„Update Schule“: Ako na to idú Rakúšania

„Update Schule“: Ako na to idú Rakúšania

ILUSTRAČNÁ FOTO - TASR - Martin Baumann

Na Slovensku aj v Rakúsku sa v rovnakom čase zrodili dokumenty, ktoré majú zmeniť školy k lepšiemu. A Rakúšania nám ukazujú, že reformovať sa dá aj s premyslenou koncepciou.

Len krátko po zverejnení slovenského „reformného“ Návrhu cieľov rozvoja výchovy a vzdelávania sa na schválenie do rakúskej vlády dostáva dokument s podobnou vážnosťou a ambíciou – totiž výsledok práce vládnej pracovnej skupiny Update Schule.

U nás staré frázy, u Rakúšanov koncepcia

Áno, Rakúšania, rovnako ako my a rovnako ako mnohé iné krajiny, majú odhodlanie meniť vzdelávaciu politiku, meniť školy, zvyšovať kvalitu vzdelávania a vyučovania a chcú zo škôl vypúšťať lepších a vzdelanejších absolventov. A rovnako ako my vyznačili si a dali na papier základné kontúry novej vzdelávacej politiky, ktorá má toto odhodlanie premeniť na realitu a ktorá má istým smerom zmeniť rakúsky vzdelávací systém.

Časová zhoda rovnakých odhodlaní, prípravy podkladových materiálov a ich zverejnenia, ako aj geografická i kultúrna blízkosť Rakúska sú priam výzvou porovnať slovenský podklad cieľov reformy s tým susedným. Podobné sú rozsahom, podobné sú záberom, podobné sú aj základnými úmyslami.

Veľmi rozdielne sú však vo vecnosti, v možnosti porozumieť týmto úmyslom a vo vytvorení predstavy, o čo vlastne vo vzdelávacej politike a v budúcej správe vzdelávania ide a pôjde. Tieto rozdiely sú – celkom jednoznačne – v prospech rakúskeho dokumentu. Ten totiž v zásadnom kontraste od toho slovenského načrtáva konkrétnu predstavu o zmene správy vzdelávania, teda toho, čo sa dá zo strany štátu koncepčne a reálne urobiť, aby školy mohli vo svojej vlastnej réžii meniť kvalitu vzdelávania a vyučovania, a čo už centrálna vláda nemá a nemôže mať vo svojich rukách.

Nechcem sa opakovane vracať k opisu výrazných slabín slovenského dokumentu. Nepochybujem, že mnohým sa páči a sú s ním dokonca spokojní. Veď ako farebnú mozaiku skladá takmer všetky slabiny slovenského vzdelávacieho systému, ako sa o nich už desaťročia hovorí, a ponúka aj riešenia rôznorodých úrovní. Presne v súlade s bežnou rétorikou, v súlade so zaužívanou pedagogickou žurnalistikou a s optikou vnímania zanietených reformných analytikov.

Kým náš dokument je v zajatí bežnej pedagogickej žurnalistiky, rakúsky materiál má konkrétnu predstavu o premene školy. Zdieľať

Tie riešenia a návrhy sa zdajú veľmi odvážne, sú to úlohy nielen pre štát, ale aj pre školy, ich riaditeľov, bežných učiteľov či dokonca aj rodičov. A mnohé návrhy sa zdajú aj veľkolepo štrukturálne a nanajvýš reformné, veď sa hýbe s dĺžkou povinného vzdelávania, s počtom ročníkov na vzdelávacích stupňoch, s veľkou vervou sa systém otvára pre neformálne vzdelávanie, aj keď mnohokrát ani nevieme, prečo sa tak má stať.

Učiteľskí aktivisti sú s dokumentom spokojní, v mnohom im hovorí z duše, pedagogická žurnalistika, na ktorej je materiál postavený, rozpráva za nich. A, žiaľ, len malá skupina ľudí kriticky vníma skutočnosť, že racionalita dokumentu je vratká, že mu chýba základná a ústredná idea a že mu najmä chýba vedomie o tom, čo sa dá dosiahnuť z centrálnej úrovne a čo už stojí celkom za priamymi rozhodnutiami národnej vzdelávacej politiky.

Čo naozaj znamená autonómia školy

Produkt rakúskej pracovnej skupiny je však vyjadrením jasného a zrelého vedomia, čo štát v reforme vzdelávania chce, a najmä čo v tomto procese môže urobiť. Iste, ciele sú s tými našimi podobné: úspešní žiaci s lepšími výsledkami v očakávaných výkonoch, zníženie závislosti vzdelávacieho (ne)úspechu od rodinného a sociálneho zázemia, zvýšenie citlivosti na individuálne vzdelávacie potreby, absolventi ako lepší pracovníci, občania, ľudia.

Na prieniku slovenskej rétoriky „Učiaceho sa Slovenska“ a rakúskeho návrhu nájdeme dokonca aj také jednotlivosti, akými sú zníženie tlaku klasifikácie na primárnom stupni vzdelávania či ďalšie zvýznamnenie digitalizácie vzdelávania, no zasadené do zmysluplnejšieho kontextu a zdôvodnenia.

Podstatné posolstvo rakúskeho materiálu však spočíva v jasnom pomenovaní, čo sa má udiať v správe vzdelávania a z nej vyplývajúceho postavenia škôl. Áno, rovnako ako slovenské „Učiace sa Slovensko“ počíta s autonómiou škôl, robí tak aj vízia novej rakúskej vzdelávacej politiky. No kým pre tú slovenskú novú „reformu“ je autonómia škôl len jedným z mnohých reformných hesiel, ktoré nachádzajú oporu v už zabehnutých a nie veľmi osvedčených prostriedkoch, rakúska vzdelávacia politika chce brať autonómiu škôl ako základný prvok novej správy vzdelávania. Na ňom stojí a z neho sa vlastne odvodzuje všetko ostatné.

V rakúskom projekte sa autonómia školy predostiera nie ako heslo, ale ako zásadne nový princíp v štruktúre vzdelávacieho systému s detailným premyslením, čo „autonómia“ školy vo vzdelávacom systéme znamená a ako sa k nej dá z centrálnej úrovne konkrétnymi krokmi a opatreniami dopracovať. Je to princíp, ktorý mení povahu systému, mení vzťahy medzi jeho aktérmi a nanovo rozdáva karty všetkým, ktorí do tohto systému vstupujú. A hneď na začiatku treba povedať, že tento princíp za nezakladá na naivnej predstave, že autonómia vzniká z dichotómie štát verzus škola.

Celý rakúsky projekt prináša do tejto dichotómie zásadne nový prvok s novou racionalitou, v ktorom sa vytvára medzičlánok na rozhraní škôl a centrálnej správy vzdelávania. V skratke sa dá povedať, že reálnu a funkčnú autonómiu škôl, ktorá je schopná zabezpečiť adresnosť vzdelávacieho systému, má v Rakúsku zaručiť vytvorenie a etablovanie regionálne citlivej vzdelávacej politiky (a vzdelávacej kultúry). Toto je ústredný motív novej vízie zmien v rakúskom vzdelávacom systéme, toto je uchopiteľný princíp zmeny tohto systému, toto je prvok vzdelávacej politiky, ktorý je nový nielen pre rakúske prostredie, ale ktorý zúfalo chýba aj nám.

Aby nedošlo k omylu: nejde o byrokratické riešenia, ku ktorým by takýto nápad mohol hneď skĺznuť, nejde o zriaďovanie siete akýchsi nových regionálnych školských úradov. Podnet pre vznik regionálnej vzdelávacej politiky je omnoho sympatickejší a má veľkú šancu na úspech. Tým podnetom je združovanie regionálnych škôl do klastrov a vytváranie širších vzdelávacích kampusov. Klastre nie sú mienené ako voľné združenia existujúcich škôl. Sú spojeniami najmenej dvoch, najviac ôsmich škôl, kde sa predpokladá zmena už na úrovni vedenia – nie škola, ale klaster je jeho základnou jednotkou.

Rakúskou cestou smerom k vyššej autonómii škôl je združovanie regionálnych škôl do klastrov a vytváranie širších vzdelávacích kampusov. Zdieľať

So všetkými svojimi následnými a pridruženými možnosťami a kompetenciami v rozhodovaní o cieľoch, obsahu a organizácii vzdelávania zodpovedajúcimi potrebám regiónu, so silnými možnosťami v personálnej politike, vo vytváraní partnerstiev, v zabezpečovaní podporných služieb pre školy, žiakov, pre vzdelávanie. Podstatné je, že klastre a kampusy sú združeniami škôl všetkých stupňov škôl „regionálneho školstva“ v danom regióne (vrátane predškolských zariadení), umožňujú vytvárať premyslenú a adresnú vzdelávaciu politiku. S primeranou a pravdepodobne aj vyváženou podporou zo strany štátu.

Klaster by mal byť združením najmenej dvoch, najviac ôsmich škôl, kampus je celok na úrovni mesta alebo vidieckeho regiónu. Dôsledky zavedenia tohto článku vzdelávacej politiky sa dajú predvídať a ako je uvedené v dokumente, očakáva sa ucelené vytvorenie regionálne primeraných vzdelávacích politík. Je tu vysoká šanca zabezpečiť naozaj adresný a otvorený systém vzdelávania v rámci príslušných lokalít, rovnako možno očakávať flexibilnú personálnu politiku a zvyšovanie kvality učiteľov. Stačí si možno predstaviť, ako by takéto riešenie konečne zatočilo s neutíchajúcimi vlnami hrozieb spoza zelených stolov ministerských úradníkov, ktorá škola prežije a ktorá nie.

Slovenský sen je prelud

„Učiace sa Slovensko“ sníva veľký sen o pedagogických fakultách, na ktoré sa budú vyberať tí najtalentovanejší z talentovaných. Tento sen je však prelud vynárajúci sa z veľmi zastaraných či šarlatánskych hypnotík, namiešaných z „dostatku praxe“, ošúchanej pesničky o cvičných školách, samospasiteľného a nepodstatného problému rozdeleného či spojeného bakalárskeho a magisterského štúdia, všetko vtipne obohatené o štúdium neurovedy ako nového prvku prípravy učiteľov.

Výstup z „Update Schule“ sa taktiež opiera o pedagogické fakulty. No je pri zmienkach o nich celkom pri vedomí. Experti nemoralizujú, aké by tieto školy mali byť. Naopak, zapájajú ich do konkrétnych cieľov a úloh vzdelávacej politiky, intenzívnejšie ich vťahujú do diania a najmä spoliehajú sa na ne pri ďalšom vzdelávaní učiteľov. Tým im dávajú šancu byť súčasťou širokého vzdelávacieho prostredia, vystavujú ich tlaku reálnej spätnej väzby a udržiavania či zvyšovania kvality aj vo väzbe na školské prostredie, učiteľov. Podnety, ktoré Rakúsko dáva pre vzdelávanie učiteľov, nie sú ani vo všeobecnosti prázdnymi spormi o kreditoch či o vzletných „portfóliách“.

A napokon: rakúsky materiál hovorí aj o tom, na čo nadväzuje a čo už v duchu navrhnutého bolo zo strany štátu vykonané. U nás je naproti tomu zvykom s každou novou „reformou“ začínať od začiatku a negovať alebo aspoň si nevšímať minulosť a s každým novým reformným materiálom vrátane „Učiaceho sa Slovenska“ veľkolepo ohlasovať „Nový začiatok“.

S každým novým reformným materiálom vrátane „Učiaceho sa Slovenska“ len veľkolepo ohlasujeme „Nový začiatok“. Zdieľať

To je naša veľká tragédia a jeden zo základných dôvodov, prečo sa napokon nič zásadné neudeje a každý veľký „Nový začiatok“ vybledne a skončí v zabudnutí. Obávam sa, že na takýto koniec je odsúdený aj ten posledný.

Iste, v rakúskom dokumente je toho o čosi viac, ako som tu spomenul, a dalo by sa aj jemu čo-to vyčítať. Bolo by to však o ideách, nie o tom, či vôbec takýto materiál obstojí ako rámec zmien vzdelávacieho prostredia. Má jasnú víziu a dôveruje konkrétnym predstavám, ktoré štát naozaj môže reálne zabezpečiť. „Učiace sa Slovensko“ je v porovnaní s uvedeným dokumentom síce pre mnohých pekne znejúcim a slovne košatým dielkom, no s vysokou dávkou naivity, povrchnosti a nízkou mierou konzekvencií pre normálnu vzdelávaciu politiku. Tá sa u nás ešte nezrodila. A sotva sa zrodí z košiara úzkej skupiny žurnalisticky založených vzdelávacích expertov a aktivistov na jednej strane a amatérskych ministrov na strane druhej.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo