Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Literatúra Kultúra
18. december 2020

Autorka Pipi Dlhej Pančuchy

K písaniu ju priviedla nevera aj odlúčenie od syna

Aký bol pohnutý život svetoznámej autorky detských kníh Astrid Lindgrenovej?

K písaniu ju priviedla nevera aj odlúčenie od syna

astridlindgren.com

V jednoduchom červenom domčeku na farme v Näs, blízko mestečka Vimmerby vo Švédsku, sa 14. novembra 1907 narodila Samuelovi Augustovi Ericssonovi a jeho žene Hanne dcéra. Po prvorodenom chlapcovi išlo o ich druhé dieťa, ktorému dali meno Astrid Anna Emilia.

Malá Astrid prežila na rodičovskej farme idylické roky detstva. Jej dni boli vyplnené hrami, pocitom bezpečia a zároveň slobodou. Do tohto kraja ešte nedorazili vymoženosti priemyselnej revolúcie, a tak musela Astrid, rovnako ako jej ďalší súrodenci, vypomáhať rodičom s ťažkou prácou na farme. Osoby, ktoré rodine pomáhali a ktoré poznala od detstva, sa neskôr stali predlohou pre jej knižné postavy.

V čase, keď v rodinách netrónila televízia či rozhlas, sa ústne rozprávané príbehy stali pevnou súčasťou spoločných večerov. Prostredie, ktoré ju v detstve formovalo a obklopovalo, sa stalo základom pre jej úspešné knihy venované deťom celého sveta. K tejto sláve viedla dlhá a tŕnistá cesta.  

Čas dospievania

V roku 1914 Astrid nastúpila do školy a od začiatku bola nadanou študentkou. O čase svojho dospievania Astrid povedala: „Moje tínedžerské roky boli takmer ploché a bez života. Často som bola melancholická. Myslela som si, tak ako mnohé iné, že som škaredá a že sa nikdy nezamilujem. Všetci ostatní boli vždy zamilovaní.“

Bezstarostné detské časy sa minuli a Astrid vstúpila do životného obdobia plného zmien, ale aj vnútornej vzbury a revolty. Sledovala všetky divadelné hry alebo filmy, ktoré vyšli v malom Vimmerby. Veľmi rada tiež tancovala – na tradičnú hudbu aj novú populárnu hudbu, ktorou bol v tom čase jazz.

Astrid bola aj prvou ženou v ich malom meste, ktorá si podľa najnovšej módy ostrihala vlasy nakrátko. Vyvolalo to poriadny rozruch a ľudia, ktorých na ulici stretla, ju žiadali, aby si zložila klobúk a ukázala im vlasy. „Keď som sa konečne dostala domov a posadila sa na stoličku v kuchyni, všetci stíchli. Nikto nepovedal ani slovo, iba ma obišli bez toho, aby niečo povedali,“ spomína.

Prvý literárny úspech sa dostavil v roku 1921, keď vo Vimmerby Tidning uverejnili jej text s názvom Na našom majetku. Astrid si vtedy získala prezývku „Selma Lagerlöf z Vimmerby“.

Šéfredaktorovo očarenie mladou asistentkou nezostalo len v pracovnej rovine. Zdieľať

Po ukončení školy v roku 1923 sa ako šestnásťročná zamestná v miestnych novinách. Na starosti mala korektúry, písala drobné oznámenia či krátke správy. Šéfredaktorom novín bol vtedy ešte ženatý Reinhold Blomberg, ktorý si už dávnejšie všimol Astridin talent. Reinholdovo očarenie mladou asistentkou však nezostalo len v pracovnej rovine.

Na jar roku 1926 si Astrid Lindgrenová uvedomila, že je tehotná. Otehotnieť ako slobodná devätnásťročná žena bolo škandálom, ktorý by zneuctil nielen ju, ale aj celú jej rodinu. Reinhold Blomberg bol navyše zviazaný trpkým a vlečúcim sa rozvodovým konaním. No a zároveň bol už otcom siedmich detí.

