Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rozhovory Spoločnosť
06. jún 2021

Kresťanský poradca zdravia

Psychosomatika nie je šarlatánstvo. Niekedy nás bolia vzťahy aj telo

Rozhovor s koučom v oblasti zdravia a výživy Tomášom Rusňákom, ktorý integruje vedecké postupy fyziológie a kresťanskú teológiu.

Psychosomatika nie je šarlatánstvo. Niekedy nás bolia vzťahy aj telo

Foto a infografika: Archív Tomáša Rusňáka

Hovorí, že psychika sa somatizuje. Stres aj emócie sa dokážu „zahryznúť“ do tela a manuálna terapia môže odhaliť dlhodobý životný problém. Tomáš Rusňák v rozhovore vysvetľuje, ako sa dá spoznať, kde máme v tele nerovnováhu, a ako pohyb prináša pokoj. Dozviete sa, ako môže byť pôst zrkadlom duše, prečo nie je dobré, keď celé Slovensko obeduje o pol jednej, aj dôvody, prečo on sám už deväť rokov neraňajkuje.

Tomáš Rusňák je poradcom v oblasti zdravia a výživy. Vo svojej práci integruje vedecké postupy fyziológie a kresťanskú teológiu. Je otcom dvoch detí a v rámci iniciatívy Kresťan na vidieku vedie webináre V zdravom tele zdravý duch.

Klientom radíte s pohybom, výživou a nevyhýbate sa ani duševným a duchovným témam. Kto vlastne ste?

Pracujem ako „Integrative Nutrition Health Coach“ a štrukturálny terapeut. Zaoberám sa tým, čo ľudí vyživuje. Som kouč životného štýlu, robím aj manuálne a pohybové terapie. Učím ľudí, ako dobre spravovať život a byť sám sebe učiteľom. Hľadám prienik teológie a fyziológie.

Len fyziológia vám nestačila?

Dvadsať rokov športujem, aj reprezentačne. Študoval som výživu, pohyb, neurofyziológiu a dokonca aj semester vojenskej akadémie. Keď ku mne prišiel klient s bolesťou chrbta, po čase na masážnom stole rozprával o tom, čo ho trápi: o vzťahoch doma či o problémoch v práci. Často sa zo mňa stal „psychoterapeut“, no netušil som, čo mám robiť. Venoval som sa výžive aj športu a zároveň som bol kresťanom, no nevedel som to efektívne prepájať. Po dlhých rokoch sa pre mňa všetko spojilo pri štúdiu integratívneho prístupu k človeku.

Kvôli tom ste študovali v USA – domáce univerzity neponúkali to, čo ste hľadali?

Takýto celostný pohľad mi na Slovensku chýbal a neviem, že by sa niekde vyučoval. Na škole sme sa napríklad učili sto rôznych dietologických prístupov, nielen zopár. Moji spolužiaci sa vybrali každý iným smerom. Ja prepájam to, čo som sa naučil, s biblickými hodnotami. Bioindividualita ma fascinuje. Každý človek prichádza s iným problémom, príbehom, potrebou aj otázkami. Som ako Sherlock Holmes. Spoločne hľadáme, čo klient potrebuje. Sprevádzam ľudí na ich ceste premeny.

S čím klienti prichádzajú?

Niekto chce zlepšiť svoj bežeckú techniku alebo výkon, niekto chce schudnúť a niekoho skrátka niečo bolí. Pracujeme spolu dlhodobo, väčšinou tri až šesť mesiacov a niekedy aj viac. Snažím sa pochopiť životné súvislosti klienta, robíme objektívne merania ako krvné markery a ďalšie podometrické a pohybové merania. V dialógu si kladieme otázku: dáta nám hovoria toto, ako sa subjektívne cítiš ty? Odhaľujeme príčiny zlej regenerácie, únavy či zdroj stresu, ktorý vedie k bolesti, prípadne spúšťač mechanizmu, ktorý spôsobuje obezitu. Od primárnej výživy, teda toho, čo majú na tanieri, prejdeme k tej sekundárnej.

Čo myslíte sekundárnou výživou človeka?

