Advent v rodine Menej mobilu, viac ticha a Jesseho strom

Homeoffice a horiace termíny, homeschooling a polročné práce, všade neporiadok a v skrini ani jeden darček. Ako v takejto situácii pomýšľať na pokojné slávenie Adventu? Radí Andrea Mikolášiková z rodinného portálu zastolom.sk. 

Andrea Mikolášiková vyštudovala katolícku teológiu, licenciát so špecializáciou na teológiu manželstva a rodiny získala na International Theological Institute Trumau v Rakúsku. Píše, prednáša, je mamou štyroch detí.

Za rohom je čas Adventu, ktorý je zároveň koncom momentálne dosť ťažkého roka. Vo vašej rodine máte už dlhú tradíciu duchovnej prípravy na sviatky príchodu Božieho syna. Ako sa dá stíšiť, keď toho pred Vianocami treba toľko urobiť a zariadiť?

Advent sa dá prežiť v stíšení a v intenzívnej duchovnej príprave na Vianoce, len sa to neudeje samo. Vyžaduje si to cielené úsilie, ktoré vidím v dvoch krokoch. Je potrebné uvedomiť si a naformulovať, čomu chcem povedať počas Adventu áno a čomu nie. Ja hovorím áno tichu, tvorivému času s deťmi a Jesseho stromu.

Nie má u mňa veľké upratovanie, extenzívne vypekanie, zháňanie darčekov, sociálne siete a iniciovanie stretnutí s ľuďmi. 

Predsa len chce mať každý na sviatky upratané, slávnostné jedlo na stole a nejaké darčeky pod stromčekom. Dá sa úplne povedať nie týmto veciam?

Dá sa rozhodnúť pre mieru, v akej sa budeme týmto veciam venovať. V našej rodine sa snažíme udržiavať dom čistý počas celého roka a väčšie upratovanie robím rada na jar. Samozrejme, fakt, že nerobíme veľké predvianočné upratovanie, znamená, že na Vianoce u nás nie je dokonalý, ale len taký bežný poriadok.

Ušetrený čas a energiu však môžem venovať činnostiam, ktoré považujem počas Adventu za dôležitejšie. Čo sa týka darčekov, keď sme sami, bez širšej rodiny, každý člen rodiny dostane jeden darček. Ten sa snažíme zaobstarať už v novembri. Deti si celý rok spisujú zoznam prianí. Keď po niečom túžia, zapíšu si to. Potom pred narodeninami alebo pred Vianocami si vyberú z tohto zoznamu a naozaj dostanú to, po čom túžia. S jedným darčekom sa však ich celkový počet, a teda aj čas na ich zaobstaranie, značne zredukuje.

Povedzme si viac o Jesseho strome. Čím vás zaujala práve táto adventná príprava?

Prvýkrát sme sa s touto formou adventnej prípravy stretli pred ôsmimi rokmi v medzinárodnej komunite v Rakúsku, kde sme vtedy žili. Jesseho strom si do nej priniesli americké rodiny. Videli sme ho prvýkrát v rodine môjho spolužiaka. Na stene chodby mali nalepený veľký papierový strom s rôznymi symbolmi. Domáci nám vysvetlili, že ide o Jesseho strom, ktorý ich rodinu každý deň spája pri čítaní Božieho slova. Práve v tom spočíva výnimočnosť tohto spôsobu adventnej prípravy.

Nepoznám obdobný spôsob prípravy, ktorý by bol vhodný pre celú rodinu. Existujú rôzne „skutkovníky“, tie sú založené skôr na ľudskej snahe, nie na Božom slove. Jesseho strom v nás živí túžbu po Bohu a disponuje nás prijať Božieho syna ako nezaslúžený dar. Zatiaľ čo „skutkovníky“ nesú v sebe riziko, že v nich odovzdáme našim deťom chápanie, že si musíme zaslúžiť, aby k nám Ježiš prišiel. Pritom on príde, naopak, rád do našich slabostí a zlyhaní. Viem si predstaviť, že „skutkovníky“ môžu byť užitočné pri výchove k cnostiam, no je potrebné používať ich múdro a predovšetkým zakorenené v hĺbke nepochopiteľnej a plytvajúcej Božej lásky.   

Prečo práve Jesse? 

Jesse bol starým otcom kráľa Dávida. U proroka Izaiáša o ňom čítame proroctvo: „Z pňa Jesseho vypučí ratolesť a z jeho koreňov výhonok vykvitne.“ Kresťanská tradícia v tejto ratolesti vždy videla Krista. Zaujímavé je, že v stredoveku bol motív Jesseho ratolesti veľmi obľúbený a stretávame sa s ním na rôznych tapisériách a plastikách, na ktorých je v spodnej časti zobrazený spiaci Jesse, z ktorého vyrastá ratolesť vetviaca sa až hore k Ježišovi. Čiže Jesseho strom je vlastne rodostromom Ježiša Krista. 

