Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
06. apríl 2021

Očami gymnazistu

Už pol roka v lockdowne: Čo s nami robí táto pandémia

Nový normál. Slovné spojenie, ktoré znie orwellovsky, ale vystihuje, ako dištančnú výuku prežívame my, študenti gymnázií.

Už pol roka v lockdowne: Čo s nami robí táto pandémia

Ilustracne foto Flickr

Pre väčšinu z nás už nie je ničím zvláštnym, keď si každé ráno namiesto toho, aby sme sa vydali do škôl a zasadli do školských lavíc, jednoducho sadneme za stôl s počítačom.

Jednou krátkou dvojčlennou vetou: Zvykli sme si.

Možno sme si stále úplne neprivykli na zdravotné ťažkosti, ktoré súvisia s takýmto typom výuky, napríklad na bolesti očí či hlavy, ale samotná rutina je už niečím celkom normálnym. Niečím, od čoho si budeme musieť po návrate do škôl odvykať.

To platí pravdepodobne pre všetkých. Študenti stredných škôl sa však odlišujú v tom, či toto súčasné preprogramovanie svojej každodennej rutiny považujú za dobré alebo nie.

Mnohí z nás si uvedomujú výhody takejto formy výučby. Dáva nám napríklad oveľa viac voľnosti. Sami si môžeme určiť, kedy sa budeme venovať tej-ktorej povinnosti, a môžeme rozhodovať aj o tom, koľko času venujeme čomu. Tým sa dištančné vzdelávanie dramaticky odlišuje od prezenčného – zatiaľ čo v škole musíte 45 minút niekoľkokrát do týždňa sedieť aj na takej hodine, ktorá je pre vás úplne zbytočná, doma takúto hodinu absolvujete oveľa menej často, keďže počas lockdownu sa upravili rozvrhy a mnohé predmety sa učia menej. 

A aby som nehovoril len cez svoju zúženú optiku, opýtal som sa viacerých študentov vo svojom okolí.

Študent Richard z Košíc napríklad hovorí: „Toto obdobie ma naučilo lepšie pracovať s počítačovými programami a takisto mi umožnilo akúsi samostatnosť v učení, čo je pre mňa výhodné, keďže si rád stanovujem vlastné tempo a štýl učenia. To v konečnom dôsledku znamená, že sa mi učí lepšie ako v škole.“

„Viem sa venovať predmetom, na ktorých mi záleží, zatiaľ čo tie, ktoré sú mi takmer ľahostajné, viem jednoducho zvládnuť a ani sa na ne nemusím učiť. Mám viac času a lepšie sa mi rozdeľuje,“ zhodnotil dištančné vzdelávanie gymnazista Juraj z Košíc.

Viktória z Vranova nad Topľou takisto považuje za výhodu, že si môže svoj čas rozvrhnúť sama a využiť ho efektívnejšie. Jedným dychom však dodáva, že je to tak len kvôli jej vnútornému nastaveniu a rozumie tomu, že nie každý vníma túto príležitosť tak ako ona.

Táto študentka zároveň opísala ďalší benefit, ktorý osobne počas dištančného vzdelávania pocítila: „Počas lockdownu som sa konečne začala venovať sebe a svojmu mentálnemu zdraviu, ktoré sa zmenilo z 5/10 na 11/10... Internát vie byť vyčerpávajúci, pretože tam človek nemá čas na seba. Má asi 20 minút pokoja denne, keď nepočítam spánok. Bola som z toho dosť zničená a dobitie si energie počas dištančného bolo veľkým plus.“

Samozrejme, čo sa týka mentálneho zdravia, pre mnohých žiakov je uzavretá domácnosť záťažou navyše, ktorú musia znášať. Obzvlášť citeľné je to v rodinách, ktoré majú viacero detí alebo nedostatok elektronických zariadení, pomocou ktorých školáci vykonávajú svoje povinnosti. To u týchto študentov vyvoláva dlhodobý stres, ktorý sa môže prejaviť aj na ich fyzickom zdraví.

Aj medzi študentmi, ktorých nesužujú takéto sociálne problémy, sa nájdu mnohí, ktorí vnímajú, že toto obdobie ich zdraviu neprospelo, skôr naopak. Henrieta, ktorá v rámci výmenného pobytu odcestovala do Spojených štátov amerických, no ešte predtým zažila dlhé obdobie strávené slovenskou dištančnou výučbou, uvádza: „Mala som pocit, že sa to každým dňom iba zhoršovalo. Škola, psychika aj fyzické zdravie išli dole vodou. Nemala som v ničom systém a bolo toho extrémne veľa a nemala som pocit, že som sa reálne za ten celý čas niečo naučila okrem toho, ako dobre podvádzať počas písomiek a skúšania. Až po čase som si našla vo všetkom systém.“

Podvádzanie je počas tohto obdobia medzi gymnazistami veľkou témou – učiteľ totiž nemá cez internet prakticky žiadnu možnosť skontrolovať, či žiak vykonáva školské úlohy poctivo. Podvádzanie sa počas písomky prakticky nedá zistiť a každá známkovaná aktivita sa stáva skúškou charakteru žiaka. Vonkajšia motivácia – poznámka a guľa do (elektronickej) žiackej knižky – absentuje a ukazuje sa, či a akú silnú máme vnútornú motiváciu.