Volám to koleso života. Na prvom stretnutí sa pozrieme na dvanásť oblastí života klienta. Patrí tam všetko, čo na človeka vplýva: pohyb, zdravie, metabolizmus, fyzické prostredie, jeho spoločenské aj partnerské vzťahy, varenie aj vzdelávanie, spokojnosť v práci či financie. Ale aj oblasti ako radosť a vďačnosť a tiež duchovný život. Disharmónia je často spúšťačom ťažkostí. Otázkami navádzam klientov, aby zistili, v ktorej oblasti im veci viaznu. Často prídeme na to, že koreň je inde ako vo veci, s ktorou prišli.

To znie, ako keby ste boli odborníkom na všetko...

Snažím sa robiť veci komplexne a neustále sa vzdelávať. Nemôžem však vedieť všetko. Nedávam hotový jedálniček ani instantné riešenia. Je to dlhodobý proces hľadania toho, čo funguje. Niekedy klientovi odporučím psychoterapiu a niekedy duchovné vedenie alebo ho povzbudím k sviatosti zmierenia.

K sviatosti zmierenia?

Áno. Riešime praktické veci a pri tých môžeme hľadať aj duchovnú cestu. Kedysi som k veciam pristupoval čisto sekulárne. Všetko som chcel pochopiť a mať v rukách ja cez výskum, vedu a psychológiu. Všetkému dominovalo ratio. Po náročnej životnej etape si ma Boh pritiahol naspäť a veci zrazu „klapli“. To, čo som sa naučil v sekulárnom svete, chýba v tom kresťanskom a naopak. Pri práci s telom a bolesťou sa môžeme pozrieť aj na to, ako s tým súvisí nespokojnosť, hriech, závislosť či neresť.

Nie je pátranie za hranicou vedy priveľkým rizikom?

Psychosomatika je fyzikálne vysvetliteľná, nie je to žiadne šarlatánstvo. Psychika sa skrátka somatizuje. Aj na základe výskumov už vieme povedať, ktorá emócia sa vie chemicky „zažrať“ do ktorej štruktúry tela. Máme dáta o tom, že stres dokáže spôsobiť opakovaný symptóm bolesti. Klientovi uľavím na bolesti, no rozprávame sa pritom aj o potenciálnych spúšťačoch stresu. V prvom kroku riešime pohyb a prejdeme ďalej.

Kam ďalej?

Mnoho ľudí je vnútorne zranených, „bolia“ ich vzťahy aj telo. Chodia na psychoterapiu, no trápia ich stuhnuté trapézy alebo majú migrény. Pracujem s nimi a popritom sa bavíme o ich rodičovstve, manželstve a vlastne celom živote. Nezačnem sa s klientom modliť, sústredíme sa na to, s čím prišiel. Som klientovi priateľ a sprevádzam ho. A cítim slobodu hovoriť s ním o cnostiach, hodnotách aj o Bohu.

Pozrime sa na konkrétny príklad: keď príde človek s bolesťami chrbta, čo to pre vás znamená?

Hľadám, čo „nesedí“. Ide o to, aby každé „poschodie“ tela do seba zapadalo: chodidlo do kolena, koleno do panvy, panva do hrudníka a do hrudníka aby zapadali paže a hlava. Napätie všetkých mäkkých tkanív by malo byť vyvážené, integrované. Vtedy nás nič nebolí a telo funguje v statike aj dynamike dobre. Hľadáme odchýlky v držaní tela a ich príčiny. Klient si postupne začne uvedomovať, ako mu v konkrétnej stresovej situácii stuhnú trapézy. A uvidí, že to funguje aj naopak.

Naopak?

Šija, panvové svaly, vnútorné stehná, hladké svaly brucha či chrbát kumulujú obrovské množstvo stresu. Keď manuálnymi technikami uvoľníme napätie vo svale a fasciách, stresové a zápalové metabolity sa začnú uvoľňovať. Človek je často potom v psychickej pohode a nerozumie prečo. Klientova manželka sa ma minule pýtala: Čo si s ním urobil? Niekedy sa počas manuálnej terapie otvorí psychický problém či stres, ktorý sa hromadil mesiace.