Ako prakticky vyzerá každodenné stretnutie pri Jesseho strome?

Modlitbu je fajn začať napríklad zapálením sviečky adventného venca. Potom jeden člen rodiny číta Božie slovo určené na daný deň. Počas čítania deti hľadajú symbol, ktorý sa hodí k danému úryvku z Písma. Pokiaľ má rodina symboly vo forme maľovanky, deti si po zvyšok čítania obrázky vyfarbujú. Či už 3D symbol alebo papierový vytlačený symbol potom deti zavesia na Jesseho strom.

„Mne osobne zhmotňuje adventnú strohosť prázdny betlehem, ktorý zvykneme mať až do Štedrého večera na jedálenskom stole.“Zdieľať

Je veľmi dobré urobiť z týchto stretnutí rituál. Kto ho zvláda ráno, je to pekný, pokojný štart do dňa, dobrý čas je aj po večeri, teda čas, keď nie sme hladní a ešte ani úplne unavení. Rozhodnutie pre každodenné stretnutie pri Jesseho strome však v rodinách s malými deťmi, ako je aj tá naša, často naráža na prekážky ako únava, zábudlivosť či nervozita po celom dlhom dni.

Dôležité je prijať svoje limity a nejsť na výkon, hoci duchovný. Keď sa nám stane, že sme niekoľko dní vyčerpaní a nestihneme si sadnúť k Jesseho stromu, treba kráčať v ústrety Vianociam v nahote a pravde o sebe. „Takíto sme a takíto po tebe, Pane, túžime a takíto ťa očakávame.“ Príde k nám k takým, akí sme, aj keď si nemôžeme „odfajknúť“ všetkých 25 dní.

Aj pre deti je cenné zažívať, že rodičia prijímajú svoje limity. Zároveň je však dôležité v nastúpenej ceste vytrvať a aj po vynechaní jedného či viacerých dní sa k čítaniu vrátiť.

Aké úryvky zo Svätého Písma sa každodenne čítajú?

Ide o čítanie úryvkov podľa presne daného rozpisu. Cieľom je prejsť počas 25 adventných dní kľúčové momenty dejín spásy počnúc stvorením, cez príbehy patriarchov, proroctvá až po vrcholný moment dejín spásy – narodenie Ježiša Krista. Existuje viacero verzií rozpisu čítaní. Nedá sa povedať, ktorá je lepšia a ktorá horšia. Verziu pripravenú portálom zastolom.sk môžete nájsť v tomto článku. 

Hovoríte, že slávenie Jesseho stromu je vhodné už aj pre škôlkarov. Nie je pre nich náročné udržať pozornosť pri starozákonných textoch?

Závisí to od veku a konkrétneho úryvku. Už deti od piatich rokov sa radi započúvajú do starozákonných príbehov. Naopak, náročnejšie pre nich môže byť načúvať proroctvám. Každopádne výbornou pomôckou na udržanie pozornosti sú práve tie maľovanky. Veľkou pomocou je tiež, keď rodičia pred čítaním úryvku daného dňa prepoja toto čítanie s prechádzajúcim, prípadne ho spoja priamo s Ježišom, pokiaľ je to možné.

My môžeme hovoriť vznešene o čítaní príbehov dejín spásy, ale pre deti to môže byť príbeh za príbehom bez vzájomného súvisu a bez súvisu s Ježišom. Pomôcť deťom vidieť ten súvis môže vyžadovať zo strany rodičov určitú prípravu. V tomto môže byť pre nich užitočná kniha Odkrývanie najväčšieho daru od Ann Voskamp. Jej zamyslenia sú vhodné pre deti približne od desať až dvanásť rokov. Keď si ich dospelí prejdú skôr, môžu im pomôcť priblížiť čítania aj menším deťom.

Kde môžu nájsť záujemcovia symboly, o ktorých hovoríme? 

Dajú sa kúpiť aj originál symboly ku Voskampovej knihám. Taktiež je možné vytlačiť symboly, ktoré pre nás vytvorila ilustrátorka na štýl maľovanky alebo použiť rôzne iné, vypálené do dreva, ušité z filcu... Veľmi pekné je, keď sa dohodne skupina 25 mamičiek a každá vyrobí 25 kusov z jedného symbolu. Pred začiatkom Adventu sa stretnú a symboly si vymenia.

S touto aktivitou je však potrebné začať najneskôr v septembri, aby boli do konca novembra všetky symboly hotové a odovzdané. Deťom sa veľmi páčia, keďže sú trojrozmerné, ale aj tak je lepšie kombinovať 3D symboly s maľovankami, lebo tie udržia detskú pozornosť počas celého čítania.

