Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Rodina Spoločnosť
29. máj 2021

Anonymní sexholici

Príbehy mužov, ktorých závislosť od porna a sexu priviedla k osobným tragédiám

Vďaka podpornej skupine sú na ceste uzdravenia a majú nádej, že nad svojou závislosťou vyhrajú.

Príbehy mužov, ktorých závislosť od porna a sexu priviedla k osobným tragédiám
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Vďaka podpornej skupine sú na ceste uzdravenia a majú nádej, že nad svojou závislosťou vyhrajú.

Sú závislí od sexu a pornografie, čo spôsobilo spúšť v ich vzťahoch a životoch. Pre pandemické opatrenia sa stretávame online vo večerných hodinách. Na obrazovke vidím pred sebou tváre mužov v rôznom veku, od dvadsiatnikov až po päťdesiatnikov. Niektorí si nezapli obraz, chcú ostať v úplnej anonymite. Zdôrazňujú, aby som nepoužívala ich pravé mená, lebo ich skupina Anonymných sexholikov (SA) ich k tomu zaväzuje. Novinára medzi seba pustili len preto, aby sa o nich dozvedelo viac závislých ľudí, keďže na Slovensku ide o pomerne nové spoločenstvo a jedným z jeho hlavných princípov je pomáhať druhým dostať sa z bludného kruhu choroby. Pomoc druhým s podobnými problémami je dokonca súčasťou a hnacím motorom ich procesu uzdravenia. Vychádzajú z rovnakých princípov, na akých je založené aj viac známe spoločenstvo Anonymných alkoholikov. Vo svete sú už tisícky takýchto spoločenstiev, ktoré majú s prácou so závislými na rovnakom princípe dlhoročné skúsenosti. 

„Vitajte na otvorenom stretnutí Anonymných sexholikov,“ víta nás všetkých päťdesiatnik Marek. Prešedivelý muž v zelenej mikine otvára virtuálne stretnutie. Všetkých uisťujem, že budem len počúvať a do ich zdieľania nebudem nijako vstupovať. Potrebujú sa uistiť, že všetci s mojou prítomnosťou súhlasia. Stretnutie má svoje presné rituály, začína sa čítaním preambuly SA. Nahlas ju číta tridsaťpäťročný Ivan.  

„Anonymní sexholici je spoločenstvo mužov a žien, ktorí sa navzájom spolu delia o skúsenosti, silu a nádej, aby mohli riešiť svoj spoločný problém. Jedinou podmienkou členstva je túžba prestať so žiadostivosťou a stať sa sexuálne triezvym. SA nemajú žiadne povinné poplatky, svoju činnosť vykonávajú len z dobrovoľných príspevkov svojich členov. SA nie sú spojení so žiadnou sektou, náboženstvom alebo akoukoľvek inou inštitúciou. SA sa nezúčastňujú verejných diskusií a nezaujímajú stanovisko k žiadnym problémom mimo spoločenstva. Naším prvoradým cieľom je ostať triezvi a pomáhať k triezvosti ostatným sexholikom,“ Ivan dokončí slová preambuly ich spoločenstva a vyzýva ostatných na zdieľanie.

Slovo si berie 42-ročný Milan. „Som uzdravujúci sa sexholik a som bezmocný pred žiadostivosťou, pred masturbáciou, pred pozeraním porna, pred charakterovými chybami, najmä pred hnevom, pred strachom, pred pochybnosťami, či robím veci správne alebo nie. Som triezvy niečo cez pol roka,“ predstavuje sa jedným dychom.

Každý, kto sa hlási o slovo, číta najprv stať z knihy o závislosti, potom pripojí svoj príbeh a povie, s čím aktuálne bojuje. Milan rozpráva, ako zistil, že je nevyhnutné si až do hĺbky duše priznať, že sú závislí. Toto je prvý krok k uzdraveniu.

„Prvýkrát som si priznal, že mám tento problém, predtým som ani nevedel, že som závislý. Rozprával som sa s kňazmi, s psychológmi a nikdy z toho nevyšlo, že je to vlastne závislosť. Celým mojím životom sa tiahlo porno a masturbácia a úplne ma odstavovali od života, od vzťahov, od normálneho emočného vývoja. Emočne som sa zastavil vo veku, keď som začal masturbovať, teda v šestnástich rokoch.

Porno pozeral aj tri celé noci po sebe, potom chvíľku prestávka a potom opäť. Zdieľať

Posledné roky som bol vo fáze, že som porno pozeral aj tri celé noci po sebe, potom chvíľku prestávka a potom opäť. Hovoril som si, že toto nie je normálne, hoci okolie ma presviedčalo o opaku, ja som tušil, že toto už je zlé.“ Milan chodil do kostola aj na spovede, až konečne natrafil na kňaza, ktorý sa ho spýtal, či nie je sexuálne závislý. Milan odpovedal, že je a kňaz mu dal vizitku na spoločenstvo SA.

„Keď som prišiel do spoločenstva, tak som prvýkrát nahlas povedal, aký mám problém. Od toho okamihu som si dva a pol mesiaca nepotreboval ubližovať. Pochopil som, že tým ubližujem len sám sebe, hoci nie úplne dobrovoľne. Tá rana je hlboká, hoci Boh nemá problém s tým ma z toho dostať, ale ja som taký vypornovaný, že tie obrazy mi zostávajú v hlave.“ Milana najviac mrzí to, že emočne nedozrel. Mal problém sa s tým priznať svojej žene, mal problém sa o ňu zaujímať. „Akoby som prišiel o nohy a druhé mi nenarástli. Demoralizoval som sám seba. Sebaobviňovanie spôsobilo v mojom živote deštrukciu. Vďaka tomuto programu som našiel seba, sebaprijatie cez prijatie druhých ľudí.“

Keď sa prekročia hranice

Ozýva sa mladý hlas, tvár nevidím, odmietol si zapnúť kameru. „Som Igor, sexholik. Do spoločenstva SA som prišiel, keď som mal 24 rokov s problémom závislosti od internetovej pornografie a od kompulzívnej masturbácie. Skúšal som rôzne formy sebazapierania, šport, disciplínu, studené sprchy, inštaláciu software zámkov na počítač, modlitby, pôsty, byť s inými ľuďmi, pracovať na počítači len v miestnosti, kde sú aj iní ľudia...Nikdy mi to nepomohlo.“ Vysvetľuje, ako to vždy zabralo len na nejaký čas, na týždeň, maximálne mesiac, ale vždy opäť do toho padol a nevedel prečo.

Bránilo mu to nadväzovať normálne vzťahy so ženami, stále bol uzamknutý vo svojich fantáziách. Igor si na začiatku myslel, že to nie je problém, lebo z rečí rovesníkov pochopil, že však to robí aj tak každý. Hĺbku svojho problému dokázal pochopiť až v programe Anonymných sexholikov, kde zistil, že ide o nesprávne spojenie so sebou a s ľuďmi, že príčinou sú aj charakterové chyby ako strach, hnev, sebaľútosť, sebanenávisť a posudzovanie. Zistil, že sa dokáže žiadostivosti napiť už aj zo svojich fantázií a myšlienok, že si nemusí len pustiť porno, ale že keď sa mu v hlave naakumulujú obrazy alebo aj obyčajné negatívne postoje, tak všetko toto môže byť spúšťačom žiadostivosti. „Ten akt sa začína oveľa skôr v mojej hlave, masturbácia bola už len bodkou.“ Igor našiel v tomto programe ľudí, s ktorými sa vedel stotožniť, ktorí mali riešenia a sú mesiace, alebo dokonca desiatky rokov triezvi. Keď počul ich neuveriteľné príbehy, tak sa pýtal, ako je to možné, aj on chcel byť slobodný.

„Závislosť a pocity hanby ma zväzovali, rovnako už aj fyzické bolesti, neschopnosť sa na nič sústrediť, pracovať, mať vzťahy. Bol som odrezaný od vzťahov a od Boha. Som vďačný, že som našiel riešenie, ktoré funguje, som už dva roky čistý, zlepšila sa mi kvalita života, vzťahy s ľuďmi. Dokončil som vysokú školu, našiel som sebahodnotu, hlbšie sebapochopenie, ale aj súcit s inými. Som rád, že som spoločenstvo SA našiel ešte v čase, keď som neprekročil iné hranice ako porno. Viac som sa stal človekom a som vďačný, že to môžem odovzdávať ďalej.“ 

Každý Igorovi ďakuje za úprimnosť a o slovo sa už hlási päťdesiatnik Marek. „Som sexuálne triezvy od 7. 7. 2017 vďaka programu Anonymných sexholikov.

Závislosť a pocity hanby ma zväzovali, rovnako už aj fyzické bolesti, neschopnosť sa na nič sústrediť, pracovať, mať vzťahy. Zdieľať

Nemám rád pomyslenie, že mám chorobu, dokonca smrteľnú chorobu sexholizmu. Ako alkoholik má chorobu a nedokáže piť s mierou, tak ja mám odskúšané, že od momentu, keď som prvý raz siahol po porne, tak som bol závislý a stále sa to už len zhoršovalo.“ Marek vysvetľuje, že v jeho prípade išlo o okamžitý progres choroby, presne ako u alkoholika.

Postupne prekračoval všetky hranice, najprv v porne, pokračovali audiotexy, vkuse pozeral po spolužiačkach. Keď som prišiel na strednú školu, tak sa to rozvinulo naplno. „Mal som prvé dievča, to už bolo spojené aj s alkoholom. Popritom som stále pozeral porno a masturboval. Už vtedy som videl, že som kripel v oblasti lásky. Keď som sa dostal na vysokú školu, tak to zašlo s alkoholom ďalej, bez alkoholu by som ani nevedel osloviť dievča.“ Prekročil ďalšie hranice, mal s dievčaťom sex na verejnosti, porno začal pozerať už aj v práci.

„Bol som stále menej výkonný, podarilo sa mi len preskakovať z jednej práce do druhej. Istý čas únik do porna a masturbácie pre mňa znamenalo, že som hral dvojaký život.“ Oženil sa, ale postupne sa to zhoršovalo. „Zastavil auto prostitútke, ale ovládol sa a vyložil ju. Išiel do erotického salónu, ale dal si tam len kávu. O niečo neskôr však mal sex aj s prostitútkou a využil aj služby erotického salónu. „To, čo som robil v 36-tich rokoch, by mi ani nenapadlo v tridsiatich. To, čo som robil v tridsiatich, by mi ani nenapadlo v dvadsiatich. Hranicu som stále posúval. Mal som neskôr skúsenosti s rovnakým pohlavím. V štyridsiatke to bolo opäť horšie, mal som sex s viacerými prostitútkami za jednu noc.“

Začal navštevovať skupinu anonymných alkoholikov, tam našiel človeka, ktorý ho priviedol do 12-krokového programu sexuálnej závislosti, kde zistil, že má vážny problém. Nedokázal však zostať triezvy, až kým neprišiel do spoločenstva SA. „Môj hlavný problém nie je len to, že keď začnem, neviem prestať, ale aj trvácnosť ilúzie, že sa môžem tešiť zo žiadostivosti ako druhí ľudia. Táto myšlienka ma viedla až po bránu šialenstva a smrti. Vďaka programu získavam silu, ktorá rieši problémy, môj život v triezvosti je dnes super. Žijem bez tejto drogy. Mám oveľa lepšie vzťahy v rodine, aj v práci. Našiel som si novú prácu, mám po rokoch domov. Roky som žil vo vyhnanstve v zahraničí, konečne môžem žiť doma. Som neskutočne vďačný, inak by som asi skončil samovraždou. Díky, že ste ma počúvali.“

Foto: archív AA

Rozprávať začína Ivan (35). „Som sexholik a vďaka tomuto programu uzdravovania som triezvy desať mesiacov. Ja som to v istom čase vzdal, dosť dlho som sa pokúšal žiť ako ostatní ľudia, ale prekračovalo to hranice, ktoré som prekročiť nechcel.“ Ivan videl, že jeho kamaráti takéto hranice neprekračujú, že majú pred niektorými vecami, ako je napríklad strata súkromia či pohlavné choroby, rešpekt.

„Ja som tento rešpekt nemal a veľmi som sa už bál. Viackrát sa mi to vypomstilo, napriek tomu som to vždy robil. Raz sa mi stalo, že som bol na spovedi a kňaz mi povedal, že keď budem takto pokračovať, tak sa to skončí neželaným tehotenstvom niektorej zo žien alebo ma budú vydierať, alebo dostanem pohlavnú chorobu. Vtedy som si povedal, že to je múdry kňaz, ale on netušil, že to všetko sa mi už stalo. Žena, s ktorou som mal nechránený sex otehotnela a išla na potrat. Vedel som, že sa to nestáva veľa ľuďom.“ Ivan si dnes nemyslí, že niekedy v živote bude vedieť opustiť SA a bude triezvy.

Žena, s ktorou som mal nechránený sex otehotnela a išla na potrat. Zdieľať

Aj v časoch, keď mal recidívu, tak si povedal, že by mohol možno na chvíľu odísť, užiť si a potom sa vrátiť. Vracia sa mu myšlienka, že ešte nezažil všetko, čo chcel, ale, žiaľ, zažil veľa toho, čo nechcel. „Som veľmi rád, že som pri zdravom rozume a nemusím v tom pokračovať. Prekročil som hranicu sexu s rovnakým pohlavím, s transexuálmi a ďalšie hranice, za ktoré sa dnes hanbím.“ Dodáva, že preňho napriek tomu bolo ťažké uveriť, že je sexholik. Ťažko prijíma, že sa nemôže už ani otočiť za ženou na ulici, hoci sa môže zdať, že je to banálna vec. Malými vecami sa to však začína. „Ja som závislý, preto nemôžem. Keď príde veľká žiadostivosť a ide ma roztrhať, tam sa dokážem už dnes spamätať, ale keď prichádzajú malé veci, nie vždy sa viem ovládnuť. Musím si na to dať pozor, lebo sa to môže skončiť zle. Ďakujem, že ste počúvali.“

Inzercia

Ostatní muži pripojení na online stretnutie sa už vyjadrovať nechcú. V tomto bode zdieľanie ukončujú modlitbou. „Bože, daj mi vyrovnanosť, aby som prijal to, čo zmeniť nemôžem, odvahu, aby som zmenil to, čo zmeniť môžem…,“ Ivanovi sa zasekne hlas, nemôže pokračovať, modlitbu dokončujú ostatní. Na záver čítajú piatu tradíciu podporného programu. Dozvedám sa, že princípy SA sú zhrnuté v dvanástich krokov a v dvanástich tradíciách, podľa ktorých sa riadia, aby ostali triezvi. Po oficiálnom programe svojho stretnutia, na ktorom som bola len pozorovateľom, si na mňa ešte našli čas, aby som im mohla položiť pár otázok.

Intimita je niečo iné

Všetky príbehy, ktoré som si vypočula, nejako spája pornografia. Niektorí ňou svoju závislosť začínali, ďalší sa cez ňu dostali k sexuálnym praktikám a závislostiam, za ktoré sa dnes hanbia. Pýtam sa ich, či za problémy vo vzťahoch vinia práve porno.

Ochorenie závislosti je bolestivé, ale práca na sebe v spoločenstve a úzky kontakt s Bohom sa nevyrovná ničomu inému. Zdieľať

Zhodli sa, že to bola istá méta, ktorá ich v závislosti udržiavala alebo posúvala do oblastí, kam by inak sami od seba nešli. Ako prvého spúšťača však vnímajú pocit osamelosti, strachu, sebaspochybňovanie či vnútornú prázdnotu. Porno bolo len prostriedkom, ako z týchto pocitov uniknúť.

Vidím akýsi paradox v tom, že napriek tomu, že sa ako spoločenstvo nehlásia k žiadnemu náboženstvu, pevnou súčasťou ich programu je modlitba či meditácia. Päťdesiatnik Marek objasňuje, že nikto z členov nemusí byť veriaci, aby sa k nim pridal. „Ja som nebol veriaci, keď som sa stretol s týmto programom. Myslel som si, že aj keď Boh existuje, tak pomáha zrejme len druhým. K uzdraveniu ma priviedol až tento program. Veľmi mi vyhovovalo, že SA nie je spojená so žiadnym náboženstvom, že nemá žiadnu doktrínu a každý môže mať svoje poňatie vyššej moci. Predtým som bral Boha ako trestajúceho, vďaka programu ho už vnímam ako veľké milosrdenstvo. Cítim, že Boh plní svoje prísľuby. Po rokoch som sa vrátil k športu, bývam v krásnom dome, mám pre mňa najlepšiu robotu vo firme, kde mám špičkových kolegov, moji rodičia prešli vďaka mojej zmene veľkou duchovnou cestou. Som rozvedený štrnásť rokov, žijem v celibáte už osem rokov a mám štvrtý rok triezvosti. Ochorenie závislosti je bolestivé, ale práca na sebe v spoločenstve a úzky kontakt s Bohom sa nevyrovná ničomu inému.“  

Ivan dodáva, že medzi nimi nie je podmienkou veriť v Boha, ale nevyhnutnou podmienkou je veriť, že Boh nie som ja. „Ak si myslím, že pravdu mám ja, tak sa s tým nedá nič spraviť.“ Priznáva sa, že je pôvodom z katolíckeho prostredia, svoje miesto vo viere si však ešte hľadá. 

Foto: Pixabay

Prekvapuje ma, že chlapi hovoria o svojich emóciách a problémoch takto otvorene. Pýtam sa, či im nie je divné hovoriť pred všetkými o svojom intímnom živote a zaujíma ma, ako sa prepracovali k takejto úprimnosti.  

Dávid opisuje, ako keď prišiel na svoj prvý míting, tak už hneď pri predstavovaní začal hovoriť svoj príbeh. „Asi som bol toho taký plný, nemal som sa komu zdôveriť. Táto otvorenosť u mňa fungovala od prvého momentu, lebo konečne cítite dôveru, že vás niekto chápe.“ 

Ivan dodáva, že on veľa hovoril už aj predtým, ale len veci, za ktoré sa nehanbil. „Mal som sex s transexuálmi a to som nikomu nehovoril. Povedal som to až prvýkrát v tomto spoločenstve a veľmi sa mi uľavilo. Kedysi som si myslel, že sexuálna oblasť je veľká intimita. Ale teraz viem, že sexuálne veci nie sú zďaleka najväčšou intimitou. Intímna je pre mňa dnes, naopak, témou zmyslu života alebo niečo z môjho vnútra.“

V skupine však majú princíp, že ak je niečo príliš explicitné a niekoho to vyrušuje, tak môže hociktorý člen zdvihnúť ruku a skončí sa s tým. Ak to nie je možné povedať na mítingu, tak má každý člen takzvaného sponzora, čo je akýsi osobný tútor, ktorý ich vedie cez program, ktorým si v minulosti sám prešiel. Sponzor je na ceste uzdravenia od závislosti ďalej a odovzdáva novším členom svoje skúsenosti. 

Majú šancu na normálny vzťah?

Len zlomok zo skupiny vie žiť aktuálne v normálnom vzťahu, len dvaja z nich majú vážny vzťah. Priateľky o ich probléme vedia, na vzájomnej dôvere museli dlho pracovať, podrobnosti svojej závislosti však zdieľajú len v skupine SA.

