Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Príroda Spoločnosť
27. august 2020

Naše korene

Zachráňme pôdu, zachráňme kultúru

Erózia pôdy ponechanej živlom pripomína eróziu kultúry, ktorá sa odtrhne od svojich koreňov.

Zachráňme pôdu, zachráňme kultúru

Ilustračné FOTO TASR/AP

Ak sa rozprávame o ochrane krajiny, vo väčšine prípadov sa s tým automaticky spoja lesy a problémy, ktoré spôsobuje ich rozsiahly, často živelný výrub. Omnoho menej sa hovorí o pôde – nielen o poliach, ale aj iných nezalesnených územiach (lúkach a pasienkoch), ktoré tvoria takmer polovicu rozlohy krajiny.

Minister pôdohospodárstva Ján Mičovský vyzval poľnohospodárov, aby pred chystaným osevom polí zvážili, na akej ploche vysadia jednu plodinu. Výzvou chce dosiahnuť, aby monokultúrna parcela nebola väčšia ako 50 hektárov. Na eróziou už poškodených plochách doporučuje minister maximálne 30 hektárovú rozlohu.

Jeho cieľom je práve zabrániť erózii – dažďovou vodou, ale aj vetrom. V budúcoročnom rozpočte chce vyčleniť aj peniaze na to, aby nejakým spôsobom „odmenil“ pestovateľov, ktorí jeho výzvu prijmú a svoje polia rozdelia.

O priveľkej rozlohe monokultúrnych polí na Slovensku písal v máji tohto roku komentár Inštitút environmentálnej politiky pri ministerstve životného prostredia. Argumentovali v ňom, že obrábaná pôda je najnáchylnejšia na poškodenie, pretože je na rozdiel od lúk či lesov veľkú časť roka odkrytá a priamo vystavená či už dažďu, alebo vetru. Erózne vplyvy (nielen extrémneho) počasia sa tak ako prvé prejavujú práve na obrábanej pôde.

Erózia

Slovensko má v priemere najrozsiahlejšie polia v Európskej únii. Priemerné pole má u nás 12 hektárov, priemer EÚ je 3,9 hektára. Z veľkej časti môže za tento stav násilná kolektivizácia po nástupe komunistickej totality. Aj v porovnaní všetkých krajín Únie je vidieť skokový rozdiel medzi priemernou veľkosťou polí v krajinách východného bloku a ostatných krajín. Výnimkou je Poľsko, kde komunisti s nápadom kolektivizácie neuspeli. Výnimkou spomedzi západných krajín je Dánsko, ktoré sa priemernou rozlohou približuje postkomunistickým štátom. Až 46 percent polí má na Slovensku rozlohu vyššiu ako 30 hektárov.

Riešenie vidí Inštitút environmentálnej politiky v postupnom budovaní „hraníc“ medzi poliami. Teda návrat k medziam, ktoré boli v 50. rokoch minulého storočia rozorané. Úzke pásy stromov či kríkov s drobným vodným tokom sú nielen esteticky príťažlivejšie pre celkový pohľad na krajinu. Majú aj praktický efekt – znižujú napríklad vysúšanie krajiny, slúžia ako vetrolamy, poskytujú úkryt opeľovačom aj dravcom, ktoré likvidujú napríklad škodné hlodavce.

To všetko sú aj ekonomické benefity pre poľnohospodárov - bránia znižovaniu bonity pôdy eróziou, znižujú potrebu zavlažovania, predátori prirodzene likvidujú škodcov, čo zas poľnohospodárom znižuje potrebu investícií do tejto činnosti.

Na problémy erózie a opatrenia voči nej upozornil už v roku 2005 Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Ten takisto v časti biologické opatrenia spomína budovanie prirodzených hraníc jednotlivých polí. Z ďalších opatrení navrhujú pre oblasti ohrozené eróziou napríklad pestovanie takých plodín, ktoré svojimi koreňmi čo najviac chránia stabilitu pôdy a bránia priamemu dopadu dažďových kvapiek. Ale napríklad aj zaraďovanie tzv. medziplodín, aby sa minimalizoval čas, kedy je pôda odhalená a prístupná vetru a dažďu.

Z organizačných opatrení je podľa výskumníkov dôležitý aj tvar a veľkosť obrábaného pozemku. Najideálnejším tvarom je obdĺžnik s pomerom strán 1 : 2 až 1 : 3. Ideálna veľkosť pozemku je 5-10 hektárov, s ohľadom na efektivitu využívania poľnohospodárskej techniky pripúšťajú aj vyššiu rozlohu. Rozloha na ochranu pred eróziou by však nikdy nemala presiahnuť 30 hektárov.

Porovnajme si to s vyššie uvedeným údajom o takmer polovici slovenských polí, ktoré túto rozlohu prekračujú aj o 15 rokov neskôr po štúdii Výskumného ústavu pôdoznalectva a ochrany pôdy. Do rozsahu erózie na Slovensku vstupuje aj výrazná členitosť krajiny. Výskumníci dokonca odporúčajú, aby sa plochy so sklonom väčším ako 12 stupňov vôbec neobrábali a využívali sa ako pasienky.

Neignorujme zmeny

Pokiaľ ide o vplyvy počasia, poľnohospodárstvo je takpovediac prvé na rane. Veľkú časť úrody (a investície) dokáže zlikvidovať aj jedno popoludňajšie krupobitie. A to hovoríme o javoch, ktoré sa bežne vyskytujú. A ak z času na čas príde extrémny prejav – napríklad lokálna či regionálna povodeň, škody sa rátajú na milióny eur.

Inzercia

A ak sa extrémne javy zo zriedkavých stávajú častými, v hre je aj dlhodobá udržateľnosť hospodárenia s pôdou. Či už niekto považuje klimatické zmeny za prirodzený cyklus, alebo za nimi vidí primárne pôsobenie človeka, nie je možné ignorovať fakt, že sa klimatické zmeny dejú. Na jednej strane je tu snaha klimatické zmeny eliminovať či zmierniť, čo môže byť viac či menej úspešné. Na druhej strane je tu však potreba sa týmto zmenám prispôsobiť – ak sa napríklad znižuje pôdna vlhkosť, je efektívnejšie prejsť na pestovanie plodín, ktoré potrebujú menej vlahy, ako investovať do nových zavlažovacích zariadení a ďalej vyčerpávať zásoby podzemnej vody.

Na potrebu prispôsobiť poľnohospodárstvo klimatickým zmenám upozorňuje aj už spomenutý Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy. Štúdia Význam dopadu klimatickej zmeny na pôdu vo svetle nových globálnych výziev, ktorá je súčasťou zborníka vedeckých prác Výskumného ústavu z roku 2018 hovorí o tom, že „udržateľný manažment by sa mal zamerať na: 1. predchádzanie degradácie pôd dômyselným využívaním poľnohospodárskej a lesnej pôdy, 2. prijímanie politík a stratégií pre udržateľný manažment a 3. zvyšovanie povedomia užívateľov a vlastníkov poľnohospodárskych a lesných území.“

Štúdia reflektuje aj fakt, že poľnohospodárstvo je pre samotných pestovateľov v prvom rade zárobkovou činnosťou, a preto aj opatrenia musia smerovať k tomu, aby sa nielen zlepšil stav krajiny, ale aby sa zároveň udržala, ba zvýšila produktivita hospodárenia. „Očakáva sa, že zavedením udržateľných inovačných procesov v poľnohospodárstve a lesnom hospodárstve budú výrobné systémy úspešné v kvalite a množstve produkcie, poskytovaní zlepšených ekosystémových služieb a kvality života na vidieku.“

Kultúra

Faktom je aj (ako spomína citovaná štúdia), že až na 90-tich percentách pôdy hospodária nájomcovia. Väčšina vlastníkov tak do fyzického styku so svojou pôdou neprichádza. Obnova vzťahu k pôde aj zo strany užívateľov je preto dôležitá pre jej dlhodobo výnosné užívanie.

Časy, keď na poli hospodáril jeho majiteľ a to, aby zem rodila aj o desať, dvadsať či 50 rokov bolo otázkou prežitia rodiny a ďalších jej generácií sú už, pravda, dávno preč. Veľkovýroba, tlak na efektivitu a globálna konkurencia vstúpila aj na polia. No aj veľké podniky bez priameho vlastníckeho vzťahu k pôde by mali myslieť na dlhodobú ziskovosť a prosperitu. Hovoríme tomu zodpovedné podnikanie.

Toto je ale možné len s vedomím toho, že existuje niečo, čo presahuje individuálnu existenciu človeka. Nežije len v prítomnosti. Je poznamenaný minulosťou a konaním svojich predkov, ale aj zodpovedný za budúcnosť, lebo svojimi činmi poznamenáva svojich potomkov.

Nebojme sa povedať ani to, že takýto zodpovedný vzťah k pôde patrí medzi konzervatívne hodnoty. Nielen zabezpečenie živobytia, ale aj zachovanie dedičstva, obce, kultúry národa. Zachovanie tradícií a vzťahu k miestu, kde ľudia žijú. O toto by malo ísť v prvom rade. Tak, ako len rastlina pevne zakorenená v úrodnej zemi, tak aj kultúra pevne zakorenená vo svojich tradíciách, môže prinášať nové plody. (A áno, treba priznať aj to, že tento vzťah človeka s pôdou neraz zneužili totalitné režimy.)

Ak zeroduje zem, rastliny v nej neprežijú, ak zeroduje kultúra, vyhynie civilizovaný človek.

Veď aj samotné slovo kultúra vychádza z latinského cultura, čo znamená pestovanie, obrábanie pôdy. Takže zachráňme pôdu a zachráňme kultúru.

Inzercia

Inzercia

Odporúčame