Kompromisy v prijímaní opatrení sú podľa hlavného hygienika nevyhnutné, aby unavená verejnosť ďalej počúvala a akceptovala tie najdôležitejšie opatrenia. Hovorí, či je v poriadku, že premiér Igor Matovič plánuje meniť odporúčania Pandemickej komisie vlády, aj o tom, či na Slovensku už registrujeme komunitné šírenie a či chaotická komunikácia zo strany inštitúcií neprispieva k frustrácii verejnosti.

V rozhovore reaguje na kritiku bratislavskej epidemiologičky Alexandry Bražinovej a zároveň odmieta, že by niekto pri manažovaní vyhľadávania kontaktov pozitívnych prípadov pochybil. Ján Mikas ja hlavným hygienikom Slovenskej republiky od roku 2016, v minulosti desať rokov viedol odbor epidemiológie.

Slovensko za piatok zaregistrovalo rekordný počet 290 pozitívnych prípadov. Premiér Igor Matovič hovorí, že situácia začína byť kritická. Už predtým hovoril, že pri celoplošnom náraste 300 prípadov denne možno očakávať nástup striktnejších protiepidemických opatrení. Aká je vaša hranica, keď by Slovensko malo podľa vás rozmýšľať o zavedení celoplošných opatrení?

Muselo by to byť niekoľko stoviek denne, aby sme sa na takýto krok podujali. Bude to však závisieť od toho, ako budú geograficky prípady rozložené. Ak naozaj rapídne narastie väčšina prípadov, povedzme, v rámci Košíc, tak tam to bude vrieť a nebude ich možné všetky dosledovať. Ale ak sa 500 prípadov rozloží po celom Slovensku, myslím, že by to ešte nemal byť problém stihnúť dohľadať. Závisí to však najmä od manažmentu práce. Od toho, či bude niekto ochotný bez poznámok pracovať aj cez víkend alebo sa radšej vyjadrí do médií, ako ťažko sa mu pracuje. Samozrejme, ak bude miera neúnosná, zmeníme stratégiu, ako aj systém hlásenia a vykazovania.

Ako sme podľa vás zatiaľ zvládli prvé dva týždne, počas ktorých sa ľudia vrátili z dovoleniek a deti sú späť v školách?

Návrat detí do škôl je riziková vec každý rok a v kombinácii s návratom ľudí z dovoleniek a nástupom do práce to bola veľmi komplikovaná situácia. Zatiaľ sa však ukázalo, aj keď čísla mierne narástli, že si s tým vieme poradiť.

Musím povedať, že deti v školách to zvládli vynikajúco, spolu s pedagógmi, ktorí majú na tom tiež veľkú zásluhu. Ukazuje sa, že zavedenie rúšok v triedach, ale aj časté vetranie a iné opatrenia majú svoje opodstatnenie.

Svedčí o tom aj fakt, že počet škôl či žiakov v izolácii je veľmi nízky, teda vyučovací proces funguje takmer bez obmedzení. Neobmedziť vyučovací proces ani neposunúť začiatok školského roka sa nám teda oplatilo. Uvidíme, aká bude situácia na konci septembra. Je možné, že rúška v triedach budú len odporúčané a povinné budú na chodbách a v spoločných priestoroch. Ale uvidíme.

Podľa prieskumu agentúry Focus odmieta rúška už 35 percent ľudí, čo naozaj nie je málo, dokedy ich podľa vás budeme nosiť?

Všetko závisí hlavne od vývoja pandémie. Uvidíme, ako do toho zasiahne chrípka a akútne respiračné ochorenia. Máme však skúsenosť s tým, že keď sa začali nosiť rúška, počet týchto ochorení výrazne poklesol, čo tiež o niečom svedčí.

Takže aj počas chrípkovej epidémie budeme rozmýšľať o tom, či by rúško nemalo byť povinné aj v exteriéri, lebo ju súčasným nosením rúška môžeme vo veľkej miere eliminovať. Ale stále ide o úvahu.

Dôležité si je však uvedomiť, kedy rúško nosiť. Máme to aj spísané v opatreniach. V exteriéri, kde široko-ďaleko nikto nie je, rúška naozaj nie sú potrebné. Treba ich mať hlavne v nákupných centrách, kde je hlava na hlave, alebo celkovo v preplnených interiéroch, kde nejaký čas budú určite stále povinné a kde majú najväčší význam.

S rúškom sa však treba zžiť aj do budúcna, ukázalo sa, že nám vie v mnohom pomôcť.

Ako vnímate tú časť verejnosti, ktorá o zavádzaní opatrení hovorí ako o zdravotníckej totalite a odmieta nosiť rúška?

Pandémia už trvá naozaj veľmi dlho. Samozrejme, vnímam to aj ja, že ľudia sú unavení.

Ťažko im je ďalej akceptovať a dodržiavať isté opatrenia. Niektorým skomplikovali prácu, zasiahli do ich bežného fungovania či celkom zmenili život. Takže chápem ich frustráciu.

Na druhej strane však naším cieľom nie je robiť ľuďom zle. Sme tu preto, aby sme chránili ich zdravie, mali čo najmenej hospitalizovaných a chorých ľudí a hlavne eliminovali úmrtia. Všetko robíme s týmto cieľom. Snažíme sa to aj ľuďom komunikovať, aj keď priznávam, že nie vždy sa to celkom podarí.

Únavu vidím však aj v iných štátoch, ľudia majú toho dosť, stačí sa pozrieť len do Českej republiky, kde sa vo veľkom kampaňuje proti rúškam. Bohužiaľ, alebo vďaka Bohu, rúška sú jedným z hlavných nástrojov boja proti Covidu. Hoci nechránia stopercentne, ich vplyv na zamedzenie šírenia vírusu v populácii nemožno spochybniť. Aj liečba je stále obmedzená, vakcína tiež nie je dostupná, takže rúška v spojení s ostatnými opatreniami sú nosným pilierom.

Na Slovensku kladieme veľký dôraz na nosenie rúška a to, že ide o významný faktor pri znížení šírenia vírusu, možno nájsť v množstve svetových štúdií. Ako si však vysvetľujete, že severské krajiny, ktoré rúška vôbec nenosia, majú napriek tomu pandémiu pod kontrolou? Dokonca aj v takom Švédsku, ktoré dnes patrí už aj pre nás medzi zelené krajiny, nosenie rúšok nebolo nikdy ani len medzi odporúčaniami.

Dôvodov môže byť viacero. Jedným je určite aj nešťastné komunikovanie zo strany Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá význam rúška najskôr popierala.

Na druhej strane, každá krajina si zavádza svoje opatrenia, má špecifické problémy v rámci populácie, odlišné vekové zloženie, iné problémy z epidemiologického hľadiska, inú hustotu zaľudnenia a mix týchto súvislostí mohol pre severské krajiny spôsobiť to, že opatrenie nosenia rúšok pre nich nebolo nevyhnutné.

My sme sa však rozhodli ísť cestou rúšok a myslím si, že bola správna, o čom svedčia aj počty pozitívnych prípadov i obetí, ktoré Slovensko vykazuje.

Ako vnímate situáciu v Česku, kde nové dáta ukazujú, že pomer pozitívnych testov už prekračuje 20 percent a denný nárast prípadov je vyšší ako v 80-miliónovom Nemecku?

Situácia je v Česku výrazne zhoršená. Samozrejme, držím českým kolegom palce, aby ju zvládli.

Minulý týždeň ste strávili v karanténe. Bola to vaša prvá karanténa od začiatku pandémie?

Áno, bola to moja prvá samoizolácia. Našťastie, test bol negatívny, nemal som žiadne klinické príznaky a som zdravý.

Aký to bol pocit pre hlavného hygienika SR?

Nebola to žiadna zmena, stále som pracoval z domu. Mailoval som, telefonoval som, pripájal som sa na online stretnutia. Všetok čas som strávil pracovaním.

V prvej línii boja s koronavírusom ste už viac ako sedem mesiacov. Máte aj čas na oddych?

Úprimne, voľného času mám veľmi malo. Ale keď je, snažím sa ho stráviť hlavne s rodinou.

V súčasnosti je boj s koronavírusom rozdelený medzi konzílium odborníkov, pandemickú komisiu vlády a ústredný krízový štáb. Pritom do rozhodovania sa zapája aj ministerstvo zdravotníctva a ako sme videli počas prvej vlny, ale aj v posledných dňoch, aj samotný premiér, ktorý katapultuje niektoré rozhodnutia. Nie je to príliš komplikované rozloženie kompetencií, ktoré v praxi vedie k tomu, že jedna komisia niečo odporučí a druhá dané odporúčanie odmietne? Aký to má potom zmysel?

Je pravda, že takto sa na verejnosť môžu ľahšie dostávať čiastkové informácie, ktoré nie sú ešte finálne a potom to je pre ľudí veľmi mätúce i spôsobujúce neistotu. My sme však ľuďom vždy chceli povedať pravdu, na čom sme sa zhodli, o čom sme diskutovali, aby boli informovaní.

No myslím si, že prijímané opatrenia sú také zložité a ovplyvňujúce chod života človeka a celej spoločnosti, že ich treba prelúskať veľmi zodpovedne.

Aj po odbornej stránke na konzíliu aj po technickej stránke na Pandemickej komisii vlády. Ja som rád a vítam to, že môžeme opatrenia tak zodpovedne prediskutovať po všetkých stránkach v závere aj cez Ústredný krízový štáb. Nami napísané opatrenie tak nie je len naším jednostranným videním. Každý z ľudí zastúpených v komisiách chce spraviť dobre, hoci môže mať na veci iný názor. Ale záverečný kompromis je veľmi dôležitý bez ohľadu na to, či prejde 80 percent odporúčaných opatrení a 20 sa pozmení alebo vypustí.

Rozumiem, že chcete spoločnosť informovať a musíte pristupovať ku kompromisom, no pri stálej zmene niektorých opatrení tak v ľuďoch rastie frustrácia a nevedia, čo od ďalšieho stretnutia odborníkov môžu čakať.

Súhlasím, z môjho pohľadu tým čiastočne prispievame k frustrácii spoločnosti a je mi jasné, že pandémia je top téma od začiatku roku vo všetkých médiách.

No aj preinformovanosť považujem za škodu, lebo sa ľudia presýtia témy všeobecne a je to pre nich otravné, prestanú počúvať a potom sme už len krok od toho, kedy prestanú opatrenia dodržiavať. Niekedy je menej viac.

Ako však vnímate fakt, že pandemická komisia vlády navrhla isté opatrenia a po vlne nevôle verejnosti prišiel premiér s tým, že ich v podstate odignoroval a navrhol vlastné? Je podľa vás takýto prístup v poriadku?

Na Ústrednom krízovom štábe sme diskutovali o plusoch a mínusoch opatrení, takže na jednej strane sme niečo sprísnili, čo sa týka osláv alebo diskoték, kde mnohí rúška ani nenosia, na druhej strane sme trochu uvoľnili šport za dodržania hygienických opatrení. Budeme však sledovať, či sa v oboch sektoroch budú opatrenia dodržiavať. Zmena bola však kompromisom a ustúpením od nami navrhovaných opatrení.

Kompromisy sú však nevyhnutné, aby nás unavená verejnosť ďalej počúvala a akceptovala tie najdôležitejšie opatrenia. Musíme dať na zreteľ verejnosť a vysvetliť jej, čo daným opatrením zamýšľame. Každý, ktorého sa to potom týka, je nahnevaný alebo dotknutý, že je to práve on, ktorý je tým postihnutým, a ostatní nie.

V zásade je však podľa vás v poriadku, že vy niečo odporučíte a následne to premiér sčasti politicky sabotuje? Aj pre Postoj TV povedal, že to zrejme nebolo poslednýkrát, lebo bude do rozhodovania Pandemickej komisie vstupovať vždy vtedy, keď bude mať pocit, že odborníci urobili nejakú chybu. Ide tak o zmenu jeho nastavenia v porovnaní s prvou vlnou, keď každý váš krok posväcoval a kritizoval spochybňovačov.

Ja tiež nevlastním patent na rozum ani na pravdu. Musím si vypočuť aj hlasy iných ľudí a iné názory. Ak chceme od verejnosti, aby v niektorých oblastiach dodržiavala pravidlá, v iných menej podstatných veciach môžeme popustiť a dať im priestor voľnejšie dýchať.