Keď hovoríme o Jesseho strome, máme si to predstaviť doslovne? Ako konkrétne môže vyzerať Jesseho strom v domácnosti?

V našej rodine si na začiatku každého Adventu kúpime jedličku, ktorá prežije až do konca Vianoc. Vtedy je už síce poznačená vekom, ale nám to za to stojí. Páči sa nám, že vianočný stromček, ktorý inak nemá žiadny duchovný zmysel a súvis s Vianocami, ho prostredníctvom Jesseho stromu nadobúda. Stáva sa Ježišovým rodostromom. Na Štedrý deň stromček dozdobíme ostatnými vianočnými ozdobami. Veľa rodín má však dobrú skúsenosť s vetvičkami vo váze, s papierovým alebo textilným stromčekom nalepeným na dverách či stene. 

S Jesseho stromom sme v našej rodine začali minulý rok, keď mal starší, vtedy päťročný syn, veľmi súťaživé obdobie. Nakoniec sme museli vystrihnúť druhú sadu symbolov, lebo sa nám pokojný rituál trochu zvrhol na boj o symboly.

V rodine s viacerými deťmi je naozaj lepšie mať viacero sád. Každé dieťa si hľadá vo svojej sade symbolov. Stretla som dokonca aj rodiny, kde malo každé dieťa svoj strom či už v tej papierovej, vetvičkovej alebo textilnej forme, ako som už spomínala.

Vo svete je dnes cez Advent určite viac hluku než v iných častiach roka. Naši kresťanskí predkovia to mali asi presne naopak... 

Kresťanský Advent bol vždy veľmi strohý. Jeho súčasťou bol pôst, modlitba a ticho. Počas Adventu sa nesmeli organizovať svadby či veselice. 

Čo si z toho môžeme vziať?

Tá strohosť, pôst a ticho majú aj dnes veľký význam. Počas Adventu čakáme, túžime, pripravujeme sa, vyprázdňujeme sa od všetkého, čo nie je Boh, aby sme mohli byť Bohom naplnení. Túto strohosť si v domácnostiach môžeme vytvoriť a uchrániť napríklad tým, že adventný veniec si kúpime alebo vyrobíme len veľmi jednoduchý. S vianočnou výzdobou počkáme do Vianoc. S počúvaním kolied tiež.

„Ťažko pozývať deti žasnúť nad tajomstvom narodenia Mesiáša, keď im dáme pod stromček krásne zabalené auto na diaľkové alebo dron.“ Zdieľať

Na stôl alebo do modlitebného kútika môžeme položiť obrúsok vo fialovej farbe, aby nám pripomínal, že Advent je vlastne podobne ako pôstne obdobie časom zriekania sa. Je ťažké mať v srdci Advent, pokiaľ trávime nezanedbateľné množstvo času v nákupných centrách, kde vyhrávajú vianočné trháky a náš dom je od začiatku decembra vyfintený vianočnými dekoráciami. 

Mne osobne zhmotňuje túto adventnú strohosť prázdny betlehem, ktorý zvykneme mať až do Štedrého večera na jedálenskom stole. Mária a Jozef ako zosobnenie celého židovského národa a vlastne celého stvorenstva túžobne očakávajúceho narodenie Mesiáša. Pre mňa je tá prázdnota silná v tom, že práve ona nám ponúka dotknúť sa našej vlastnej prázdnoty, ktorá je vo svojej podstate túžbou po Bohu.

Tento svet sa nám od októbra snaží tú prázdnotu niečím prekryť. Až vlastne nepocítime, že Boha potrebujeme. Keď dáme nie hluku a dovolíme tej prázdnote predrať sa z hĺbky našich sŕdc na povrch, keď sa stretneme so svojimi tieňmi, zraneniami a z tohto miesta voláme k Bohu, on nášmu volaniu nemôže odolať. 

Trojrozmerné symboly vyrábané mamičkami. Foto: Andrej Lojan

Ako po takejto adventnej príprave u vás vyzerajú Vianoce? Začnime Štedrým dňom.

Snažíme sa ísť cez deň s deťmi von, mať pekný spoločný čas, nestráviť ho celý upratovaním a varením. Počas dňa máme ľahší pôst. Potom varíme a upratujeme. Večeru sa snažíme mať v čase, ktorý zvládnu aj menšie deti, okolo 17.00. Po večeri máme malý sprievod do obývačky. Kráčame v tme, svieti nám len sviečka, ktorú nesie jeden člen rodiny.

Spievame pri tom: „Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy a pochodeň na mojich chodníkoch...“. Jeden člen rodiny nesie sviečku, ďalší kríž, Sväté Písmo a náš prvorodený syn nesie dieťa Ježiša, ktoré vloží do jasieľ. Pred štedrou večerou ich premiestnime z kuchynského stola, kde boli celý Advent prázdne, pod stromček. Potom zvykneme pri jasličkách spievať koledy. Pozrieme si film Narodenie Ježiša, ktoré vytvorilo štúdio Nádej a hráme sa alebo si čítame. Darčeky si potom darujeme až 25. decembra ráno. Štedrý deň si šetríme pre Krista. 

Zvládajú deti čakanie na darčeky do rána?

Oni sa do toho narodili, nikdy sme to nemali inak. Keď sme Vianoce trávili aj so širšou rodinou, akceptovali náš systém, dával im zmysel. Deti sa tešia, že si darčeky nájdu ráno pod stromčekom. Vedia, že ich tam dávame my. Napriek tomu to bývajú veľmi čarovné rodinné chvíle. 

Takže ani v malinkom veku neveria tomu, že ich nosí Ježiško?

Sama sa vyrovnávam občas s tým, či naše deti nepripravujeme o tú „magickosť“ spojenú s Ježiškom nosiacim darčeky. Ale vždy sa vrátim k presvedčeniu, že kresťanské slávenie vianočných sviatkov je čarovné samo osebe. Sme pozvaní sláviť tajomstvo Boha, ktorý sa stal človekom a my si to prekryjeme všelijakými pozlátkami, blikačkami, hračkami a sobíkmi.

Všetko je v poriadku, pokiaľ nám to neprekryje podstatu. A verím, že každá rodina to môže prežívať inak. Ťažko však pozývať deti žasnúť nad tajomstvom narodenia Mesiáša, keď im dáme pod stromček krásne zabalené auto na diaľkové alebo dron. 

Naše deti od mala vedeli od nás, že darčeky kupujeme my. Jednoducho boli pri ich zaobstarávaní, nemáme ich komu nechať , keď ideme na nákup. Potom ich videli pod stromčekom, nemalo zmysel im nepovedať celú pravdu. A napriek tomu veria svojej verzii s Ježiškom. Dokonca minulý rok päťročný syn hovoril, že videl niečo, ako padajúcu hviezdu, že to isto letel Ježiško. 

Do istého veku majú deti naozaj fantazijné prežívanie reality, a to, že dostatočne veľakrát počuli vo svojom okolí, že darčeky nosí Ježiško, im stačí na to, aby tomu uverili napriek vlastnej skúsenosti s ich nakupovaním. Čo je vlastne veľmi vtipné. 

A chodí u vás Mikuláš?

To áno, ale Mikuláš mi prekáža menej, ako keď z obrovského tajomstva – Boha, ktorý sa stal človekom, aby sme sa my mohli stať bohmi, urobíme automat na darčeky. Príbeh o svätom Mikulášovi je veľmi jednoduchý, spočíva v duchovnej a materiálnej štedrosti voči druhým. My balíme darčeky pre susedov a chodíme ich tam potajme odniesť. Deti tak vidia, že chystáme balíčky iným a časom im povieme, že sme Mikulášovi pomohli aj s darčekmi pre ne. Ale pripadá mi to oveľa menej duchovne rizikové než v prípade Ježiška nosiaceho darčeky.

V prednáške českého karmelitána Vojtecha Kodeta ma nedávno zaujala myšlienka, že keď sa kvôli koronakríze nemohli sláviť verejné bohoslužby, mnohí veriaci zostali zaskočení, akoby im niekto vzal ich duchovné prežívanie. V mnohých rodinách chýba spoločná modlitba, čítanie Božieho Slova, na ktoré sa v takých časoch treba ešte viac upnúť... Čo by ste poradili rodine, ktorá chce s takouto situáciou niečo robiť? Na zastolom.sk máte veľa dobrých tipov a pomôcok. Čím a ako začať?  

Podľa mňa je najlepšie začať spoločnou modlitbou pri raňajkách a večernou modlitbou. Už orámcovanie dňa modlitbou je veľa. Pritom môže byť krátka v zmysle: „Pane, požehnaj tento deň, všetkých našich drahých...“ A keďže žijeme v tele, potrebujeme, a to zvlášť deti, cítiť a ohmatávať. Veľký zmysel majú preto rôzne praktické pomôcky.

Takže užitočné je zriadenie modlitebného kútika alebo miesta, ktoré nám pripomína Božiu prítomnosť v našej rodine. U nás máme takýto modlitebný kútik na parapetnej doske. Stačí kríž, sviečka, obrúsok v aktuálnej liturgickej farbe, kartičky svätých a sviatkov. Tieto kartičky sú veľmi užitočné.

Aj v čase, keď sa nemôžeme zúčastňovať na spoločnom slávení, zostávame vďaka nim žiť na tepe liturgického roka, pretože sa nám menia pred očami sviatky a svätí. V čase, keď verejné sväté omše sú, je to prežívanie v rodine a spoločné slávenie v kostole, krásne prepojené. Aj mne dospelej to dáva veľmi veľa.

Foto – Andrej Lojan