Slovenskí egyptológovia Prekladajú ľúbostnú poéziu zo starovekých papyrusov do slovenčiny

Martin Odler pôsobí ako egyptológ v Prahe a v spolupráci s egyptologičkou Silviou Nigrelli a poetkou Katarínou Džunkovou plánujú ponúknuť slovenskému čitateľovi štyri prebásnené súbory staroegyptskej ľúbostnej poézie.

Martin Odler na úvod priznáva, že túžba preložiť staroegyptské texty do slovenčiny stála už na počiatku jeho rozhodnutia študovať egyptológiu. Profesne sa však začal viac orientovať na archeológiu, a tak hľadal medzi kolegami vhodnú osobu, ktorá by sa tejto úlohy mohla zhostiť.

Našiel ju v egyptologičke Silvii Nigrelli, ktorá sa ako prvá Slovenka odborne orientuje na staroegyptský jazyk a jeho preklady. Keďže ich cieľom nebol iba suchý preklad staroegyptského textu, k spolupráci prizvali aj poetku a lingvistku Katarínu Džunkovú. Tá sa podobne ako Martin Odler rozhodla pre štúdium indológie a sanskritu z rovnakej túžby sprístupniť niečo zo vzdialenej literárnej tradície do nášho jazyka.

Poézia je podľa Martina Odlera v tomto prípade na preklad najvhodnejšia, keďže sa najviac približuje súčasnému umeniu a jej ľúbostný charakter je dobre zrozumiteľný aj po niekoľkých tisícročiach od jej vzniku. Egyptologička Silvia Nigrelli bola touto myšlienkou od začiatku nadšená. Keďže dlhodobo pôsobí v zahraničí, nemala doteraz veľa príležitostí publikovať v slovenčine a staroegyptské diela prekladala skôr do anglického jazyka.

Jej úlohou ako prekladateľky bolo vyhotoviť doslovný preklad štyroch súborov básní. „Väčšina textov je na papyrusoch a sú písané hieratickým písmom, čo je kurzívna forma hieroglyfického písma. Pochádzajú z obdobia Novej ríše, sú teda staré približne tritisíc rokov,“ vysvetľuje Silvia Nigrelli.

Preklad ľúbostnej poézie začali papyrusom Harris 500, ktorý sa nachádza v Britskom múzeu a patrí medzi najdlhšie cykly. Kratšie cykly básní sa nachádzajú v Káhirskej zbierke a na Turínskom papyruse a jeden dlhší celok je zachytený na papyruse Chester Beatty I, uloženom v Dubline. Cestovať za nimi osobne netreba. Ich odborné edície existujú vo viacerých svetových jazykoch.

Na snímke papyrus Chester Beatty I, ktorý obsahuje staroegyptskú ľúbostnú poéziu aj iné literárne diela napísané novoríšskym hieratickým písmom. Zdroj: Wikimedia Commons

Ľúbostné básne boli prítomné aj v iných starovekých kultúrach, ale egyptské zbierky patria medzi tie najrozsiahlejšie z bronzovej doby. Staroegyptská ľúbostná poézia sa podľa egyptológov objavila v písomnej podobe až v období Novej ríše. Je však pravdepodobné, že existovala už skôr, ale šírila sa ústnym podaním. „Poetické texty sú viac piesne ako básne, keďže boli určené na verejný prednes a spievanie,“ hovorí Silvia Nigrelli.

Niektoré ľúbostné básne sa podľa jej slov spievali na hostinách bohatších Egypťanov, ako to zachytávajú aj viaceré vyobrazenia v hrobkách. Je však možné, že si ich spievali aj bežní ľudia počas dňa. Niektoré piesne sú spievané dievčaťom a niektoré zas chlapcom. V ojedinelých prípadoch je rozprávačom tretia osoba alebo vec, napríklad strom, ktorý je svedkom lásky zaľúbencov.

Katarína Džunková v tomto kontexte vyzdvihuje práve to, že ide o najrozsiahlejší korpus starovekej ženskej poézie. „Pre mňa ako ženu je to pri prebásňovaní o to väčšia výzva i možnosť vcítiť sa do lyrickej hrdinky.“ Keďže sama staroegyptský jazyk neovláda, bola to pre ňu celkom nová skúsenosť. „Po prvý raz som sa ako lingvistka nevedela dostať k zdrojovému jazyku a bola odkázaná len na odborný doslovný preklad. Môžem však tak svoje lingvistické zameranie odložiť a sústrediť sa iba na básnický rozmer, ktorý tak vystupuje ešte intenzívnejšie,“ približuje aspekty svojej práce Katarína Džunková.

Čítajte tiež

Egyptológ V pohľade na náboženstvo boli Egypťania veľmi pragmatickí

Lenka Chlebanová

Rozhovor s Martinom Odlerom o novom náleze egyptských archeológov aj o pražskej výstave venovanej Slnečným kráľom.

Pri samotnom prebásňovaní bolo pre ňu najdôležitejšie, aby bol výsledok pre súčasného slovenského čitateľa zrozumiteľný a aby v ňom evokoval ľúbostnú piesňovú poéziu. Prvá dilema, s ktorou sa preto musela vyrovnať, bola, či použiť viazaný alebo voľný verš. „Pre ľudí v našom kultúrnom okruhu je už od detstva blízka rýmovaná poézia a jej rytmika, ktorá navodzuje určité emócie. Preto som napokon zvolila pre tento typ poézie viazaný verš,“ vysvetľuje Katarína Džunková.