Ale čo sa týka zmeny odporúčania, nešlo o žiaden príkaz. Dospeli sme k tomu formou diskusie.

Kto bol podľa vás lepší vodca pandémie, premiér Matovič či minister zdravotníctva Krajčí?

(Smiech.) Myslím si, že obidvaja mali aj majú ťažkú úlohu, ale u obidvoch vidím úprimnú snahu celú situáciu čo najlepšie zvládnuť. Každý má iný štýl komunikácie, diskusie, vedenia, sedenia a podobne, ale ide im rovnako ako mne o ten istý cieľ od začiatku.

Sme odkázaní na diskusiu čo najlepších a najefektívnejších riešení a ako k nim dospejeme či prostredníctvom koho, nie je to najpodstatnejšie.

Nebolo jednoduchšie udržať pri živote permanentný krízový štáb či vytvoriť nadrezortný orgán, ktorý by sa venoval výlučne pandémii, než „rozlievať“ kompetencie na viaceré komisie a orgány?

Myslím si, že permanentný krízový štáb dnes plnohodnotne nahradila Pandemická komisia vlády, ktorá je ako poradným, tak i nadrezortným orgánom. Sú v nej predsa ministri, predsedovia VÚC i hlavní odborníci. Permanentný krízový štáb už splnil svoju krízovú úlohu.

Ktoré miesta v súčasnosti pokladáte v prípade šírenia vírusu za najproblematickejšie? Svadby, rodinné oslavy, príchod zahraničných pracovníkov alebo bary, divadlá, či kostoly?

Situácia sa vyvíja v čase. Prešli sme si aj importom z dovoleniek, šírením v ubytovniach cudzokrajných pracovníkov, problematickými rodinnými oslavami a svadbami i nákazou v tréningových kempoch. Dnes sú to však najmä nočné kluby, diskotéky a bary, ale aj firemné večierky, ktoré predstavujú najväčšie riziko. Preto má posun stužkových slávností a plesov na vhodnejšie obdobie veľké opodstatnenie.

Na druhej strane však chápeme, že svadby, krstiny či kary sa nemôžu stále posúvať. Ale preto tam treba zaviesť opatrenia, aby sa šírenie nákazy minimalizovalo. Odporučil by som preto usporiadateľom týchto akcií, aby na podobné udalosti nevolali najmä starších ľudí, ktorí sú najzraniteľnejší. Chápem, že je to niekedy raz za život, ale treba dávať pozor, aby to nebolo aj poslednýkrát.

Kým pán premiér v stredu prišiel s riešením problému so svadbami a navrhol kompromis so stovkou ľudí, dalo sa očakávať, že skok zo 150 na 30 automaticky vyvolá v ľuďoch rozhorčenie aj vzhľadom na to, že posledný septembrový víkend by to bolo ešte v poriadku, ale už prvý októbrový nie.

Áno, bola diskusia taká aj onaká a rozumiem aj výhradám verejnosti. Už v tomto období však regionálni hygienici v prípade rizikových regiónov mohli znižovať počty, ak to pokladali v danej situácii za dobré riešenie. Čo sa týka čísla 100, aj v tomto prípade je to zatiaľ len pracovná verzia, budú ešte prebiehať ďalšie diskusie, nie je vylúčené, že sa to do 1. októbra nezmení. Ale stovku pokladám za pomerne stabilnú hranicu, pri ktorej by mohli byť všetky strany spokojné.

Už v súčasnosti mali byť svadby do počtu 150, no pred dvomi týždňami som dostal pozvánku na svadbu s tým, že tam bude 250 hostí.

Tak to je strašne veľa ľudí. Viem, že v niektorých oblastiach na Orave či východe Slovenska je to bežné. Chápem tieto tradície, no v súčasnej dobe to je dôkazom veľmi nezodpovedného správania. Nech sa pozývajúce rodiny netrápia tým, že sa ľudia urazia, keď ich na svadbu nepozvú. Nech to radšej pokojne zvalia aj na zlého hlavného hygienika, ak to má pomôcť k tomu, že na takýchto udalostí bude menej ľudí a bude to bezpečnejšie.

Hoci som sa na tej svadbe nezúčastnil, pýtam sa na to z dôvodu, či regionálne úrady hygieny reálne dokážu kontrolovať novo stanovené počty, keď už doteraz si ľudia organizovali oslavy nehľadiac na nejaké pravidlá.

Určite dokážu. Nepôjdeme formou nejakého striktného pokutovania, uvedomujeme si, že už teraz limitujeme ľuďom životy, nechceme im ich ešte viac znepríjemňovať. Budú to skôr náhodné kontroly hygienikov i policajtov, či sa opatrenia dodržiavajú. Prevádzkovateľ by sa mal dohodnúť s novomanželmi a 48 hodín pred konaním svadby by mal nahlásiť počty na príslušnom regionálnom úrade. Ten v závislosti od toho, koľko bude mať svadieb, si pár z nich vytypuje a skontroluje, či sú na nej dodržané všetky opatrenia alebo nie. Nejaké pravidlá však svadobčania musia dodržiavať, ak si zo svadby nechcú doniesť okrem koláčov aj niečo iné.

Tomu rozumiem, no posledný mesiac sa zdá, že epidemiológovia už nestíhajú s vyhľadávaním kontaktov. Budú mať tak kapacitu chodiť ešte aj po svadbách?

Iste, bola by to ďalšia záťaž na ľudí, ale občasné kontroly by mali zvládnuť.

Témou posledných dní je najmä polemika, či epidemiológovia ešte stíhajú alebo nestíhajú vyhľadávať kontakty. Ako to teda je?

Podľa mojich informácií hygienici a hlavne epidemiológovia na regionálnych úradoch verejného zdravotníctva sú v jednom kole od marca a ich počet je veľmi limitovaný. Samozrejme, to, že viacerí pociťujú únavu a sú demotivovaní, je fakt. Čo sa však týka počtov, ktoré dnes máme, stále sa snažia a do veľkej miery stíhajú vyhľadávať kontakty.

Už dochádza aj k situáciám, že v niektorých regiónoch, ako v minulosti v Trenčíne, v Michalovciach, ale hlavne teraz v Bratislave či Dolnom Kubíne, sa nahromadia počty pozitívnych a je nutné posilniť daný odbor na úrade, aby sa zvládlo vyhľadať všetky kontakty. Ale zatiaľ sa to stíha. Ešte nemáme tisícky prípadov, keď sa to už určite ani s dobrovoľníkmi stíhať nebude.

Nevylučujem, že príde aj čas, keď budeme mať už komunitné šírenie a budeme sa zameriavať len na ťažké stavy, pričom prejdeme miesto individuálneho hlásenia na štýl hromadného hlásenia, ako to býva aj počas pandémie chrípky. Momentálne však v tomto štádiu nie sme a hádam ani tak skoro nebudeme.

Ako si potom v tomto kontexte vysvetľujete slová pani epidemiologičky Alexandry Bražinovej, ktorá tvrdí, že na úrade v Bratislave robia po večeroch, víkendoch, a to hlavne preto, že v Bratislave kontakty vyhľadáva len päť ľudí? Predsa len na úrad, pod ktorý spadá viac ako 600-tisíc obyvateľov, je to naozaj absurdne nízky počet.

Poviem to takto. Pani Bražinová na úrade pracuje relatívne krátko a k tomu aj na čiastočný úväzok. Je úplne normálne, že keď máme epidémiu v nejakom regióne, tak sa robí aj po večeroch a bez ohľadu na to, či je sobota alebo nedeľa. Ja tiež robím aj cez víkend a aj v noci a nesťažujem sa v médiách.

Tie prípady je nevyhnutné vyšetriť, inak sa epidémia rozšíri v úplne inom meradle. Je dôležité, aby v takej situácii, v akej sa Bratislava ocitla, regionálny hygienik preradil ľudí z iných odborov, aby vypomáhali s vyhľadávaním. Bol som v kontakte s pánom Dubom, ktorý úrad vedie. Nemá to vôbec jednoduché, keďže je to jediný regionálny úrad, ktorý má na starosti celý kraj, v ktorom žije veľa ľudí, je tu veľká koncentrácia, ale môžem povedať len toľko, že klobúk dole, ako to zvládol. Situácia sa síce pomaly zlepšuje, aj keď budú v budúcnosti čísla určite rásť, no ukázal, že to dokážu mať pod kontrolou.

A ak sa niekomu nepáči, že sa pracuje aj cez víkend, bohužiaľ. Aj keď sa niekde odtrhne potrubie, musí to niekto ísť bez ohľadu na deň a čas opraviť, aby škody neboli veľké.

Takže kritiku zo strany pani Bražinovej považujete za neopodstatnenú?

Isteže by sa pracovalo lepšie, keby bolo viac ľudí, ale od roku 2003 sme postupne stratili jednu tretinu zamestnancov a to hneď nedoženieme. Ak však niekto kritizuje, že v krízových časoch musí pracovať aj po večeroch a cez víkendy, tak, žiaľ, takto to chodí.

Možno však bude táto kríza na niečo dobrá. Ľudia zistili, že sú tu aj nejakí epidemiológovia a hygienici, ktorí sú tiež limitovaní, a možno sa tak situácia do budúcna zmení a ľudsky posilní. Ľudia totiž chýbajú vo všetkých odboroch, nielen na epidemiológii.

Čo sa však týka manažovania vyhľadávania kontaktov, čia je to vina? Mali by si regionálne úrady na to vyčleniť ľudí z vlastných radov alebo mali prijať pomoc dobrovoľníkov, o ktorej minister zdravotníctva Marek Krajčí nedávno povedal, že ich v Bratislave odmietli? Teda kto v prípade zabezpečenia dôsledného vyhľadávania kontaktov pochybil?

Podľa mňa nepochybil nikto. Epidemiologická situácia si vyžiadala väčší nárok na prácu, keďže bolo treba spracovať oveľa viac prípadov ako bežne. A ak sa to nestíha, je potrebné popresúvať ľudí z iných odborov, čo sa poväčšine aj dialo, len prípady narastali veľmi rýchlo, preto to nemuselo ani potom stačiť. Je to však hlavne na manažovaní samotných regionálnych úradov, ako posilnia vlastné kapacity.

Prečo pri vyhľadávaní nemôžu pomôcť napríklad silové zložky? Dôsledne obtelefonovať kontakty predsa nemôže byť taká veľká veda.

To nie je pravda a najmä by nešlo ani o riešenie dlhodobého problému. Aj ľudia na týchto pozíciách by mali mať nejaké základy. Ak v tejto oblasti predtým nerobili, úradom veľmi nepomôžu, skôr zabrzdia tých, ktorí ich budú musieť zaškoľovať, čo koniec koncov len predĺži vyhľadávanie kontaktov.

Dnes jednoducho neviete zohnať hotového človeka zo dňa na deň, ani keď vám niekto na stôl položí balík peňazí. Samozrejme, súvisí to aj so zvýšením platov, ktoré je nevyhnutné, ale ľudí si musíte hlavne vychovať. Na to, aby bol niekto odborník vo svojej oblasti, ukončenie vysokoškolského štúdia nestačí. Kým dokáže samostatne pracovať, trvá to aj roky.

Chápem, že je to komplexný problém, no potom vyznieva bizarne vyjadrenie ministra zdravotníctva, že si ľudia v prípade, že regionálne hygieny nebudú stíhať, začnú dohľadávať kontakty sami.

My sme spolu o tom s pánom ministrom hovorili, on to myslel v dobrom. Aj on totiž vo výzvach oslovil dobrovoľníkov, aby sa prihlásili, ale keď tí dobrovoľníci prídu z takých oblastí, že neboli pre úrady prínosom, netreba sa čudovať, že boli odmietnutí.

Tak čo je potom cestou? Musí existovať nejaké funkčné riešenie, ako pri vyhľadávaní kontaktov úradom nejakým spôsobom pomôcť.

Myslím si, že cestou by bolo, keby sme postupne na dohodu prijali študentov zdravotníckych škôl, či už lekárov, alebo študentov verejného zdravotníctva, pokojne aj iných študujúcich nejakú zdravotnícku oblasť. Zaučili by sa a mohol by to byť aj medzikrok k tomu, že nakoniec zvážia po ukončení štúdia zostať na úrade. S pánom ministrom a s niektorými predstaviteľmi fakúlt a univerzít sme už o tom hovorili.

Prečo sa však toto neriešilo počas pomerne pokojného letného obdobia, ale posunulo sa to až na september, keď počet prípadov naozaj výrazne stúpa? Už na jar sa hovorilo o tom, že v septembri tu bude druhá vlna.

Ani za pár mesiacov by ste stovky takýchto ľudí nezohnali. Ich nenájdete len tak niekde postávať. Napriek tomu sme niekoľko ľudí počas tohto obdobia prijali, ale toto je dlhodobý proces. Za posledných 20 rokov sme počtom zamestnancov sústavne klesali, logicky tak niekoľko rokov potrvá, kým sa počet ľudí zvýši aj vzhľadom na to, že množstvo ľudí na úradoch už nadsluhuje roky v dôchodkovom veku.

S tým je teda spojené aj dofinancovanie tejto inštitúcie. Ministerstvo zdravotníctva navrhlo navýšenie rozpočtu o 24 miliónov eur na budúci rok, čo je približne o polovicu viac, ako je rozpočet úradu dnes.

To by bola veľmi významná pomoc, ale aj tak bude náročné ľudí zohnať, vychovať si ich a udržať si ich. Ale ak to takto dopadne, ide skutočne o veľmi významné a vítané dofinancovanie.

Nech je to akokoľvek, komunikácia medzi vaším úradom a rezortom zdravotníctva v posledných dňoch vyznievala veľmi rozpačito, najmä vzhľadom na to, že ste s pánom ministrom takmer v dennom kontakte. Prečo ste si to nedokázali vykomunikovať bez toho, aby z toho verejnosť nemala opäť pocit, že tu niečo nefunguje?

Ja sám tomu vôbec nerozumiem. Médiá sa chytili niečoho, čo zaznelo v rozhovore s pani epidemiologičkou Bražinovou, a vytvorili z toho kontroverziu. Téma sa umelo živila, pritom to, čo pani docentka v rozhovore povedala, nebola úplne pravda. Zaútočila aj na ministerstvo a vôbec nešlo o adekvátnu kritiku. Ministerstvo sa nám naozaj snaží pomôcť, predsa nám už dalo aj financie na odmeny. No v tomto smere sú financie jedna vec. Ľudia si tento krok ministerstva vážia ako poďakovanie za svoju výbornú prácu, ktorú v tomto období preukazujú.

Teda žiadne spory medzi týmito inštitúciami, ktoré by sa týkali dofinancovania kapacít, nie sú?

Takýto spor tu ani nikdy nebol. Neviem, čo tým autorka sledovala, no spravila tým zle nielen inštitúcii, ale hlavne zamestnancom, ktorí sa potom na regionálnom úrade necítili dobre. Niekedy treba radšej vážiť slová a zistiť si informácie. Je jasné, že keď je na úrade malý počet ľudí a treba robiť aj v nedeľu, asi to každému nevonia. Nemám k tomu viac čo dodať.

Dôležitou témou na zvládnutie druhej vlny je aj testovanie. Máme síce sedem úmrtí na milión obyvateľov, v čom patríme medzi svetové špičky, ale v počte testov stále zaostávame, a to aj po otvorení veľkokapacitných odberných miest. Pritom testy zachytávajú stále väčšie percento nakazených. Kde je problém? Ako to, že nevieme stále testovať viac ako počas vrcholu prvej vlny v apríli?

Už testujeme viac ako počas prvej vlny a máme síce aj viac prípadov, ale ja si myslím, že testujeme dosť. Na Slovensku nemá zmysel robiť 50-tisíc testov denne. V súčasnosti určite nie. Dôležité je, aby boli najmä pokrytí indikovaní pacienti, ich kontakty a tí, ktorí prichádzajú z rizikových krajín, ako aj ľudia s klinickými príznakmi. Napriek počtu ľudí, ktorých testovaním zachytávame, a je pravda, že sa zvyšuje, hospitalizovaných ľudí stále nie je veľa.

Je tu však aj možnosť, že narastá počet infikovaných, kým počet testov sa nezvyšuje úmerne k tomu. Do toho sa stále kopia prípady ľudí, ktorí mali problém dostať sa na test aj na desiaty deň, a to aj v prípade súkromného laboratória.

Určitá limitácia tam je, to nepopieram. Je to však výsledok toho, že sa v poslednom čase vracali tisícky turistov denne, napríklad z dovoleniek z takého Chorvátska, a museli sa dať otestovať. Pri takomto návale jednoducho k podobným prípadom dochádza. Verím však, že so zriadením veľkokapacitných odberných miest sa tento problém eliminuje.

Veľa sa tiež hovorí o tom, či už máme komunitný prenos. Kým niektorí odborníci, ale i pán premiér o komunitnom prenose hovoria otvorene, minister zdravotníctva i iná časť odbornej verejnosti, najmä v rámci pandemickej komisie vlády, podobné tvrdenia odmieta. Čo si o tom myslíte?

Z môjho pohľadu o komunitnom prenose stále nemôžeme hovoriť. Problémom v tejto diskusii je fakt, že nemáme tento pojem zadefinovaný ani číslom, ani incidenciou. Ale v našom prípade stále neprevládajú prípady, ktorých pôvod nevieme identifikovať.

Predsa len ÚVZ každý deň nahlási aj počty tých, ktorých zdroj nákazy nevie vypátrať. Nepopierame komunitný prenos len preto, aby sme sa nedostali do ďalšej fázy pandemického plánu?

V súčasnosti stále dôkladne dohľadávame úzke kontakty a vieme, kde, ako či od koho sa ľudia nakazili. Áno, existujú aj prípady, že človek nevie, kde sa nakazil, nepamätá si alebo to tiež nechce povedať. Žiaľ, sú aj také prípady, ale je ich stále veľmi nízky počet. V niektorých lokalitách môžeme mať klastre, napríklad aj tu v Bratislave, kde nevieme všetko dohľadať, ale to nie je stále typickým komunitným prenosom.

Komunitný prenos by mohli odhaliť testy odpadových vôd. Robí ich dnes vôbec niekto?

Opäť sme s nimi začali. Nastavujeme metodiku v spolupráci s mikrobiológmi. Pôjde o paralelné kontrolovanie. Budeme spolupracovať aj so sentinelovými lekármi, ktorí odoberajú klinické vzorky respiračných ochorení. Pracuje sa na tom.

Aký je váš osobný odhad, kedy sa začne ústup pandémie?

Otázka znie jednoducho, ale odpoveď je veľmi ťažká. Pandémie v minulosti boli spojené vždy len s vírusom chrípky. A z tých skúseností vyplýva, že mali obvykle viacero vĺn. Teraz hovoríme už o druhej vlne, predpokladáme, že aj s chrípkovou sezónou bude počet ochorení ešte narastať. Bude asi aj väčší nápor na diagnostiku, a teda zrejme zachytíme väčší počet prípadov, čo je však dobré. No osobne predpokladám, že po epidémii chrípky na prelome januára a februára budúceho roku bude počet prípadov už výraznejšie klesať a pandémia zoslabne.

Ide tiež o obdobie, v ktorom už zrejme bude dostupná aj nejaká z dnes testovaných vakcín proti koronavírusu. Infektológ Pavol Jarčuška napríklad hovorí už o decembri tohto roku. Šéf európskej pobočky WHO Hans Kluge však varoval, aby verejnosť nevkladala prílišné nádeje do vakcíny proti COVID-19. Stále nevieme, nakoľko bude vakcína fungovať.

Vstup vakcíny bude určite kľúčový a môže významným spôsobom nastaviť opatrenia v boji proti pandémii. Ja verím, že sa podarí vyvinúť bezpečnú a účinnú vakcínu, ktorá bude čoskoro dostupná hlavne pre rizikové skupiny obyvateľstva a občania sa zodpovedne postavia k očkovaniu. I keď ja ho určite odporúčam, nemyslím si, že by malo byť povinné.

Foto: Andrej Lojan