Astrid teda nemala inú možnosť, ako potajomky opustiť Vimmerby skôr, než sa začnú šíriť klebety, a ísť do Štokholmu.

Sen o rodine

Prvé roky v hlavnom meste boli hrozné – chudobné a osamelé. Tehotná Astrid si prenajala jednoduchú izbu a študovala, aby sa jedného dňa stala sekretárkou a stenografkou v inštitúte Bar-Lock. Astrid a Reinhold zostali v kontakte a plánovali, že sa vezmú, len čo bude Reinholdov rozvod ukončený.

Dvadsiateho prvého novembra odcestovala Astrid do Dánska, aby tam porodila. Nemocnica Rigshospitalet v Kodani bola jedinou, kde žena pri narodení dieťaťa nemusela uvádzať meno otca. Astrid našla aj pestúnsku rodinu, ktorá sa mohla starať o jej dieťa, až kým by nebola pripravená vrátiť sa s ním späť do Švédska.

Rodina Stevensová pozostávala z matky Marie, jej syna Carla a švédskeho chlapca Esseho, o ktorého sa tiež starali. Aj Esse sa narodil mimo manželstva, rovnako ako Astridin syn.

Vianoce bez dieťaťa, ktoré bolo v dedine tajomstvom, boli pre ňu nesmierne náročné. Zdieľať

Štvrtého decembra 1926 porodila Astrid zdravého synčeka menom Lars. Strávila s ním prvých pár týždňov po pôrode a potom odcestovala na oslavu Vianoc so svojou rodinou do Näs. Vianoce bez dieťaťa, ktoré bolo v dedine tajomstvom, boli pre ňu nesmierne náročné.

Po návrate do Štokholmu pokračovala v štúdiu za sekretárku na inštitúte Bar-Lock, čo bola súkromná škola. Súčasťou učebných osnov bolo písanie na stroji, ako aj účtovníctvo a obchodná korešpondencia v rôznych jazykoch. Študentkami boli zväčša mladé ženy z iných častí krajiny a počas štúdia bývali v penzióne.

Astrid získala svoju prvú sekretársku pozíciu v roku 1927, a to v rozhlasovom oddelení, kde odpovedala na sťažnosti zákazníkov, ktorí nerozumeli tomu, ako ich nové rádio funguje. Rádio bolo najnovšou technickou vychytávkou vo švédskych domácnostiach.

Z nízkeho platu sa snažila odkladať si čo najviac, a keď to bolo možné, cestovala za synom do Kodane na víkend. Samotná cesta vlakom tam a späť jej pritom zabrala najviac času. Bez podpory rodiny by toto náročné obdobie určite nezvládla.

Sama na to spomína takto: „Je to skutočne extravagantné potešenie, nakrájať si hrubý krajec chleba, potom ho natrieť maslom z prvotného mliečneho masla z Vimmerby, nakoniec položiť plátok mamkinho syra na vrch a nakoniec ho zjesť. Toto potešenie sa opakuje každé ráno, pokiaľ v košíku niečo zostane.“

V roku 1928 Astrid získala prácu sekretárky v Royal Automobile Club, kde sa jej šéfom stal Sture Lindgren. Každý tretí mesiac cestovala do Kodane a udržiavala korešpondenciu s Mariou a Lassem. V tomto období definitívne prerušila kontakt s Reinholdom Blombergom. Nevedela si totiž predstaviť žiť s ním vo Vimmerby a byť matkou jeho siedmich detí – niektoré boli v jej veku.

Situácia sa skomplikovala, keď v decembri 1929 bola pestúnka jej syna, Maria Stevensová, prijatá do nemocnice so srdcovými problémami. Astrid odcestovala do Kodane, aby si vzala Lasseho. V tom čase mal syn už tri roky, hovoril dánsky a považoval Stevensovcov za svoju rodinu. Keď pochopil, že sa k nim už nevráti, bol zdrvený.

