Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Naše školy Spoločnosť
14. november 2020

Lepšie školy

Čo si myslia experti o Gröhlingovom pláne na zlepšenie slovenského vzdelávania

Juraj Hipš, Branislav Pupala a Soňa Puterková hodnotia zámery, ktoré predstavil minister školstva.

Čo si myslia experti o Gröhlingovom pláne na zlepšenie slovenského vzdelávania

Branislav Gröhling v piatok predstúpil pred verejnosť so súborom opatrení, ktoré chce v najbližších rokoch presadiť.

Hovorí, že nejde o reformu školstva a nechce písať stostranové dokumenty, z ktorých napokon nič nebude. Na tlačovke priblížil dvanásť bodov, na ktoré sa chce jeho rezort zamerať.

Opýtali sme sa troch odborníkov na školstvo, ako hodnotia jeho plán.

Juraj Hipš, predseda strany Spolu

Oceňujem, že je záujem otvárať trh s učebnicami, spraviť zmenu obsahu vzdelávania, ako aj zjednotiť financovanie všetkých škôl pod rezort školstva. Sú to nepochybne kroky, ktoré môžu slovenskému školstvu pomôcť.

Vo všeobecnosti je aj nová metodika financovania vysokých škôl možným krokom k zlepšeniu akademického prostredia. Rovnako debarierizácia škôl či vzdelávanie personálu škôl pri práci so žiakmi so špeciálnymi potrebami sú správnou cestou.

Vážnym problémom predstavenej reformy však je, že sú to čiastkové opatrenia bez predstavenia jasnej a zrozumiteľnej vízie. Minister síce sám seba oceňuje za to, že nemá napísaný stostranový dokument a stačia mu opatrenia v odrážkach.

To je, žiaľ, práve najväčšia slabina predstavenej reformy. Zmeny v takom komplexnom a zložitom systéme, akým školstvo je, nemožno zredukovať na dvanásť odrážok. Nejdeme  s lístočkom na nákup do potravín, ale robiť systémové zmeny.

Preto sa dnes nedá ani k mnohým opatreniam vyjadriť, keďže nepoznáme ich podrobnosti. Rovnako nepoznáme celkovú víziu, aké školstvo a vzdelávanie ako krajina chceme. Nevieme, čo napríklad znamená nová metodika financovania. Nevieme, ako má vyzerať hodnotenie učiteľov. Nevideli sme ani žiadne dáta, aký úspešný je otvorený trh s učebnicami na prvom stupni, ktorý už funguje.

V predstavenej reforme chýbajú aj také zásadné veci, ako je podpora celoživotného vzdelávania. Je to jedna z kľúčových oblastí, na ktoré sa musí naša krajina ohrozená robotizáciou a automatizáciou zamerať. O tom sme sa však nedozvedeli absolútne nič. Pritom domáci aj zahraniční experti zdôrazňujú túto oblasť ako jednu z kľúčových pre našu krajinu.

Žiaľ, v opatreniach sa nič nespomína ani o príprave budúcich učiteľov a podpore súčasných. Minister síce chce odhaliť jednu modelovú školu, ktorá ma slúžiť ako ukážka nových priestorových riešení. To je však skôr marketing ako reálna systémová zmena. Oveľa väčším problémom je, ako nám fungujú učiteľské kolektívy, ale k tomu žiadne návrhy nevidíme.

Ak chceme zlepšiť školstvo, kľúčoví sú súčasní aj budúci učitelia. A k tejto kľúčovej časti sme sa takmer nič nedozvedeli.

Reforma sa nemôže merať tým, kto napíše kratšie a stručnejšie opatrenia, ako to prezentuje minister školstva. Reforma školstva nie je o súťaži v reklamných sloganoch. Potrebujeme sa opierať o jasné dáta a fakty, jasnú víziu a komplexný súbor krokov, ktoré k tomu vedú.   

Branislav Pupala, profesor pedagogiky, poradca riaditeľky Štátneho pedagogického ústavu

Začnem tým, čo ma na celej prezentácii zaujalo najviac a čo bol vlastne základný background celej výpovede na tlačovej konferencii. Ide o to, ako sa formulovalo „vlastníctvo“ opatrení. Kým za bežných okolností by sa skôr očakávalo, že predstavený program je posolstvom a ambíciou vlády, minister Gröhling cielene a opakovane zdôraznil, že ide o dielo SaS, o program postavený na straníckom genetickom základe. Kto si všimol tento moment, asi sa sám bude pýtať, čo bolo motívom toho, že architektúra prezentácie bola nastavená týmto spôsobom. Nebudem špekulovať, odpovedí sa ponúka viacero, najmä v situácii, keď vzťahy vo vnútri vládnej koalície, najmä medzi premiérom a SaS, iskria.

Povedal by som, že čítať a vnímať návrh prezentovaných opatrení ako dielo SaS (a nie celej vlády) bolo pre mňa dokonca pozitívom a som vlastne rád, že Gröhling oprášil a konečne a naplno z pozície ministra priznal základnú školskú agendu svojej strany ako oporu pre svoje rozhodnutia. Ťažšie by sa mu opieralo o Programové vyhlásenie jeho vlády. Kapitola o vzdelávaní je tam totiž taká riedka, že sa až na pár viet v nej niet o čo oprieť a na jej základe sa dá urobiť kadečo, ale v zásade takmer aj nič. A už rozhodne nemôže slúžiť ako oporný bod pre kohokoľvek, kto chce bod po bode zhodnocovať, či sa program plní.

Na rozdiel od Programového vyhlásenia je program SaS, o ktorý sa Gröhling teraz naozaj oprel, konkrétnym a výborným podkladom na to, v akých uzlových bodoch a cez aké opatrenia meniť školstvo. V tomto je všetko, čo na tlačovej konferencii povedal, naozaj poctivé a dôveryhodné a nebolo nič, čo by ma zásadne vyrušovalo.

Ešte jedna všeobecnejšia poznámka: po rokoch všetkých tých plavčanovcoch, lubyovcoch, draxlerovcoch a ďalších podobných latka vo vrcholnej správe vzdelávania klesla tak nízko, že naše očakávania v tejto oblasti bývajú dosť opatrné a vlastne skromné. A Gröhling včera mohol zabodovať a aj zabodoval.

Zrazu máme pred sebou celkom systematický, konkrétny a v zásade aj jasný plán toho, čo sa vo vzdelávacom systéme ide diať, čo sa už v niektorých bodoch deje, prečo sa to ide diať a kam to smeruje. A to napriek tomu, že nesmierne veľa času a energie zaberú opatrenia s koronakrízou, pre ktorú by už na systémové kroky ani nemusel zostať žiadny priestor.

Sumarizujúc, začínal som sa báť, že Gröhling sa zľakol toho, čo ako SaS-kár pred voľbami sľuboval a že jeho sľuby ustupujú do stratena. Programové vyhlásenie vlády tomu, žiaľ, nasvedčovalo a koronakríza možné plnenie straníckeho programu ešte viac prekryla. No včera ukázal, že to tak nie je, že svojmu programu naozaj verí a ide za ním. Pre mňa je toto to najlepšie posolstvo z tlačovej konferencie.

Inzercia

Iste, body, ktoré Gröhling prezentoval, sa dajú v jednotlivostiach interpretovať viacerými cestami a vzbudzujú mnohé otázky. V mape opatrení, ktorú mal za sebou, by sa tiež dalo so štvorčekmi hýbať a baviť sa o tom, čo má byť v centre a čo skôr na okraji. Ale to v tejto chvíli nemá veľký zmysel a spomeniem len niečo z toho, kde vyjadrená argumentácia pokrivkáva.

Chápem napríklad, že pri myšlienke zlučovania priamo riadených organizácií mohla byť argumentácia tým, že je problém sa stretnúť s toľkými riaditeľmi, rečníckou figúrou. Určite existujú aj pádnejšie dôvody a možné efekty. Tie bude treba zaradiť do celej širokej témy štátnej správy vzdelávania, podpory škôl na centrálnej i regionálnej úrovni a premyslenejšieho prepojenia všetkých hráčov, nielen priamo riadených organizácií.

Je skutočne dobrým návrhom, že do „racionalizácie“ siete škôl vstúpil koncept klastrov, ako som ich načrtol pred časom v Postoji. Na Gröhlingovom mieste by som sa odvážil vyťažiť z „klastrov“ oveľa viac, ako naznačil. Je to napokon aj cesta, ako podnietiť vznik regionálnych vzdelávacích politík, ktoré Gröhling zmienil len pri zlepšovaní fungovania siete stredných škôl. Akoby mu uniklo, že absenciou regionálnych politík v skutočnosti trpí celý vzdelávací systém a že práve to je priesečník, v ktorom sa môžu, na úrovni regiónov, stretnúť školské klastre, priamo riadené organizácie spolu aj s regionálnymi pedagogickými fakultami.

Tie posledné zmienené (pedagogické fakulty), ako aj celý systém vzdelávania učiteľov stoja dajako mimo akčného záberu Gröhlinga, aj keď ich viackrát spomenul. Nezdá sa, ale môžu byť jedným z kľúčových bodov reorganizácie správy vzdelávania, ak sa nájde dostatok odvahy prisúdiť im iný režim fungovania, ako majú dosiaľ. Dlhodobo tieto fakulty doslova zabíja potácanie sa medzi požiadavkami byť tradičným akademickým priestorom a užitočnou inštitúciou pre potreby vzdelávacej praxe. Nie je to nikto iný ako minister, kto jednoznačne povie, že pedagogické fakulty budú profesijne orientované školy so všetkým, čo k tomu patrí a čo z toho vyplýva. A že tieto fakulty majú svoje miesto medzi regionálnym školstvom a vysokoškolským prostredím.

No a to súvisí napokon s programom pre rozvoj vysokého školstva. Nie je to najsilnejší bod Gröhlingovho programu, chýba tam množstvo základných vecí. Založiť svoju víziu na tom, ako budú na slovenské vysoké školy natrvalo prichádzať oxfordskí profesori, je síce divácky atraktívne, ale nielen nereálne, no teraz aj nepodstatné. 

Ako som napísal na svojom facebookovom statuse: „Myslím, že to má hlavu a pätu. Ešte čo-to doladiť v súvislostiach, ukotviť, zosynchronizovať a naozaj pustiť.“

Soňa Puterková, viceprezidentka Slovenskej komory učiteľov

S predstavenými opatreniami v SKU súhlasíme, sú to však plány, ktoré sú už dlho známe a my čakáme na ich čo najskoršiu realizáciu. Obdobie domácej výučby ešte výraznejšie ukázalo dlhodobý dlh štátu voči školám, žiakom i učiteľom, ktorý sa určite prejaví aj v budúcnosti.

Týka sa materiálneho vybavenia škôl a digitalizácie, ale aj chýbajúcej podpory vo forme kvalitných učebníc a digitálnych metodických nástrojov či podporných tímov a absentujúceho vzdelávania pre učiteľov.

Preto sa javí pozitívne, ak minister má predsavzatie zabezpečiť aspoň časť týchto prostriedkov, veríme, že ich obstarávanie bude nastavené transparentnejšie ako v minulosti. 

Pozitívne je zjednotenie financovania školstva pod jeden rezort, chýba nám odvaha pustiť sa do zásadnej reformy zriaďovateľských pôsobností miest a obcí v originálnych kompetenciách. Koronakríza ukázala, že viaceré obce len s ťažkosťami dokážu kvalitne zabezpečovať chod škôl a tak ministerstvo, ako aj komora či odbory sa zaoberali množstvom podnetov na porušovanie zákonov.

Čo nám teda chýba, je komplexná zmena zákona o štátnej správe a samospráve, ktorá by lepšie definovala aj voľbu riaditeľov škôl, zloženie a kompetencie rád škôl a ďalšie demokratizujúce prvky v procese výchovy a vzdelávania v školách. Úplne jednoduché by bolo zrušenie nedemokratického práva veta zriaďovateľa pri voľbe riaditeľa školy, ktoré bolo napriek značnému nesúhlasu presadené do zákona vládou Smeru. 

Veľmi pozitívne vnímame zámer zlúčenia a zefektívnenia priamo riadených organizácií, na tento krok pedagogická verejnosť netrpezlivo čaká. Hoci v uvedenom bode nie sú vlastne žiadne konkrétne záväzky, veríme, že nepôjde len o kozmetické úpravy.

Aj napriek tomu, že nebolo spomenuté sfunkčnenie vzdelávacieho systému pre učiteľov, ktorý aktuálne už viac ako rok blokujú zlý zákon a úradníci ministerstva, predpokladáme, že tomuto závažnému problému bude ministerstvo v krátkom čase venovať primeranú energiu.

Za nedostatočné považujeme finančné pokrytie povinného predprimárneho vzdelávania vo výške 43 percent životného minima na dieťa, keďže pôvodné predstavy boli na výške 80 percent.

Čo v nás vyvoláva obavy, je otázka platového ohodnotenia učiteľov. SKU trvá vzhľadom na všeobecne nízke nastavenie miezd zamestnancov školstva na plošnom zvýšení, ktoré by malo ísť spolu s racionalizáciou siete a zvýšením normatívneho financovania.

Ministerstvo pracuje na legislatívnych úpravách ohodnotenia pedagógov za výkon bez predchádzajúcej diskusie s organizáciami, ktoré ich zastupujú.

Odporúčame