Pri práci s telom a bolesťou sa môžeme pozrieť aj na to, ako s tým súvisí nespokojnosť, hriech, závislosť či neresť. Zdieľať

Ako to vyzerá?

Človek sa väčšinou nekontrolovane rozplače, rozosmeje či roztrasie a rozcíti. Nestane sa to vždy. Niekedy cítim, že klient veci v sebe drží a nepustí. Keď sa to však stane, smerujem človeka k tomu, aby to, čo sa vyplavilo, riešil. S mnohými klientmi, ktorí prišli s pohybovým problémom, tak pokračujeme v životnom koučingu.

Nezaskočí vás, že niekto sa pri manuálnej terapii rozplače?

Nie, mám na to tréning a viem, ako ho upokojiť. Občas potrebujeme ísť ešte ďalej a dostať všetko von. No potom nasleduje fáza stíšenia. Ak je klient veriaci, niekedy mu ponúknem, aby sme sa spolu pomodlili, a prosíme o pokoj. Tu niekde je aj hranica s duchovným svetom.

Niekto má dlhodobo bolesti v panvovej oblasti, no magnetická rezonancia ani objektívne ukazovatele nič nenašli. Pracujeme na fixovaní rotácie panvy, no problém sa stále vracia. Po čase vyplynie, že v živote tohto človeka sú prítomné aj sexuálne zranenia či manželské nezhody. Pri ďalšej spolupráci s kňazmi potom ľudia otvárajú témy, o ktorých netušili, že môžu súvisieť s bolesťou.

To však znamená, že máte v rukách obrovskú zodpovednosť. Ako s ňou pracujete?

Takéto zlomové momenty, vďačnosť a oslava mojej osoby, ktorá s nachádzaním riešení prišla, mi najskôr „robili dobre“. Musel som sa tejto zodpovednosti a pokore učiť. S klientmi udržujem kontakt aj po tom, ako sme fázu manuálnej terapie ukončili. Aby som si bol istý, že ak sme otvorili zranenie, majú ho s kým riešiť.

Používate metodiku Anatomy Trains, ktorá je postavená najmä na práci s takzvanými fasciami. Čo to je?

Naše svaly a vnútorné orgány prepája vrstva spojivového tkaniva, ktorú nazývame fascie. Pri práci s mäsom ich vidíte: sú to priesvitné blany, ktoré majú rôzne úrovne a hĺbky. Dnes vieme, ako fascie fungujú. Pohyblivosť fascií má vplyv na kĺzanie svalov, väzív a kože medzi sebou. Svaly, fascie, kosti aj orgány sú prepojené v takzvaných myofasciálnych líniách od chodidla až po lebku, pričom sa navzájom ovplyvňujú.

Bolesť spánkov aj očí, tŕpnutie hlavy, stuhnutie hrudníka a plytké dýchanie, stuhnuté trapézy či zablokované ramená a následne aj zvýšený tlak a tep či dokonca tachykardia, to všetko vie byť následkom stresu. Každý človek má inú schopnosť stres kumulovať či filtrovať. Existujú dokonca výskumy, že zlé držanie tela zapríčinené stresom a z toho vyplývajúce stiahnutie fascií dokáže dokonca meniť pozíciu vnútorných orgánov, a tým ovplyvňovať ich funkciu.

Ako táto metóda prostredníctvom fascií pracuje?

Naše telo funguje v dvanástich anatomických líniách, ktoré boli opísané na základe pitiev. Keď sa naučíme symetricky zaťažovať všetky línie, budeme mať dostatočnú silu na to, čo potrebujeme zvládnuť, a pohyb nás nebude bolieť. Anatomy Trains je manuálna terapia. Na tomto základe som vytvoril sériu cvičení. Každý môže nájsť najslabšie miesto na jednotlivých líniách a prísť na riešenie sám. Človek si je učiteľom: začne vnímať, ako bolesť súvisí s postavením tela, nadmerným sedením či jednostranným preťažením, ale aj psychologický rozmer: cítim sa stuhnutý z nejakého dôvodu. So správnymi pohybmi bolesť aj napätie časom odíde. Je to pohyb, ktorý prináša pokoj.

Môžete uviesť príklad?

Na každom kroku záleží. Nie je jedno, ako našľapujem. Keď vytáčam nohu a keď tisíckrát stúpim zle, reťazová reakcia môže ísť od boľavého členka do kolena, do krížov až do hlavy. Prostredníctvom správnej dynamickej chôdze môžem z jednotlivých štruktúr tela stres uvoľniť. Chcem naučiť klientov pohyby, ktoré pomáhajú integrovať telo aj myseľ, aby nemuseli byť závislí od terapeuta. A tiež priniesť kresťanom bezpečnú alternatívu k joge.

Existuje samodiagnostika, podľa ktorej uvidíme, ako na tom pohybovo sme a v akej rovnováhe je naše telo?

Odfoťte sa v spodnej bielizni z každej strany. Na fotke z bočného pohľadu nakreslite kolmicu od členka smerom hore a spredu kolmicu od koreňa nosa dole. Uvidíte, ako svoje telo držíte voči týmto osiam. Zboku sledujte, či nie je preklopená vaša panva, stehno či holeň, či nemáte lordózu alebo hrudník a predsunutú hlavu. Spredu sa pozrite, ako držíte ramená, hrudník, panvu, kolená a členky. Hľadajte asymetrie, rotácie či úklony a zamerajte sa na rozsah pohybu na jednej aj druhej strane. Ak vizuálne či pohybovo nájdete nerovnováhu, potrebujete na nej začať pracovať. Neharmonické držanie tela spôsobí pri každom pohybe asymetrie, ktoré dokážu vytvárať napätie, bolesť až chronické poškodenie.

Inzercia

V akej miere sa na tejto nerovnováhe podieľa náš životný štýl?

To, ako sedím, dýcham, chodím, športujem, koľko a akých pohybov denne urobím, vplýva na moje držanie tela. Podozrievam jednu vec, volá sa stolička. V šiestom roku života zasadneme do stoličiek, sedíme všelijako a veľmi veľa. Počnúc chodidlami všetky štruktúry vyhodnotia, že takéto skrátenie a napätie je v poriadku. Človek, ktorý veľa sedí, má napríklad zamknutý hrudník a skrátené prsné svaly, ale aj obmedzené rozsahy v bedrách a panve, ktoré vplývajú na kvalitu každého kroku. Jeho mäkké tkanivá sú v napätí. Má plytšie dýchanie a rýchlejšie reaguje na stres.

Hýbeme sa menej, a ak sa hýbeme, používame skrátené svaly. S nesprávnym pohybom prichádza akútna bolesť, ktorá prejde do chronickej.

Ktorý návyk má najväčší potenciál naštartovať zmenu?

Najnovšie výskumy hovoria, že už po dvadsiatich minútach statického držania tela začínajú tkanivá tuhnúť. Fascie a svaly sa následne medzi sebou menej kĺžu. To obmedzí ich pohyb. Každých dvadsať minút potrebujeme meniť pozíciu nášho tela. Aj pracovať či „zoomovať“ sa dá na milión spôsobov: v podrepe, s vyloženou nohou, postojačky, s prekríženými nohami či za stolom. Učím klientov, aby si nastavili pripomienku na telefóne: každú hodinu a päť minút sa idú dynamicky, vzpriamene prejsť, a to aj zubári, právnici a manažéri.

Čo dnes vedia integratívny prístup a psychosomatika povedať o jedle?

Rakovina je metabolická choroba. Je dokázané, že výskyt Alzheimera súvisí s kvalitou mikrobiómu v čreve a že pacientom, ktorí zmenia výživový protokol, sa zlepší priebeh epilepsie. Metabolizmus je prepojený s hlavou. Keď som „rozbitý“ metabolicky, psychika tiež nefunguje správne.

Ako spoznám, že som „rozbitý“ metabolicky?

Keď jem veľmi často, som stále hladný a tiež nervózny, keď nejem. Neviem vydržať ani jeden deň nalačno. Mám neustále nutkanie dať si niečo sladké, sacharidové či slané. To všetko znamená, že treba zmenu. Samodiagnostikou je sledovať kvalitu svojho trávenia a vylučovania. Nepravidelnosť, plynatosť, bolesti, škvŕkanie a grganie sú znaky toho, že niečo nefunguje správne. To, že náš metabolizmus, trávenie a vylučovanie neladia, sa stalo akousi spoločenskou normou, a preto ho neriešime.

Ako pracujete s klientmi, ktorí za vami prídu preto, že chcú schudnúť?

Hotový jedálniček, že o jedenástej treba zjesť banán, proteín či kašu, nedávam. Naučím človeka, aby pochopil, prečo sa prejedá a má veľkú tukovú špajzu. Vediem podpornú skupinu pre obéznych a diabetikov. Často sledujeme glykémiu, hľadáme spúšťače prejedania, meníme návyky, podporujeme sa a zdieľame. Učíme sa kombinovať tuky, sacharidy, bielkoviny, ich pomery a objemy. Až potom ideme do kvality: radšej lokálne, sezónne a s bohatou chuťou.

Metabolizmus je prepojený s hlavou. Keď som „rozbitý“ metabolicky, psychika tiež nefunguje správne. Zdieľať

Všetci sme individuálni, no existuje vo výživových odporúčaniach nejaký prienik?

Áno, prienik tu je. Všetkých učím, aby nejedli každý deň či dvakrát do dňa mäso. Má to negatívny vplyv napríklad na orgány, lymfatický systém aj vylučovanie. Hovoríme spolu o tom, čo všetko mäso prekonalo, kým prišlo na tanier. Aj o tom, že kravy vypasené na druhej strane zemegule so sebou nesú uhlíkovú stopu. Je dokázané, že stresové hormóny prechádzajú do mäsa. Ukazujem ľudom, že nemusia jesť „old-school“.

Old-school?

Kedysi nám odporúčali jesť sedemkrát za deň, potom päťkrát. Teraz je vedecká zhoda na tom, že treba jesť maximálne trikrát za deň. Napríklad keď sa najeme o ôsmej, mali by sme bez hladu fungovať do trinástej a potom si dáme večeru o šiestej. No pokojne aj v iných časoch. Podstata je, aby sme mohli päť či šesť hodín medzi jedlami stráviť v komforte: bez hypoglykémie, migrény, malátnosti, straty koncentrácie či potreby niečo zajedať. Je dôležité mať prirodzené hladové okná. Pomáham ľuďom, aby začali vnímať rozdiel vo fyziologickom a psychologickom hlade.

Oni ho nevnímajú?

Kultúra nás tlačí do zážitkov a túžob aj v jedle. Môžeme jesť čokoľvek, kedykoľvek a koľko chceme: sme maškrtní. Učím klientov rozlišovať medzi psychologickým a fyziologickým hladom. Značia si, čo a kedy jedli. A či potrebu vyvolala emócia alebo pocítili reálny fyziologický hlad. Túžbu jesť môžem zapiť teplým čajom či iným nekalorickým nápojom. Ak je to ozajstný hlad, po chvíli sa ozve znova. Podľa toho viem, že sa potrebujem najesť. Sme chronotypovo individuálni. Všetci Slováci nemusia jesť o ôsmej a obedovať o pol jednej. Každý deň pociťujeme hlad v inom čase, aj keď v istom rozmedzí.

Čiže raňajkovať v pravidelnom čase považujete za nezdravé?

Je dokázané, že keď sa kvalitne vyspím, mám nižšiu chuť na jedlo. Ak som zvyknutý raňajkovať o 7.30 hod., nemám síce hlad, no aj tak si zo zvyku niečo dám, rozbíjam svoj metabolizmus. Znecitlivujem svoje hormonálne vnímanie, potláčam reaktivitu receptorov a ignorujem svoju fyziológiu. A keď je človek veriaci, môžeme ísť ešte ďalej.

Čo myslíte ešte ďalej?