Marek sa snažil raz o svojich problémoch povedať svojej mame, ktorá pred rokom zomrela. „Mama mi povedala, že o tom už nemám nikdy hovoriť, veľmi ju to zranilo. Ona ma potrebovala zdravého. Pochopil som, že ja svojim najbližším nemám čo hovoriť o svojej chorobe a pádoch. Toto patrí do SA a domov mám prinášať nádej a nie to, čo moja chorá hlava vymyslí.“ 

Rovnako Marekova exmanželka sa nechcela vracať späť do minulosti. Veľakrát v rodine ani nepríde k pochopeniu. „Ja som mal chvíľu aj partnerku, ale cítil som to tak, že ju len využívam. Hoci som sa tomu bránil, padol som na kolená a pomodlil sa, aby som pochopil, aký je partnerský ideál, ku ktorému chcem dospieť. A dostal som odpoveď, že mojím ideálom je matka mojich detí, moja exmanželka.“

Podľa definície SA člen spoločenstva môže s niekým v triezvosti randiť alebo sa aj znovu oženiť a mať sex. „Dnes mám pocit, že prvýkrát viem vďaka programu žiť vernosť svojej manželke, ktorú som jej sľúbil pred oltárom.

Prvýkrát viem vďaka programu žiť vernosť svojej manželke, ktorú som jej sľúbil pred oltárom. Zdieľať

A hoci nie je možné, aby sme boli spolu, túto lásku, ktorú cítim, môžem dávať iným ľuďom okolo mňa, môžem slúžiť sestre, mohol som doopatrovať mamu, môžem pomáhať susedom. Pred tromi dňami otcovi diagnostikovali rakovinu, tak sme každý deň v kontakte. Hoci pred programom ma vyhodil a nechcel ma ani vidieť. Láska bola pre mňa kedysi len to, keď som videl nejakú peknú babu. Ale zisťujem, že láska je niečo úplne iné. Sexu som mal dosť na tri životy, teraz sa učím nesebeckej láske.“ 

Ďalší rozprávajú, ako im závislosť zničila vzťahy alebo, naopak, že neboli schopní reálny vzťah ani začať. Dozvedám sa, že niektorí sa pri liečbe rozhodli nemať žiadny sex, taktiež vedome nenadväzovať nové vzťahy. Pre iných to tiež znamenalo abstinenciu od manželského sexu počas určitej doby na zotavenie sa zo žiadostivosti. 

V rámci SA existuje aj program pre rodinných príslušníkov, to je priestor, kde môžu blízki spracovať závislosť svojho partnera alebo syna. Na Slovensku však ide o relatívne nové spoločenstvo, ktoré je len na ceste, v zahraničných skupinách už je bežná skúsenosť ľudí, ktorí napríklad po päťročnej triezvosti začali randiť a oženili sa, dnes majú pekné manželstvá.

Dávid začal s masturbáciou krátko po sexuálnej skúseností s iným dieťaťom, keď mal šesť až osem rokov. „Začal som s tým mať problém krátko po tejto skúsenosti a už sa to len nabaľovalo. Na pornografii a masturbácii som bol závislý aj v čase, keď som mal s priateľkou sex.“ Po rozchode si myslel, že keď si užije a bude žiť tak, ako ostatní mladí muži, takže ho to prestane baviť a nebude po sexe toľko túžiť.

„Myslel som si, že si raz založím rodinu a budem viesť usporiadaný život. Čo v mojom prípade nebola pravda, po prekročení ďalších hraníc som už nevedel prestať.“ O spoločenstve SA Dávidovi povedal tiež kňaz na spovedi. „Hoci sa ma už aj predtým kňazi pýtali, prečo robím to, čo robím, ale vždy som sa nejako vyhovoril. Teraz som však s Božou milosťou povedal, že som závislý. Ten kňaz sa opýtal, či som vyhľadal nejakú pomoc. Ja som sa len zasmial, že akú? Na pomoc som neveril, lebo som nevedel, že nejaká existuje. Modlil som sa niekedy za zázrak. Potom mi dal kontakt na spoločenstvo Anonymní sexholici, do ktorého som potom krátko nato prišiel a zázrak sa stal.“ Dávid je dnes zasnúbený a pripravuje sa na manželstvo. 

Spoločenstvo SA organizuje aj pravidelné otvorené stretnutia, na ktoré môže prísť, kto chce. Psychológovia, lekári, vychovávatelia, formátori, kňazi, rodinní príslušníci, samotní závislí i ľudia, ktorí sa chcú o pomoci SA dozvedieť viac.  

 

Odporúčame