Riaditeľka ŠPÚ Skúšať a známkovať teraz neodporúčam, pre chudobné deti by sa školy mali otvoriť

Stredoškoláci a žiaci druhého stupňa základných škôl sa v školách dlho neohriali. Tí prví sú doma už viac ako dva týždne, tí druhí sa k nim pridali od pondelka. Minimálne mesiac ešte pre nich ostanú dvere škôl zatvorené a spolu s učiteľmi budú odkázaní iba na notebooky či pracovné listy. Kým na jar si v nejasnej situácii mohli školy dovoliť učiť voľnejšie a zamerať sa na opakovanie, teraz príliš poľaviť nemôžu.

Štátny pedagogický ústav už v prvej vlne v spolupráci s ministerstvom školstva usmerňoval školy, ako by mali v náročných podmienkach vzdelávať. Jeho šéfka Miroslava Hapalová hovorí, čo so sebou prináša ďalšie zatvorenie škôl, ako by mali učitelia postupovať pri hodnotení žiakov, ako si rozvrhnúť online vyučovanie, aj to, prečo by mali deti z chudobných pomerov dostať výnimku a aspoň v obmedzenom čase chodiť do školy.
 

Od pondelka sú okrem stredných škôl zatvorené aj triedy druhého stupňa na základných školách. Ako zvládajú učitelia opätovný prechod na dištančné vzdelávanie?

Mnohé školy s takouto situáciou počítali, niektoré si to už aj vyskúšali, keď museli v uplynulých dvoch mesiacoch pre výskyt pozitívnych prípadov koronavírusu zatvoriť určité triedy alebo celú školu.

Plošné zatvorenie druhého stupňa základných škôl však platí iba pár dní, preto ešte čakáme na spätné väzby, ktoré nám ozrejmia, ako to žiaci a učitelia zvládajú.

Od začiatku školského roka sa školy riadili podľa epidemického semaforu a triedy či školy sa zatvárali iba tam, kde to bolo nevyhnutné. Nepriaznivý stav však nedávno prinútil zatvoriť stredné školy úplne a od pondelka sa k nim pridal aj druhý stupeň základných škôl. Boli ste na takúto situáciu pripravení?

Rátali sme s tým, že eventuálne môže k plošnému zatvoreniu škôl dôjsť. Neteší nás to, no rozumieme, že pre súčasný vývoj pandémie to bolo nevyhnutné, a veríme, že sa to čoskoro zlepší. Dopad na vzdelávaciu dráhu detí môže byť s ďalším dlhodobým zatvorením škôl ešte horší. Keďže v tomto momente nevieme odhadnúť, ako dlho môže takýto stav pretrvávať.

Máte plán, ako chcete školy v tomto období usmerňovať?

Už koncom augusta sme predstavili úpravu štátnych vzdelávacích programov, ktorá umožňuje základným školám identifikovať dôležité ciele a obsah vzdelávania, na ktoré sa majú sústrediť. Flexibilnejšie si ho môžu presúvať medzi ročníkmi, pokiaľ by ho nestihli prebrať v tomto školskom roku.

Okrem toho sme po plošnom zatvorení škôl vydali metodické usmernenia pre druhý stupeň a momentálne ich pripravujeme aj pre stredné školy.

Počas prvej vlny ste pedagógom radili, aby nepreberali so žiakmi nové učivo a zamerali sa skôr na opakovanie vedomostí. Teraz im niečo také asi odkázať nemôžete.

Nie, musíme sa súčasným podmienkam prispôsobiť. Je to náročnejšie, pretože aj keby sa žiaci do škôl o pár týždňov vrátili, onedlho môže prísť k ďalšiemu zatvoreniu. Nemôžeme však vo vzdelávaní stagnovať a aj preto ponúkame školám upravené ciele a obsah vzdelávania , ktorými sa môžu inšpirovať a učivo si podľa nich rozdeliť a prispôsobiť tak, aby žiaci dokázali vo vzdelávaní plynulo postupovať.

Na jar ste učiteľom odporúčali zamerať sa na kľúčové predmety ako matematika alebo slovenčina. Platí to aj teraz?

Áno, vymedzili sme hlavné vzdelávacie oblasti, medzi ktoré patria jazyk a komunikácia, matematika a práca s informáciami, človek a príroda a človek a spoločnosť.

Mali by dať školy týmto ťažiskovým predmetom väčší priestor pri online vzdelávaní?

Určite nie je možné učiť pri online forme podľa klasického rozvrhu, tak ako keď sa vyučuje v škole. Súčasťou metodických usmernení, ktoré vydal Štátny pedagogický ústav, sú aj príklady rozvrhov hodín.  A učiteľom jednotlivých ročníkov odporúčame striedať predmety podľa vzdelávacích oblastí.

Ako by to malo vyzerať?

Na prvom stupni odporúčame, aby žiaci mali denne zastúpené predmety z dvoch vzdelávacích oblastí, pričom predmetom z oblasti jazyk a komunikácia by sa mali venovať každý deň. Na druhom stupni odporúčame, aby pre každý deň v týždni bola v rozvrhu zastúpená minimálne jedna vzdelávacia oblasť, optimálne dve. Napríklad v jeden deň budú mať žiaci online hodinu matematiky, ku ktorej sa pridá dejepis.

Na ďalší deň by dostal viac času jazyk doplnený hodinou biológie. Školy si môžu rozvrhy prispôsobiť podľa svojich potrieb. Nedá sa očakávať, že učitelia odučia online formou také množstvo hodín ako za normálnych okolností. Ani pre žiakov by nebolo prospešné, ak by strávili 6 a viac hodín denne pri počítači.

Predsa len online forma má svoje limity a dá sa očakávať, že učitelia nebudú stíhať prebrať všetko stanovené učivo. Navyše ho nebudú môcť žiakom vysvetliť plnohodnotne tak ako za normálnych okolností. Nehrozí, že dôjde v učení k príliš veľkým sklzom?

Aj z prieskumu Inštitútu vzdelávacej politiky po prvej vlne pandémie vyplýva, že učitelia nepovažujú dištančné vzdelávanie za rovnako efektívne v porovnaní s prezenčným, čo je pochopiteľné. Ku sklzom nepochybne dôjde, najmä u tej časti žiakov, ktorá sa nedokáže zapojiť do online vyučovania.

Preto musí byť našou prioritou jednak snažiť sa čo najviac skrátiť dobu plošného prerušenia vyučovania v školách a zároveň vytvoriť pre žiakov bez prístupu k digitálnym technológiám možnosť vzdelávať sa v školách individuálne v menších skupinách a s dodržaním prísnych hygienických opatrení tak, aby dopady boli čo najmenšie.

Miroslava Hapalová. Foto – TASR/Jaroslav Novák

Môžu učitelia žiakov skúšať alebo im dávať písomky?

Odporúčame, aby podkladom pre hodnotenie žiakov boli skôr vypracované zadania. Skúšanie či písomky nie sú v tejto situácii z nášho pohľadu vhodné, učitelia to však môžu vyhodnotiť na základe konkrétnych podmienok, v ktorých žiaci fungujú. Mali by však brať do úvahy rozdielne podmienky na domácu prípravu žiakov.

Mali by dostávať klasické známky?

Známkovanie neobmedzujeme, ale odporúčame učiteľom, aby radšej volili formu slovného hodnotenia a konštruktívnej spätnej väzby pre žiakov. Teda pomohli žiakom pomenovať chyby, ktoré urobili, navrhli im postup, ako ich odstrániť a zároveň žiakov motivovali. Verím, že aj po skúsenostiach z prvej vlny už sú učitelia pripravenejší a majú stanovené kritériá, podľa ktorých budú žiakov počas tohto obdobia hodnotiť a žiaci sa tomu budú vedieť prispôsobiť.

Na jar ste ich tiež vyzývali k zhovievavosti a k tomu, aby neboli na žiakov veľmi prísni. Ako majú k hodnoteniu pristupovať teraz?

Ako hovoril minister, nejde o prerušenie vyučovania, ale o prechod na dištančné vzdelávanie. Učitelia by však napriek tomu mali zohľadňovať podmienky, v ktorých ten-ktorý žiak žije. Pokiaľ sa z objektívnych príčin nemôže do online vzdelávania zapojiť alebo vypracovávať zadania, mali by na to brať ohľad.

Môže sa stať, že v rodinách, ktoré majú viac školopovinných detí, môže dochádzať ku kolíziám v rozvrhu a žiak sa nedokáže pripojiť včas na určitú hodinu. Takisto nemusí mať k dispozícii potrebnú techniku. Na rozdiel od prvej vlny je tiež vyššia pravdepodobnosť, že žiak alebo jeho príbuzný môže byť chorý. To všetko sú faktory, na ktoré by učitelia pri hodnotení žiakov mali myslieť a brať ich do úvahy.

Môže sa stať, že podobne ako v minulom školskom roku zakáže ministerstvo školstva prepadávanie?

O tom je ešte predčasné hovoriť. Na začiatku roka sme sa snažili nastaviť všetko tak, aby nedochádzalo k dlhodobému výpadku vo vzdelávaní. Pevne verím, že ak všetci budeme dodržiavať opatrenia, podarí sa nám pandémiu zatlačiť a budeme môcť aspoň sčasti obnoviť prezenčné vyučovanie. Na to sa aktuálne sústredíme a o prípadných zmenách v súvislosti s opakovaním ročníka budeme informovať, keď to bude aktuálne.

Minister školstva už hovoril, že maturity sa tento rok určite konať budú. Ako to bude s testovaním deviatakov a piatakov na základných školách?

Testovanie piatakov sa už presunulo na máj, testovanie deviatakov by sa malo uskutočniť v marci. Uvidíme, ako sa to bude ďalej vyvíjať. Zatiaľ sa neruší, stanovené termíny platia, bude sa však pravdepodobne zvažovať obsah testovania, ktoré bude musieť zohľadniť aj aktuálnu situáciu.

Momentálne však nepovažujem testovanie pre učiteľov a žiakov za podstatné z hľadiska nastavenia procesu vzdelávania. Kľúčové je, aby mali vzájomný kontakt a dokázali vo vzdelávaní pokračovať aj v týchto náročných časoch.

Plánuje sa obnoviť vzdelávanie prostredníctvom televízie, ktoré vysielala RTVS počas prvej vlny?

V spolupráci s RTVS a neziskovou organizáciou Indícia ho chystáme pre deti prvého stupňa, ktoré sú doma či už pre chorobu, alebo preto, že je ich trieda či škola z epidemických dôvodov zatvorená. Verím, že do dvoch až troch týždňov by sa malo spustiť. Malo by sa vysielať v dopoludňajších hodinách a budeme sa snažiť, aby sa jeho obsah napájal na učivo, ktoré aktuálne v školách tieto deti preberajú.

Už teraz je pre nemalú časť učiteľov aj žiakov dištančná forma vzdelávania trápením a spôsobuje im viaceré komplikácie. Neobávate sa, že ak budú školy zatvorené dlhodobo, bude v nich narastať nervozita a frustrácia, ktorá ovplyvní kvalitu vzdelávania?

Táto doba je ťažká pre nás všetkých a vnímam, že v porovnaní s prvou vlnou, počas ktorej sa zdvihla aj veľká vlna solidarity, nám akoby viac dochádzajú sily, čo vedie aj k nárastu frustrácie a nervozity. Za ŠPÚ môžem len povedať, že sa snažíme tu byť pre učiteľov, žiakov aj rodičov, cez portál Učíme na diaľku s nimi komunikovať, odpovedať na otázky a podporovať ich.

Okrem konkrétnej metodickej pomoci vo forme webinárov chystáme tiež neformálne online stretnutia „pri káve“ s riaditeľmi, pretože si uvedomujeme, že práve na ich pleciach je často naložené najviac. Musia sa vyrovnať s neustále sa meniacimi usmerneniami, zabezpečiť za prísnych hygienických opatrení chod škôl a podmienky pre svojich kolegov a žiakov, ako aj riešiť prípadnú frustráciu, nervozitu či strach na všetkých stranách. A na nich samotných sa zabúda.   

Ilustračné foto. TASR/Jaroslav Novák

Minister školstva Branislav Gröhling minulý týždeň oznámil, že z rezervy ministerstva pôjde školám na zabezpečenie techniky pre online vzdelávania 6 miliónov eur a učitelia dostanú neobmedzené volania a dáta, aby sa mohli so žiakmi spojiť. Pred pár dňami ste pre Denník N uviedli, že ste o finančnú pomoc prosili aj ministerstvo financií, ktoré vám prisľúbilo viac ako 15 miliónov eur. Doposiaľ ich rezort školstva nedostal, minister financií tvrdí, že takúto žiadosť neeviduje. Zmenilo sa niečo?

Pevne verím, že áno. Financie by mali byť zabezpečené z viacerých zdrojov. Časť by mala prísť zo štátneho rozpočtu, ďalšia zo štrukturálnych fondov a zo zdrojov Európskej únie z iniciatívy REACT EU. Dúfam, že sa podarí zabezpečiť dostatok financií a včas, aby to bola pre školy reálna pomoc.

Spomínaných 15 miliónov z ministerstva financií príde?

Podľa mojich informácií stále prebiehajú rokovania a verím, že výsledkom bude, že sa podarí peniaze pre školy zabezpečiť.

Žiadali ste o ne už pred letom. Nie je problém, že sa to rieši až teraz, keď sú stredné školy už viac ako dva týždne zatvorené a druhý stupeň základných škôl už tiež nabieha na online výučbu, pri ktorej techniku potrebuje? Nemali ich už školy dávno mať k dispozícii?

Súhlasím, optimálne by bolo, ak by tieto peniaze mali školy už pred začiatkom školského roka a stihli si zabezpečiť potrebnú techniku.

Prečo sa tak nestalo? Čo blokuje tieto financie?

Na túto otázku vám odpovedať neviem.

Môže byť za tým spor medzi premiérom Igorom Matovičom a stranou SaS?

K tomu sa neviem vyjadriť, keďže ide o komunikáciu pána ministra Gröhlinga s jeho kolegami z vlády. Som však presvedčená, že ak dochádza k plošnému zatváraniu škôl, tak by mal byť štát schopný zabezpečiť, aby mali školy na online vzdelávanie vytvorené podmienky. A to nielen na strane učiteľov, ale techniku by mal vedieť poskytnúť aj žiakom, aby sa do vyučovania mohli zapojiť a nezväčšovali sa tak už existujúce rozdiely medzi žiakmi z chudobného prostredia a ostatnými deťmi. Investície do tejto oblasti sú štandardnou súčasťou pomoci aj v ostatných krajinách zasiahnutých pandémiou.

Ani peniaze a zakúpenie notebookov či inej techniky nevyrieši problémy so vzdelávaním žiakov z chudobného prostredia, keďže žijú v podmienkach, v ktorých učenie sa nie je často možné. Ako chcete pomôcť školám, ktoré vzdelávajú tieto deti?

Je pravdou, že pre túto skupinu detí je dištančné vzdelávanie z viacerých dôvodov najkomplikovanejšie. Preto v ich prípade považujeme za najdôležitejšie, aby mohli byť aspoň v obmedzenom osobnom kontakte so svojimi učiteľmi.

V rámci semaforu, ktorý sme pred začiatkom roka pripravili a vydali k nemu metodické usmernenie začiatkom októbra, sme pre základné školy nastavili pravidlá tak, aby aj v červenej fáze,  keď sa od 6. ročníka prechádza na dištančné vzdelávanie, mohli žiaci bez prístupu k digitálnym technológiám pokračovať v prezenčnom vzdelávaní v menších skupinách.

Školy by mohli v prípade potreby žiadať zriaďovateľa o pridelenie priestorov a prijať dodatočné personálne kapacity, keďže by sa triedy prvého stupňa aj žiakov druhého stupňa bez prístupu k online vzdelávaniu delili na viacero menších skupín. Mohli by im pomôcť napríklad študenti pedagogických fakúlt, s ktorých vyhľadávaním by sme po zadaní dopytu na našej webovej stránke pomáhali.  

To všetko sa však pre zákaz vychádzania nedá teraz realizovať.

Presne tak. Rozumiem významu opatrení a snahe o obmedzovanie mobility ľudí, ktorú odporúčajú aj epidemiológovia a vedci. No keďže už dochádza k ich plošnému uvoľňovaniu a ľudia s negatívnym testom budú môcť ísť napríklad do nákupných centier či do kaderníctva, jedna z hlavných výnimiek by mala smerovať k týmto deťom a k tomu, aby mohli aspoň na určitý čas do školy prísť.

Oceňujem, že aspoň žiaci druhého stupňa špeciálnych základných škôl sa môžu od budúceho týždňa vrátiť do škôl, keďže aj na základe dát z prvej vlny pandémie bol u nich problém so zapojením do dištančného vzdelávania veľmi veľký. No mali by sme to umožniť aj tým žiakom z bežných škôl, ktorí sa nevedia do online výučby zapojiť. Mnohé školy už na tento model boli pripravené, no zatiaľ ho nemôžu realizovať.

Žiaci druhého stupňa z chudobného prostredia, ktorí sa nedokážu pripojiť k online vzdelávaniu, by tak mohli v stanovenom čase chodiť do školy?

Áno, minimálny rozsah bol stanovený na tri hodiny týždenne, počas ktorých by sa mohli v menších skupinách stretnúť so svojím učiteľom a ten by im aspoň vysvetlil a poskytol zadania, ktoré môžu doma vypracovať. Optimálne však samozrejme je, aby sa prezenčne vzdelávali na dennej báze, aj pre zabezpečenie stravovania, keďže mnoho z nich pochádza z chudobných rodín, v ktorých sa situácia aj vplyvom pandémie ešte zhoršila.

Odkedy by takto mohli fungovať?

Verím, že čím skôr. Ak má nejaká výnimka opodstatnenosť, tak som presvedčená, že je to táto. Pokiaľ ostanú chudobné deti opäť bez dlhodobého kontaktu s učiteľmi, môže to mať mimoriadne negatívne a dlhodobé dôsledky.

Učitelia, ktorí deťom počas prvej vlny nosievali úlohy a pracovné listy, teraz s nimi nemôžu byť vôbec v kontakte.

V týchto dňoch im môžu posielať úlohy iba po mladších súrodencoch z prvého stupňa, ktorí do školy chodili, prípadne po ich rodičoch, ktorí do školy tieto deti sprevádzali. Využiť môžu aj pomoc terénnych sociálnych pracovníkov alebo vlastných pedagogických asistentov, ktorí majú návštevy v rodinách či terénnu prácu s nimi uvedenú priamo v náplni práce, a preto sa na nich obmedzenia vyplývajúce zo zákazu vychádzania nevzťahujú.

Od budúceho týždňa však už zákaz vychádzania nebude platiť v takom rozsahu a učitelia s negatívnym testom budú môcť deťom doručiť úlohy a zadania alebo si ich budú môcť rodičia s negatívnym testom vyzdvihnúť. Dúfam však, že dôjde aj prehodnoteniu možnosti ich prezenčného vzdelávania v škole aspoň v obmedzenom rozsahu a za sprísnených hygienických opatrení.

Čo by pre nich opätovné dlhodobé zatvorenie škôl mohlo znamenať?

Všetko záleží od toho, ako dlho to bude trvať. Obávam sa, že dopady môžu byť väčšie, ako sme predpokladali. Dôležité je, aby sme už teraz uvažovali nad tým, ako zmiernime negatívne dôsledky tohto obdobia.

Čo konkrétne v tomto smere robí Štátny pedagogický ústav?

Okrem prípravy spomínanej úpravy štátnych vzdelávacích programov, ktorú už niektoré školy využívajú, sme už začiatkom školského roka rozbiehali v spolupráci s pedagogickými fakultami program individuálneho doučovania detí, ktoré boli výpadkom vyučovania najviac zasiahnuté. Zo strany študentov učiteľstva bola veľká ochota. Žiaľ, podarilo sa to rozbehnúť iba na niektorých školách a epidemické opatrenia nás v tom zabrzdili. Máme však s pedagogickými fakultami podpísané zmluvy o spolupráci a ak to situácia dovolí, dúfam, že sa to opäť rozbehne.