Že je tu ekologický a duchovný rozmer. Nie všetko, po čom túžim, aj naozaj potrebujem. Hlad je ako svedomie: čím viac ho formujete, tým viac vám našepkáva. Učíme sa odolávať morálnym pokušeniam a takisto sa potrebujeme naučiť byť pánmi nad svojimi hormónmi.

V pôste sa teda prelína duchovná múdrosť so zdravotným benefitom?

Každého klienta po nejakom čase vediem k pôstu. Je výborným nástrojom sebaspoznávania aj ovládania našej telesnosti. Často odhalí príčinu nášho nezdravého návyku. Keď máme hlboko v sebe neradostnú skúsenosť, stres či prázdnotu, ktorú nevieme spracovať, môžeme ju zapiť. Dobrým jedlom dokážem zajesť hocijakú emóciu či problém. Pôst ma postaví pred zrkadlo: Aha, toto je tvoj obraz. Ako hovorí Anselm Grün: „V pôste objavíš svojho nepriateľa.“

Jeden vedecký tábor tvrdí, že náš metabolizmus ráno najlepšie rozbehnú vajcia, bryndza či dokonca slanina, druhý nám ponúkne ovsené vločky s ovocím a javorovým sirupom. Váš názor?

Osobne neraňajkujem vôbec. Obéznych aj športovcov učím prerušovanému hladovaniu. Má to mnoho benefitov. Skúšame rôzne hladové okná a postupne zistia, že raňajky nie sú až také dôležité. Samozrejme, človeku, čo je zvyknutý jesť sedemkrát, nepoviem, aby si nedal raňajky. Ale nech skúsi jesť len trikrát. Ani naši predkovia nejedli pravidelne a to, na čo mali chuť. Môj dedko bol veľmi moderný: veľa sa hýbal, prerušovane hladoval, lebo pracoval v lese a na jedlo často nemal ani peniaze.

A sme opäť pri pôste...

Áno. Objavil som duchovnú aj telesnú krásu pôstu. Nejesť má hodnotu a význam. Robil som rôzne metabolické merania a viem, že je to dobrá cesta. Spomaľuje, upokojuje a čistí myseľ aj telo. Výskumy to potvrdzujú: pôst prináša zvýšené kognitívne schopnosti, bdelosť aj pozornosť, uzdravuje množstvo civilizačných chorôb. Myslenie, ktoré nefunguje na cukre, je ostrejšie. Kedysi som behal s „gelíkmi“, dnes dokážem prebehnúť Tatry nalačno. Je to tiež veľká sloboda – nemusieť neustále riešiť jedlo a hľadať nové recepty pre svoje chute.

Objavil som duchovnú aj telesnú krásu pôstu. Nejesť má hodnotu a význam. Zdieľať

Čo máme robiť, keď sa raňajok vzdať nevieme alebo nechceme?

Sledujte, aký čas od prebudenia pocítite hlad. Keď vstanem o šiestej a o pol siedmej mi ide autobus, neznamená to, že o štvrť potrebujem raňajkovať. Klientov učím: Nejedz, kým nie si hladný. Priprav si jednoduché raňajky so sebou. Keď príde hlad o 7.26 hod., dáš si ich vtedy.

Existuje niečo ako zdravé zloženie raňajok?

Existujú neutrálne odporúčania pre všetky jedlá. Prvá ide zelenina. Čo najviac lokálnej a sezónnej zeleniny. Potom ide bielkovina: rôzne orechy a semienka a rastlinné výrobky. Keď jete mliečne veci, dajte si aj tú neúdenú parenicu či kefír. Prípadne aj mäso či ryby. A k tomu dobrá kombinácia tukov: olivový olej, ľanové semienka, sezam, mak, mandle, kešu či makadamové orechy. Dajte si do kaše či do jogurtu chia semienka alebo pomleté konopné semienka. Keď sa váš organizmus postupne adaptuje, bude päť hodín šťastný s pocitom sýtosti. Bez potreby prijať ďalšiu energiu začne hospodáriť s vašimi zásobami v tukovej špajze.

