

Clarissiným tajomstvom je jej rodina: keďže nemajú televízory, rozprávajú sa medzi sebou, a tak sú slobodní od akejkoľvek manipulácie.

Ak chcete zistiť, čo sa s ňou stane, prečítajte si knihu.