Čo sa týka obsahu básní, za tritisíc rokov sa podľa nej zmenili len reálie. „Tie pocity zamilovanosti sú stále rovnaké a vrúcnosť, s akou egyptská žena myslí na svojho milého, je veľmi prekvapivá,“ hovorí. Martin Odler ju dopĺňa a objasňuje, že nielen z právnej stránky bolo postavenie žien v starovekom Egypte oveľa rovnocennejšie než v iných starovekých civilizáciách.

„Z civilizácií bronzovej doby staroveký Egypt vyniká okrem iného relatívne rovnocenným postavením žien, ktoré neboli len formálnymi príslušníčkami elity,“ hovorí Martin Odler. V minulosti mohli podľa jeho slov Egypťanky dediť majetok, dávali si dostavovať manželove hrobky, pokiaľ zomrel skôr, či dokonca stavať vlastné, bez akejkoľvek zmienky o manželovi. Ženy pôsobili aj v administratíve a niekoľko z nich sa stalo panovníčkami, čo v iných civilizáciách tých čias nebolo pochopiteľné.

Na snímke celá scéna zo staroegyptskej hostiny zachytená vo fragmentoch na stenách Nebamonovej hrobky z Novej ríše. Dnes uložená v Britskom múzeu. Zdroj: Wikimedia Commons

Staroegyptská ľúbostná poézia sa zároveň považuje za inšpiračný zdroj biblickej Piesne piesní, s ktorou ju spája podobný jazyk aj metafory. Egyptológ Martin Odler hovorí, že semitské jazyky majú podobnú poetickú štruktúru. „Pre európskeho čitateľa je Pieseň piesní najbližším podobným literárnym dielom, v ktorom sú použité presne tie jazykové prostriedky, aké sa používajú v staroegyptskej poézii.“

Patrí tam napríklad opakujúca sa rytmická vetná štruktúra, v ktorej sa obmieňajú len plnovýznamové slová. Zvykom je napríklad postupne vymenúvať jednotlivé časti tela. Opakujúce sa výrazy mali slúžiť prednášajúcemu ako pomôcka na ľahšie zapamätanie textu. Katarína Džunková hovorí, že práve opakované zmieňovanie častí tela bolo jednou z najväčších výziev pri prebásňovaní.

„Musela som si dávať veľký pozor, aby text vo finále nevyznel pre čitateľa banálne. Aj naša slovenská poézia má svoju mieru únosnosti a to, čo pre nás môže znieť ako gýčovitý obraz, môže byť v inom jazyku považované za vysoké umenie,“ približuje.

Slovenská poézia má svoju mieru únosnosti a to, čo pre nás môže znieť ako gýčovitý obraz, môže byť v inom jazyku považované za vysoké umenie.Zdieľať

„Keďže staroegyptská ľúbostná poézia vznikla ako prvá, Pieseň piesní sa ňou zrejme inšpirovala,“ hovorí Silvia Nigrelli. Tak ako v Piesni piesní môžeme hľadať hlbší teologický zmysel, tak sa aj v staroegyptskej ľúbostnej poézii nachádzajú odkazy na miestne egyptské božstvá. To môže byť problém, keďže bežný čitateľ nevie, že nejaký kvet alebo prírodný jav môže byť odkazom na niečo z mytológie.

Tento rozmer, ktorý nebolo možné zachytiť priamo v preklade, sa autori pokúsili čitateľovi dovysvetliť prostredníctvom poznámok pod čiarou. Bez nich by sa básne stali viac didaktickými než poetickými. Silvia Nigrelli hovorí, že v poznámkach sú vysvetlené tak mená egyptských božstiev, ako toponymá či rôzne frázy, ktoré sú egyptológom veľmi jasné, ale môžu byť nezrozumiteľné pre bežného čitateľa.

Na začiatku knihy plánujú tiež publikovať úvodnú štúdiu, ktorá by priblížila čitateľovi staroegyptskú ľúbostnú poéziu ako celok. Je podľa nich smutné, že v slovenčine preklady týchto diel ešte nemáme. V češtine existuje už päť verzií prekladov viacerých básní.

„Vyspelá kultúra by mala mať v prekladoch dostupné diela, ktoré prispeli k vytvoreniu určitého literárneho kánonu,“ hovorí Martin Odler. Katarína Džunková ho dopĺňa a tvrdí, že každý človek má v sebe akúsi podvedomú náklonnosť k Egyptu a jeho civilizácii. Preklad takého typu diela môže podľa jej slov človeku pomôcť uvedomiť si, že egyptská kultúra nie je len hmotná, ale aj duchovná. „Pomáha nám spoznať, čo tá civilizácia vytvárala a ako ľudia v nej žili, mysleli a cítili.“

Egyptologička Silvia Nigrelli na záver hovorí, že téma lásky je univerzálna a nadčasová. „Je fascinujúce vidieť, že Egypťania pred tisíckami rokov čelili rovnakým vzťahovým problémom ako my dnes. Vo svojich textoch hovoria o tom, ako napríklad milý ochorel z toho, že svoju milú dlho nevidel. Spomínajú tam aj iné trápenia, ako smútok z nevery či zo zrady partnera, ale aj radosti a pôžitky lásky. Je úžasné vidieť, že vo veciach lásky sa v ničom nelíšime od ľudí, ktorí žili pred niekoľkými tisícročiami,“ uzatvára Silvia Nigrelli.

Porovnanie prekladu Silvie Nigrelli a prebásnenia Kataríny Džunkovej