Práve kvôli slzám svojho syna sa neskôr za každých okolností vždy postavila na stranu dieťaťa. Zdieľať

„Zložil sa cez stoličku a potichu plakal. Bez toho, aby vydal zvuk, akoby si uvedomoval, že na tom aj tak nezáleží, urobia so mnou to, čo sa im páči. Tie slzy vo mne stále plačú a myslím, že to tak bude, až kým nezomriem. Možno práve kvôli tým jeho slzám som sa neskôr za každých okolností vždy tak rýchlo postavila na stranu dieťaťa.“

Keď Lasse pricestoval do Štokholmu, ochorel na čierny kašeľ a celé noci prekašľal. Astrid sa zúfalo snažila pomôcť mu a zároveň vykonávať svoju sekretársku prácu. Čoskoro si však uvedomila, že to nefunguje.

Inzercia

Jej mama Hanna navrhla, aby Lasse prišiel bývať k nim do Näs. V máji 1930 odcestovala Astrid so svojím synom do Vimmerby. V otvorenom koči ťahanom koňmi prešli cez Vimmerby, aby ukázali, že Lasse patrí do rodiny, a ukončili tak všetky klebety. Lasse zostal v Näs rok a starali sa oňho Astridini rodičia a súrodenci.

V Štokholme sa veci postupne tiež začali meniť. Astrid čoraz viac dvoril jej šéf Sture Lindgren, ktorý sa do nej zamiloval a rozhodol sa požiadať o rozvod so svojou vtedajšou manželkou. Na jar roku 1931 sa zosobášili a presťahovali do nového bytu. Astrid tak mohla konečne Lasseho natrvalo priviesť k sebe domov.

Šťastné roky

Po svadbe so Sturem Astrid zostala doma so svojím synom. Aby si zarobila peniaze, príležitostne prijala nejakú drobnú prácu. Napísala niekoľko príbehov pre rôzne časopisy a niekedy na krátky čas vypomáhala ako sekretárka. Dvadsiateho prvého mája 1934 sa Sturemu a Astrid narodila dcéra Karin a rodina sa rozrástla.

Astrid nebola typickou veľkomestskou mamičkou a jej správanie vyvolávalo u ostatných matiek pohoršenie. Liezla, hrala sa a skákala na švihadle rovnako nadšene ako jej deti. Pritom pozorne sledovala všade okolo seba, ako sú deti šikanované a utláčané. Neúctivý prístup k autorite dospelých, ktorý je charakteristickou črtou mnohých jej postáv, vyvolal u niektorých negatívne reakcie.

Neúctivý prístup k autorite dospelých, ktorý je charakteristickou črtou mnohých jej postáv, vyvolal u niektorých negatívne reakcie. Zdieľať

Keď v 1939 vypukla druhá svetová vojna, Astrid sa ju rozhodla zdokumentovať. Začala vystrihovať články a zakladať svoje „vojnové denníky“, ktoré sa venovali tak jej každodennému životu, ako aj vojnovým udalostiam. Do mája 1945 takto vyplnila celkovo sedemnásť denníkov.

V lete 1940 Astrid kontaktoval Harry Söderman a ponúkol jej prísne tajné miesto na oddelení tajných služieb pre listovú cenzúru, čo Astrid označovala ako „špinavú prácu“. Spolu s kolegami mala na starosti tajné čítanie listov do a zo zahraničia, ako aj vojenskej pošty. Táto práca jej poskytla dobrý prehľad o vojnových bolestiach a vo svojich denníkoch opísala nacizmus ako „zlé zviera“.

O rok neskôr sa rodina presťahovala do veľkého apartmánu na Dalagatane s výhľadom na Vasaparken, kde Lindgrenová zostala až do svojej smrti. V čase dcérinej choroby, keď ležala v horúčkach v posteli, vymyslela na jej žiadosť príbeh o Pipi Dlhej Pančuche.

V písomnej podobe ho ponúkla viacerým vydavateľstvám. Po prvom odmietnutí sa však napriek počiatočným rozpakom vydavateľa kniha stala okamžitým hitom.

Pipi Dlhá Pančucha sa napriek počiatočným rozpakom vydavateľa stala okamžitým hitom. Zdieľať

Život Astrid Lindgrenovej sa vďaka Pipi Dlhej Pančuche dramaticky zmenil. Jej začínajúca vášeň pre písanie mohla naplno rozkvitnúť, čo viedlo k vzniku množstva ďalších kníh v rýchlom slede. V rokoch 1944 až 1946 Astrid napísala šesť kníh pre deti a mladých.

V 50. a 60. rokoch bola ako autorka už nesmierne produktívna. Písala najmenej jednu knihu ročne, cestovala po svete, poskytovala veľa rozhovorov a písala tisíce listov – svojim priateľom aj odpovede čitateľom. V roku 1958 získala Cenu Hansa Christiana Andersena, čo je najvyššie ocenenie autorov detských kníh.

Obdobie samoty

Astridin manžel Sture Lindgren zomrel v roku 1952 a dva roky predtým sa jej syn Lasse oženil a odsťahoval z domu. V byte na Dalagatane teda bývali už len Astrid s dcérou Karin. Tá sa však v roku 1958 tiež vydala a Astrid zostala sama. Tak to bolo ďalších štyridsať rokov až do jej smrti.

S pribúdajúcim vekom sa Astrid Lindgrenovej zhoršoval zrak aj sluch. Stále však udržiavala vysoké životné tempo, až do svojich 90 rokov. Pomocou načúvacieho aparátu, okuliarov, lupy a sekretárky odpovedala na listy, spravovala svoje záležitosti a pokračovala v boji za práva detí i za lepšie životné prostredie.

Na 90. narodeniny jej domov doručili štrnásť tašiek pošty, ktoré zabrali celú obývaciu izbu. Dcéra Karin jej pomohla prečítať listy, ktoré prišli zo všetkých kútov sveta. Pri príležitosti jej narodenín ju asociácia Švédov žijúcich v zahraničí vyhlásila za Medzinárodnú Švédku roka 1997.

Na 90. narodeniny jej domov doručili štrnásť tašiek pošty, ktoré zabrali celú obývaciu izbu. Zdieľať

O rok neskôr spisovateľka prekonala mozgovú príhodu a bolo pre ňu čoraz ťažšie pohybovať sa či zúčastňovať sa na verejných podujatiach. Dvadsiateho druhého januára 2002 zomrela vo svojom dome v Dalagatane.

Na ulici sa zhromaždili tisíce ľudí, aby nechali kvety, zapálili sviečky alebo len tak chvíľu mlčali. Astrid Lindgrenová prakticky dostala štátny pohreb. Jej rakvu viezli na koči cez Štokholm a na konci pohrebného sprievodu kráčal biely neosedlaný žrebec. Pohreb sa konal 8. marca, na Medzinárodný deň žien. Medzi prítomnými boli aj kráľ Carl XVI. Gustaf s kráľovnou Silviou a ďalšími členmi z kráľovskej rodiny a predseda vlády Göran Persson.

Odozvy

Knihy Astrid Lindgrenovej boli preložené do 95 rôznych jazykov a jazykových variantov a predalo sa z nich viac ako 165 miliónov po celom svete. Astrid je tak osemnástou svetovo najprekladanejšou autorkou a štvrtou najprekladanejšou autorkou detských kníh po Enid Blytonovej, H. Ch. Andersenovi a bratoch Grimmovcoch.

Po Lindgrenovej smrti ustanovila švédska vláda na jej pamiatku Pamätnú cenu Astrid Lindgrenovej. Ide o najväčšie svetové peňažné ocenenie za literatúru pre deti a mládež vo výške päť miliónov švédskych korún.

Zbierka originálnych rukopisov Astrid Lindgrenovej v Kráľovskej knižnici v Štokholme bola v roku 2005 zaradená do Zoznamu UNESCO.

Astrid Lindgrenová býva označovaná za najvýznamnejšieho švédskeho prispievateľa k modernej detskej fantázii. „Jej miesto v detskej fantázii zostáva bezpečné a vznešené. Na jej príbehy a obrazy nikdy nemožno zabudnúť.“

O jej nevšednom živote natočila pred dvomi rokmi film aj režisérka Pernille Fischer Christensenová.

Odporúčame