Dobre vyvinutú vnútornú motiváciu musíme mať aj pri bežných, neznámkovaných aktivitách. Pri nich nám mnohokrát chýba spätná väzba zo strany učiteľov a niekedy môže študent nadobudnúť pocit, že svoje zadania posiela len tak „do čiernej diery“.

Inzercia

„Slovenský školský systém nebol vôbec pripravený na online výučbu, cítiť to. Z niektorých predmetov neviem ani polovicu toho čo kedysi,“ poznamenáva Viktória z Vranova. Všíma si aj nepomer negatívnej a pozitívnej spätnej väzby na svoju prácu – zatiaľ čo za neodovzdanú úlohu študenti takmer vždy dostanú známku 5, poctivo vypracované a odovzdané zadanie nemusí byť vôbec učiteľom ohodnotené, dokonca ani slovne.

Úpadok kvality vzdelávania počas pandémie vnímajú študenti všeobecne veľmi citlivo. Hodiny v kamenných školách dokážu informácie sprostredkovať oveľa efektívnejšie ako online hodiny, počas ktorých na psychiku študenta pôsobí tisíc a jedno rôznych rozptýlení.

„Počas dištančného vyučovania sa ľahšie doberá učivo, ak človek dlhodobo chýbal. Doma sa však ťažšie učí, neviem sa tak dobre sústrediť a pre mňa je to miesto na oddych, nie na školu,“ hovorí o svojich ťažkostiach s učením Juraj. „Online hodina sa nevyrovná živému kontaktu s učiteľom,“ dodáva.

Samostatnou kapitolou sú žiaci, ktorí tento rok nastúpili na novú školu. Tí ani poriadne osobne nestretli svojich nových spolužiakov, nespoznali ani učiteľov a zabehnutý systém na danej škole. Žiadnu inú než dištančnú skúsenosť jednoducho nemajú.  

Príkladom je napríklad Klaudia z Prievidze, ktorá svoju novú školu tento rok ani poriadne nevidela. „Chýbajú mi kamaráti, ktorých som stihla spoznať za mesiac v škole a, samozrejme, je mi ľúto, že som nemala poriadnu príležitosť spoznať viac ľudí a celkovo získať viac zážitkov na svojej novej škole, keďže som v prvom ročníku,“ hovorí.

Budovanie medziľudských vzťahov, ktoré väčšinou vo veľkom prebieha v prvých ročníkoch školy, je tak časovo odsunuté a nová generácia gymnazistov často sedí na online hodinách s ľuďmi, ktorých reálne sotva pozná.

Ďalšou témou, ktorá je pre tínedžerov dôležitá, je trávenie voľného času. „Celé dni na stoličke ma presvedčili, že pravidelný pohyb prospieva nielen telu, ale aj hlave,“ hovorí napríklad Juraj. Henrieta tvrdí, že ju počas pandémie napĺňa učenie sa hre na rôznych hudobných nástrojoch, experimentovanie v kuchyni či štúdium Biblie.

„Myslím si, že nepatrím medzi ľudí, ktorí upadli do melanchólie a depresií počas tejto krízy... som rovnako veselá a akčná... len škoda, že nemám svoju energiu poriadne kde vybiť. Bola by som rada, keby sa toto všetko už skončilo,“ hovorí Klaudia z Prievidze.

Prakticky všetci opýtaní gymnazisti (vrátane autora článku) sa zhodujú v tom, že im chýba najmä sociálny aspekt školy.

„Zistil som, aké je super mať blízkych kamarátov, ktorí pomôžu a s ktorými sa oplatí udržiavať kontakt... Jednoznačne by som sa chcel vrátiť do školy a tráviť čas so spolužiakmi, toto mi ako gymnazistovi najviac chýba,“ hovorí napríklad Juraj.

Zatiaľ čo študijnú stránku dokáže dištančné vzdelávanie nahradiť aspoň čiastočne a s mnohými nedostatkami, sociálne potreby stredoškolákov ostali celkom bokom.

Možno to v priebehu posledných mesiacov podnietilo v niektorých študentoch cítiť niečo, čo predtým necítili. Túžbu ísť do školy.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame