Profesor Krčméry Masové testovanie má zmysel, no sprísneniu opatrení sa nevyhneme

Slovensko sa v sobotu dozvedelo, že v nasledujúcich týždňoch prebehne plošné pretestovanie celej populácie. Malo by byť organizované podobne ako voľby a vypomáhať by mala armáda. Profesor Vladimír Krčméry tento plán hodnotí pozitívne, zároveň však upozorňuje, že pri epidémiách sa situácia mení veľmi rýchlo.

V rozhovore okrem toho vysvetľuje, čo u nás spôsobilo silnú druhú vlnu, ako sa jej dalo zabrániť a na čo sa ešte treba pripraviť. Aj napriek zlým číslam však nestráca nádej a verí, že o pár mesiacov už bude situácia lepšia. Aby sa tak naozaj stalo, musí byť podľa neho splnená jedna podmienka.

Čo hovoríte na plán plošného pretestovania obyvateľstva antigénovými testami? Tieto testy nie sú také presné a spoľahlivé ako PCR testy. Má to v súvislosti s náročnou logistikou a mnohými ďalšími premennými vôbec zmysel?

Každé masové testovanie je krok správnym smerom, treba však zvážiť niekoľko aspektov. Napríklad to, že jeden deň môžete byť negatívny a o tri dni pozitívny. Hlavne však treba testovať tých, čo buď majú príznaky, alebo boli s tými, čo ochoreli. Preventívne testovanie má zmysel súbežne vo špecifických prípadoch, ak chceme napríklad usporiadať veľké športové, kultúrne či náboženské podujatie. Ak sa však akcia dobre odkomunikuje a pripraví, prinesie to reálny obraz o epidémii u nás.

Máme ako krajina organizačnú kapacitu zvládnuť otestovať päť miliónov ľudí?

Epidémia je dynamický proces, plošne môžeme testovať rizikové skupiny, napríklad domovy sociálnych služieb alebo internáty, ale celú krajinu, to bude vyžadovať veľké nasadenie všetkých nás. Energiu by som súbežne vložil aj do stratégie rúško – odstup – ruky, maximálneho obmedzenia kontaktov a adresného PCR testovania. No a napokon aj plošného testovania napríklad aj antigénovými testami.

Ako hodnotíte aktuálnu situáciu na Slovensku?

Vnímam to tak, že zažívame momentálne tretí typ druhej vlny pandémie. Druhá vlna má tri typy, ten prvý mali Číňania, tí to zvládali najlepšie – mali takzvané morské vlnky, čo znamená, že iba kde-tu mali pár prípadov.

My sme mali zo začiatku relatívne dobrý typ, ktorý sa nazýva tlejúca choroba, čo znamená, že sme mali niekedy 30, 50, niekedy 80 prípadov, z času na čas nejaký klaster, ktorý bol však izolovaný.

No a potom prišlo šesť udalostí, ktoré boli príliš blízko pri sebe. Varovali sme pred ich nakopením a navrhovali sme tieto udalosti rozložiť tak, aby bol medzi nimi dva týždne rozdiel.

Máte na mysli koniec prázdnin a začiatok školského roka?

Áno. V polovici augusta sa začala futbalová liga, potom sa ľudia vrátili z dovoleniek, začal sa školský rok, študenti prichádzali do internátov, začali fungovať vysoké školy, ako aj hokejová liga. A, bohužiaľ, medzi to sa ešte natlačili všetky odložené oslavy vrátane svadieb. Takže sme mali šesť nareťazených udalostí, ktoré sme ešte zahustili rôznymi rodinnými oslavami. To nemohlo viesť k ničomu inému, musel prísť najhorší typ druhej vlny.

Ale on prišiel v celej Európskej únii okrem Malty, Cypru, Grécka a možno pobaltských krajín. Nikto to nečakal, všetci boli prekvapení, hoci viacerí sme pred tým v pokojnom období pred nárastom prípadov varovali. Vtedy ma za to médiá najviac kritizovali a vyslúžil som si najhoršie poníženie, keď som v čase kĺzavého mediánu na hodnote jeden upozornil, že príde druhá vlna a že sa musíme pripraviť. Na to mnohí, nielen novinári, ale aj rektori a čelní predstavitelia povedali, že nech už Krčméry prestane strašiť. Ja by som sa strašne rád mýlil, ale nehovoril som to iba ja, bolo nás oveľa viac.

Na druhej strane, nič tomu podľa štatistík ešte nenasvedčovalo a nikomu to teda netreba zazlievať. Treba pochopiť, že nám neverili. Človek nehovorí svoj názor, ale to, čo vidí a čo zažil. Keď zažijete 10 epidémií a deväť z nich má druhú vlnu, prečo by práve tá v Európe nemala mať druhú vlnu.

V jednom z rozhovorov ste však povedali, že ak druhá vlna do mája nepríde, tak je pravdepodobné, že už nepríde vôbec. Rovnako ste tvrdili, že vakcína bude v obehu ešte pred americkými prezidentskými voľbami. Ako spätne hodnotíte tieto svoje vyjadrenia?

Áno, pomýlil som sa o dva týždne, čo mi ako starcovi na dôchodku odpustite. Koncom mája a začiatkom júna skutočne prišla druhá vlna v podobe morských vlniek, ako mali v Číne. Občas sme o tom hovorili, no ľudia tých pár prípadov nepovažovali za druhú vlnu, povedali, že ide o sporadickú chorobu. Ale v skutočnosti sme tu mali dobrý scenár druhej vlny. No a tiež sme povedali, že druhá vlna bude na začiatku celá importovaná zo zahraničia, a tak sa aj stalo.

Koncom mája, začiatkom júna sa už uvoľňovalo cestovanie, hranice sa otvorili o tri týždne skôr, ako plánovala Európska únia, s čím som ja osobne nesúhlasil. Vtedy sa už začala tlejúca forma druhej vlny. No a tretí typ nastúpil spomínaným nareťazením šiestich udalostí, ktoré mali mať odstup a nemali. 

So žartom hovorím, že za tento scenár môže fakt, že Slovensko je silne veriaca krajina. Zdieľať

So žartom hovorím, že za tento scenár môže fakt, že Slovensko je silne veriaca krajina. Každý veril, že nás obíde ten brutálny typ druhej vlny. Ale, samozrejme, to je žart. Viera je dôležitá, viera v to, že situácia sa zmení, že bude opäť normálna. Poznám štyri prípady za posledných 20 rokov, keď sa to podarilo. Len prísnymi karanténnymi opatreniami, bez vakcíny a bez liekov.

A čo sa týka vakcíny?

Vo svete už naozaj sú tri vakcíny. Čínska a ruská sa už rutinne používajú. Isteže, mnohí sú opatrní a nedôverčiví voči týmto krajinám, ale treba pripomenúť, že jedna z posledných Nobelových cien za medicínu bola udelená vedcom z Číny za liek na maláriu. Európska únia dostane prvú vakcínu na takzvané mimoriadne použitie pre rizikové skupiny ako vianočný darček a pre ďalších bude dostupná zrejme na jar.

Lekár Tomáš Szalay, ktorý je členom pandemickej komisie vlády, nedávno uviedol, že situácia je už dnes veľmi zlá a v najlepšom scenári bude v nasledujúcich týždňoch pribúdať 5000 nakazených denne a zdravotníctvo to nemusí zvládnuť. Bude to tak aj podľa vás?

Pokiaľ budeme kopiť ďalšie nedisciplinované úlety, budú sa opatrenia obchádzať alebo sa nebudú ďalej sprísňovať, tak počty pôjdu prirodzene hore. Ale ak sa budú opatrenia sprísňovať, tak takýto scenár nehrozí.

Pokiaľ budeme ľahostajní a bezstarostní, tak áno, môže dôjsť aj k takémuto scenáru, nedá sa to vylúčiť. Prvé vlny sme vedeli predpovedať, pretože je to ľahké, majú svoje zákonitosti. Tie druhé už však nemajú, sú tri typy a môžu plynule prechádzať z jedného do druhého.

Čiže si tento raz netrúfate povedať, kedy sa druhá vlna skončí?

Ak by chcel niekto odo mňa odpoveď na túto otázku, tak ho musím, ako vždy zo žartu hovorím, odkázať do Parku kultúry a oddychu. Tam totiž pôsobí jediný registrovaný klub jasnovidcov, ktorý má množstvo krištáľových gúľ, z ktorých vie vypočítať, koľko bude táto druhá vlna trvať. 

Ale ak sa vrátim do vecnej roviny, 50 až 60 percent je v našich rukách. Pokiaľ sa budeme správať racionálne, budeme akceptovať nielen svoju vôľu, predstavy a pocity, ale aj disciplínu, poslušnosť a vydržíme, tak vtedy dôjde k priaznivejšiemu scenáru, v ktorý ja osobne verím.

Tým nechcem spochybňovať predpovede, takáto možnosť je. No a je vždy lepšie, keď ľudia vedia o zlých scenároch a potom, keď sa im vyhnú, tak sa tešia, ako keď veria v dobrý scenár a potom sú brutálne sklamaní.

My však o žiadnych predpovediach zatiaľ nevieme. Počas prvej vlny bol zverejnený síce prestrelený model, no aspoň nejako ukazoval, akým spôsobom sa môže vyvíjať pandémia pri daných opatreniach. Dnes verejnosť o ničom podobnom informovaná nie je. Ľudia nemajú predstavu, dokedy môže podobné sprísnenie opatrení trvať či kedy dôjde k ich ďalšiemu sprísneniu. Ľuďom dnes chýba vízia, čo majú čakať.

Niektorí odborníci predpovedajú český, respektíve taliansky scenár. Je to, samozrejme, možné. Ja som skôr zástanca nemeckého alebo poľského scenára, čiže vybojovať remízu, čo je na ihrisku súpera takmer ako víťazstvo a čo by znamenalo sploštiť krivku a spomaliť rast nových prípadov. V príprave predpovedí nám pomôžu najbližšie štyri týždne, ako aj názor virológov o tom, čo očakávajú od vírusu, ktorý pomaly mutuje. Či bude postupne strácať silu, čo naznačuje znižujúca sa mortalita v mnohých krajinách Európy, alebo bude, naopak, silnieť.

Pri troch koronavírusových príhodách (SARS a dvakrát MERS) prišlo vždy k strate, respektíve zníženiu patogenity aj mortality. Verím, že tento scenár bude pokračovať aj v Európe, možno bude aj kratší a bude mostom k vakcíne. No nemusí to všade prebehnúť rovnako, pretože každá krajina má inú prísnosť karanténnych opatrení.

Vďaka čomu sa to v prípade týchto koronavírusov podarilo?

Prechod na ľahšie formy sa vo všetkých troch prípadoch dosiahol iba prísnymi protiepidemickými opatreniami. Neboli žiadne lieky, ako máme teraz, hoci nie sú dokonalé, a o vakcíne nebolo ani chýru. Bola to disciplína občanov v Hongkongu a Busane, ktorá vírus zatlačila do spavej formy. V Spojených arabských emirátoch a v Saudskej Arábii sa prechod do sporadickej formy dosiahol policajnými opatreniami. Tieto víťazstvá sú teda povzbudením aj pre ďalšie.

Keď bola prvá vlna, boli ste súčasťou krízového štábu. Potom ste odišli a cez leto sa krízový štáb stretával menej často. Tvoril sa pandemický plán, až neskôr začala zasadať pandemická komisia vlády. Mnohí odborníci preto kritizujú prípravu na druhú vlnu, ktorú nielen verejnosť, ale i inštitúcie počas leta akoby vytesnili z mysle. Ako toto spätne hodnotíte?

Je logické, že ľudia musia mať dovolenku. Chápem všetky krízové štáby, že si potrebovali oddýchnuť a naozaj nikto neveril, že príde tento typ druhej vlny. Ja som vtedy odišiel do zahraničia, začal som robiť aj iné veci, venoval som sa bezdomovcom po celom Slovensku aj v zahraničí, tiež som pracoval s migrantmi. Plus bolo logické, že sa rozpustil permanentný krízový štáb, lebo kĺzavý medián bol jeden, načo by sme tam boli. Iba by sme zbytočne pili kávu a ja som ani nemal pracovnú zmluvu.

Mal som iba dobrovoľnícku a v nej bolo vyslovene napísané, že keď sa splnia úlohy, tak sa mi zmluva končí. No a tak keď bol kĺzavý medián nula, tak som hneď vedel, že moja dobrovoľnícka zmluva sa skončila. Teraz som zasa dostal pozvánku a snažím sa pomáhať, kde sa dá.

V knihe, ktorú s vami však spravili naši kolegovia, ste povedali, že z krízového štábu ste sa stiahli aj kvôli vášmu nesúhlasu s otvorením hraníc. Dôvodom tak zrejme nebol len kĺzavý medián na hodnote nula.

Hlavným dôvodom bolo, že sme splnili úlohy, ktoré sme mali v dobrovoľníckych zmluvách ako permanentný štáb. Áno, boli aj ďalšie dôvody, ale nie ten, ktorý uvádzate. Nemali sme žiadne zásadné rozpory a ministri, ako aj premiér nás rešpektovali. Ďalším dôvodom bolo, že nás nahradil nový štáb, ktorý už bol v gescii ministerstva zdravotníctva, čo však bolo logické.

Svoj nesúhlas s otvorením hraníc som síce tlmočil, ale nebol dôvod na odchod, lebo keď sa niečo rozpustí, nedá sa odísť či neodísť. Mal som jednoducho názor, že sa treba držať pôvodného zámeru a hranice otvoriť tak, ako bolo plánované, čiže úplne na konci júna. V našom permanentnom štábe to nefungovalo tak, že ak niekto niečo nepresadil, tak by odchádzal. Keď sa nedosiahol konsenzus, rozhodla väčšina, a tú som rešpektoval a s pokorou prijal.

Spomínali ste, že opäť chodíte na krízový štáb. Zmenila sa oproti prvej vlne atmosféra, prípadne jeho fungovanie?

Je pravda, že ľudia sú celkom logicky unavenejší a podráždenejší, a preto niekedy reagujú inak, ako by možno človek očakával, ale treba pochopiť, že sú vyčerpaní. Aj vláda je vyčerpaná, ministri sú vyčerpaní, táto vláda vhupla rovno do mimoriadnej situácie.

Časť médií namiesto toho, aby sa pozerala dopredu, hľadá chyby a očierňuje prakticky všetkých členov krízového štábu. Veď teraz to aj zaznelo, keď predseda štábu povedal, že ho mrzí, že členovia pandemickej komisie sú napádaní nechutnými mediálnymi útokmi. Ja im chcem odkázať, že dobre, keď proti nám niečo majú, nech to povedia, ale nech to povedia o sto dní, teraz to nikomu nepomáha. Teraz nikomu nepomôže, keď naňho stále budete vyťahovať jeho chyby.

My sme u nás nikdy poriadny lockdown nemali. Aj preto, že sme sa vedeli zjednotiť v disciplíne a akceptovali sme odborné a ďalšie autority. Zdieľať

To máte ako v manželstve. Keď na druhého stále vyťahujete nejaký prešľap z minulosti, to manželstvo sa rozpadne, pretože ten druhý bude mať stále pocit viny, bude depresívny, nebude sa cítiť rovnocenný. Toto musíme zmeniť aspoň na sto dní. Musíme sa zmeniť v tom, že sa prestaneme pýtať, kto kedy urobil akú chybu a kto aký je, a budeme sa skôr pýtať, čo chceme dosiahnuť. Musíme mať cieľ a tomu musíme všetko podriadiť. Naším cieľom je porazenie vírusu. Štyrikrát sa nám typ koronavírusu poraziť podarilo, tak sa to musí podariť aj piatykrát.

Čo by teda podľa vás v momentálnej situácii Slovensku najviac pomohlo v zamedzení šírenia koronavírusu?

Budú sa musieť sprísniť opatrenia. Keď sa počet prípadov začne znižovať, môže sa začať s uvoľňovaním, tak ako to bolo na jar. Čaká nás taký istý scenár, nič nové nevymyslíme.

Úplnému lockdownu sa teda nevyhneme ani v prípade plošného testovania?

My sme u nás nikdy poriadny lockdown nemali. Aj preto, že sme sa vedeli zjednotiť v disciplíne a akceptovali sme odborné a ďalšie autority. Teraz je, žiaľ, úplne iná atmosféra. Utápame sa v žabomyších vojnách, v obviňovaní vlády a verejných zdravotníkov, podávaním žalôb, hľadaním vinníkov a uverejňovaním len negatívnych správ a chýb, čo šíri depresívnu atmosféru a deštrukciu autorít, pričom oba tieto javy sú hnacím motorom pre pandémiu.

Takže sa vrátime do situácie, akú sme mali cez Veľkú noc?

Treba povedať, že obmedzenie pohybu cez Veľkú noc trvalo päť dní a stále sa v rámci okresu dalo ísť von. Nedá sa to ani zďaleka prirovnať k lockdownu v Hongkongu v roku 2013, ktorý do piatich mesiacov úplne zlikvidoval epidémiu SARSu. Nedá sa to prirovnať ani k lockdownu, ktorý na jar zažili obyvatelia Lombardska alebo Veľkej Británie. Aj v Španielsku sa počas prvej vlny dalo vyjsť iba výnimočne, mnohí neboli dva mesiace von z bytu.

Takýto lockdown u nás nepredpokladám, ale ak situáciu nevezmeme veľmi vážne, bude sa šíriť atmosféra nihilizmu a vzájomného obviňovania a prestaneme sa pozerať dopredu, nedá sa vylúčiť modifikovaný lockdown. To znamená, že sa obmedzia ďalšie činnosti, ktoré sa vyhodnotia ako rizikové. Ak chceme vidieť svetlo na konci tunela, a nie čiernu tmu, musíme sa pozerať dopredu, a nielen pozerať a veriť, ale aj pridať rýchlosť na rušni protivírusových opatrení.

Máme sa teda pripraviť na to, že cez Dušičky a zrejme aj Vianoce budeme doma iba s najbližšou rodinou?

Nie, nemyslím si, že cez obe. Skôr si myslím, že Božie narodenie už budeme môcť prežiť v kruhu rodín bez nejakých veľkých stresov. No Sviatok všetkých svätých je zatiaľ zahalený, na to by nám vedeli odpovedať v už spomínanom PKO.

Čo môžu robiť ľudia, aby čo najviac prispeli k zníženiu šírenia pandémie? Máme opäť žiť akýsi osobný lockdown?

Áno, nejakú formu osobného lockdownu, čo znamená, že treba rozmýšľať, s kým sa stretnem, či sa s ním naozaj musím stretnúť, kedy a s akými opatreniami. Viac používať rozum ako svoje pudy a city, no a treba sa vyhýbať všetkým rizikovým miestam. Všetci vieme, o aké ide, každý deň sa o nich hovorí a vláda ich bude ďalej obmedzovať, na to sa treba vnútorne pripraviť.

To, že to bude bolestné, je jasné, ale je to, ako keď človek ochorie, musí ísť do nemocnice a povedia mu, že buď mu pichnú niekoľko injekcií, alebo zomrie. Jasné, že vytrpí desať injekcií, lebo chce žiť. Čiže aj my to musíme vydržať, pretože chceme žiť.

Dnes je však situácia iná ako v marci a iba ťažko vidieť to pomyselné svetlo na konci tunela. Ide zima, nedá sa ísť do prírody a ani na žiadne kultúrne podujatia. Kde je hranica pri prijímaní opatrení, aby ich ľudia aj zvládli?

Musíme sa správať podľa počtu prípadov, musíme mať nejaké spravodlivé kritérium. Samozrejme, že nesmieme zabudnúť, že človek je tvor spoločenský, ale teraz, keď máme množstvo komunikačných prostriedkov, tak nehrozí sociálna izolácia. Tá hrozila, keď bola epidémia cholery začiatkom 20. storočia. Máme k dispozícii všetky možnosti, treba ich len viac využívať. A treba dať najavo tým ostatným, že sme s nimi, že na nich myslíme a že sa s nimi nestretávame preto, lebo ich máme radi.

Ak by sme sa pozreli do zahraničia, je teraz nejaká krajina, ktorej príklad by sme mohli v zvládaní pandémie nasledovať?

Myslím, že mnohé balkánske krajiny si počínajú dobre: Grécko, Cyprus, Malta a asi aj Bulharsko. Dokonca aj zo Srbska, kde máme otvorené pracovisko, nám hlásili signifikantný pokles prípadov.

V Srbsku sú však štatistiky veľmi spochybniteľné.

Samozrejme, tá situácia sa mení zo dňa na deň, ale máme aj dobré príklady. A keď chceme tie úplne najlepšie, tak si zoberme Nový Zéland, Taiwan a Hongkong. V prípade Hongkongu druhá vlna trvala mesiac, v ostatných spomínaných nebola žiadna. Tam sa spája čínska disciplína s európskym know-how, a u nás je to asi naopak. 

Ak sprísnený režim zoberieme naozaj zodpovedne, kedy by sa mohlo začať uvoľňovanie opatrení?

Myslím si, že narodenie Pána Ježiša Krista bude takýmto signálom, že ho už budeme môcť omnoho pokojnejšie osláviť ako teraz, keď vidíme tú októbrovú, novembrovú atmosféru v zamračenej oblohe. Ja hovorím s blahoslavenou Zdenkou Schelingovou, že aj v týchto ťažkých chvíľach, pri tých obrovských počtoch, treba znovu povedať, že áno, Bože, za týmito mrakmi je moje milované slnko.

To znamená, že my vieme, že táto pandémia sa skončí, že príde milované slnko a že dokonca príchod tohto slnka je v našich rukách. Ak si teda s blahoslavenou Zdenkou, ktorá bola prvým blahorečeným zdravotníkom nášho národa, povieme, že veríme, že za mrakmi pandémie je naše milované slnko, pridajme k tomu svoj vklad a rozptýľme mraky aj svojou disciplínou a solidaritou a pritiahnime si milované slnko aj svojou pevnou vôľou.