Premiér Matovič Cesta z geta

Hudobník Jaro Filip adresoval svojho času premiérovi Dzurindovi nasledujúci odkaz: „Otvor si, krucinál, niekedy okná na tom bavoráku!“

Mikuláš Dzurinda bol vtedy prvýkrát premiérom, objavovali sa prvé kauzy ako Nafta Gbely, Telenor, klesala mu popularita a meniť sa začal aj dovtedy prevažne pozitívny mediálny tón.

Voči premiérovi boli čoraz kritickejší aj jeho niekdajší podporovatelia z radov intelektuálnej a umeleckej elity, ku ktorým patril i Jaro Filip. Jeho výrok zaznel po stretnutí, ktoré inicioval Dzurinda s cieľom dozvedieť sa od Filipa, čo sa to vlastne deje.

Igor Matovič dnes nezažíva nič výnimočné, čomu by už v minulosti nečelili jeho predchodcovia. Tí síce neboli konfrontovaní s takým zákerným protivníkom ako pandémia, ale aj rozvrátená ekonomika, vysoká nezamestnanosť, banky pred kolapsom alebo zahraničná izolácia neboli práve malé problémy.

Zrážka vybičovaných očakávaní s realitou a následný pokles popularity, kritika médií za prešľapy, niekedy možno naozaj aj malicherná či lobistické tlaky a odpor rôznych záujmových skupín. To všetko je súčasť džobu, na ktorý sa Igor Matovič dobrovoľne dal.

Existuje len jedna cesta, ako tomu vzdorovať, aj keď momentálne sa zdá, že sa nášmu premiérovi zdá nudná. Je ňou konštruktívne vodcovstvo. Tým však určite nie je pranierovanie vlastných občanov za to, že poľavili v disciplíne, navyše, ak to má ďaleko od reality. Rúška sme v doprave, obchodoch a verejných budovách nezložili prakticky od marca a aj keď ľudia možno viac reptajú, žiadne hromadné rebélie proti tomuto, ani iným nariadeniam, neboli. Áno, rúška išli dole na svadbách, ktoré však boli povolené a ako ilustroval premiér osobne, ani štátne autority nemohli vážne veriť tomu, že na takomto type akcií sa dá dodržiavať rúškový protokol.

Vodcovstvom nie je ani hľadanie spiknutí v médiách či častovanie politických oponentov obskúrnymi výmyslami. Mnohí politici tomu z času na čas podľahnú, stačí spomenúť na Dzurindu a kauzu Skupinka. Vždy je to však slepá ulička, z ktorej je potrebné sa dostať čo najskôr von a vrátiť sa k normálnej politickej robote. Ak to politik nedokáže, spravidla sa to s ním neskončí dobre.

Ak sa Igor Matovič nedokáže povzniesť nad mentalitu geta, riadenie štátu v jeho podaní sa môže zvrhnúť na veľmi vyčerpávajúcu záležitosť.Zdieľať

Zostane uviaznutý v gete úzkeho okruhu pochlebovačov, obklopený nevďačným svetom naokolo, ktorý nedokáže oceniť jeho genialitu a nežije ničím iným ako spriadaním sprisahaní.

Nejako takto v ostatných dňoch pôsobil Igor Matovič, akoby sa jeho videnie sveta zredukovalo na dva póly. Fejsbúkový fanklub a neprajníkov, manipulovaných oligarchami. Lenže ten svet je pestrejší. Nie je dôvod spochybňovať snahu tejto vlády bojovať s korupciou a väčšina jej určite drží palce, aby rozumne minula peniaze z Európskeho záchranného balíka, či v uskutočňovaní ďalších rozumných nápadov z vládneho programu.

Premiér by však mal zmobilizovať všetku svoju sociálnu inteligenciu a pochopiť jednu vec. Každý politik v takejto pozícii má húfy kritikov a čelí prísnemu metru aj za také „malichernosti“ ako diplomovka. Rovnako musí počítať s nesúhlasom aj s hnevom ľudí, ktorí sú presvedčení, že by sa to malo robiť inak. To nie je žiadna invázia oligarchov, ani iné spolčenie temných síl. Volá sa to sloboda.

Ak sa Igor Matovič nedokáže povzniesť nad mentalitu geta, riadenie štátu v jeho podaní sa môže zvrhnúť na veľmi vyčerpávajúcu záležitosť. Až tak, že aj veľa súdnych ľudí bude dokonca v Pellegrinim a jeho partii vidieť vyslobodenie.

Na začiatok by Igorovi Matovičovi určite pomohlo, keby si aj on čo najskôr našiel svojho Jara Filipa.