Zameranie na zdravie, telo a typy stravovania, keď dávame seba a svoje zdravie na prvé miesto, sa môžu stať kultom. Kde je medzi nimi hranica?

Zlatá cesta je miernosť. Hľadáme, čo prináša pokoj, rozvíja lásku k blížnemu a smeruje k jednote v komunite, v rodine, so sebou aj s Pánom Bohom. Zároveň máme povinnosť rásť a používať svoj rozum aj v tejto oblasti – a niekedy aj „aktualizovať“ päťsto rokov známu múdrosť.

Predstava, že svoje zdravie máme plne v rukách a že choroba či bolesť sú zlyhaním, je však tiež nezdravá. Ako vieme, kedy sa potrebujeme prestať snažiť a, naopak, odovzdať?

Keď som žil americký životný štýl, mal som takmer všetko, no nemal som vnútorný pokoj ani radosť. Poprosil som známeho, nech mi dá kontakt na najlepšieho terapeuta, nech to stojí, čo to stojí. Povedal: Tomáš, tebe pomôže len Jeden, ale ten robí zadarmo. Integrálny prístup, o ktorý sa snažím, sa začína osobnou premenou: zmenou zmýšľania a konverziou srdca. Jej súčasťou je, že nemám všetko v rukách. Keď Boh dá chorobu, treba ju prijať.

Tak ako chceme komunikovať duchovné hodnoty, poďme mať silu aj na túto zmenu: ekologickú, výživovú aj pohybovú. Zdieľať

No nemám rád, keď v kresťanskom prostredí počujem, že zdravú životosprávu nie je potrebné riešiť. Keď viem, čo je lepšia voľba, tak ju predsa urobím. Ako najlepšie viem, ovplyvňujem to, čo môžem. Ale keď mám vedomosť o tom, čo je zlé, a robím to, tak si škodím. Ako kresťania predsa často nerobíme, čo je „normálne“. Prečo nemáme na kresťanskej konferencii aj „nenormálne“ zdravú stravu? Sme pozvaní aj k ekologickej konverzii: vybrať si miestne a sezónne potraviny a netvrdiť, že pralesy sú ďaleko. Tak ako chceme komunikovať duchovné hodnoty, poďme mať silu aj na túto zmenu: ekologickú, výživovú aj pohybovú.

Ste otcom dvoch detí. Žijú vaše deti detstvo bez cukru, s farmárskymi potravinami, barefoot a celý deň vonku?

Skoro ste to trafili. Som fanúšik prirodzenosti vo všetkých oblastiach života. „Naboso“ chodím desať rokov a neraňajkujem deväť. Naše deti jedia sladkosti len mimoriadne. Dlhé hodiny trávime v prírode, učíme sa v pohybe, biológiu aj geografiu. Žijeme aj jeme dosť minimalisticky. Nie som fanúšik gurmánstva ani „míňania času“ v kuchyni. Aj v žiadostivosti brucha môžeme uviaznuť. Teraz som na materskej dovolenke. Na celodenný výlet sme včera zobrali mrkvu, kaleráb, uhorku, banány, jablká, kešu, mandle a horkú čokoládu. Videl som šťastné deti, ktoré nepotrebujú pizzu, sendviče ani tie v plaste zabalené „Kubíky“ a výživy.

Ako to vníma vaše okolie?

Na nikoho netlačím, snažím sa inšpirovať. Tieto zásady vysvetľujem a podávam s láskou a veľa diskutujeme. Pýtam sa len, či si uvedomujeme hodnotu daru života a zdravia. A či vieme, že kondícia, vitalita, imunita, starnutie aj regenerácia výrazne súvisia s výživou, nielen pohybom.

V prístupe sme v jednote s manželkou a svojim deťom aj okoliu sme otvorene vysvetlili, ako a prečo takto fungujeme. Naše babky to prijali, viac-menej to rešpektujú a zareagovali pozitívne. Moja osemdesiatpäťročná stará mama vie, že „Tomášove dzeci také nejedzia“. Týmto vnúčencom kupuje miesto mliečnej horkú čokoládu.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame