Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Koronakríza Spoločnosť
10. august 2020

Epidemiologička Avdičová

Neviem, dokedy budeme stíhať vyhľadávať kontakty, fungujeme na doraz

Rozhovor s regionálnou epidemiologičkou Máriou Avdičovou o súčasnej situácii, dátach i rastúcom význame očkovania proti chrípke.

Neviem, dokedy budeme stíhať vyhľadávať kontakty, fungujeme na doraz

Epidemiologička Mária Avdičová. FOTO TASR – Jakub Kotian

V júli na Slovensku pribudlo v priemere 21 nových prípadov koronavírusu denne. Z vyše 50-tisíc testov bolo pozitívnych 650, pričom až 60 percent infikovaných malo bezpríznakový priebeh ochorenia. Najčastejšie išlo o mladých ľudí vo veku od 24 do 34 rokov, a to najmä v Trenčianskom, Bratislavskom, Prešovskom a Žilinskom kraji.

Epidemiologička Mária Avdičová v rozhovore približuje, či možno súčasnú situáciu aj naďalej označiť za stabilizovanú, prečo Úrad verejného zdravotníctva neposkytuje podrobnejšie údaje, i to, prečo sa v spojitosti s pandémiou obáva chrípkovej sezóny a odporúča ľuďom nepodceniť pravidelné očkovanie. Napriek tomu zatiaľ nevidí dôvod meniť súčasnú stratégiu boja s koronavírusom ani zvolávať konzílium epidemiológov či krízový štáb.

Tiež hovorí, či zachytávame všetkých, ktorí by mali byť otestovaní, ako aj to, či vyhľadávanie kontaktov funguje dostatočne. Tvrdí, že školy by sa po výskyte prvého pozitívneho prípadu určite zatvárať nemali. Nebezpečnejšie ako dovolenky v zahraničí sú dnes podľa nej rodinné oslavy. 

Mária Avdičová je epidemiologičkou Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Je zodpovedná za zber údajov o prenosných ochoreniach a v rámci pandémie koronavírusu je správkyňou Epidemiologického informačného systému EPIS. Je tiež súčasťou konzília epidemiológov. 

Vo štvrtok Slovensko zaznamenalo najvyšší počet prípadov koronavírusu od apríla. Ako vnímate súčasnú epidemiologickú situáciu? Možno o nej naďalej hovoriť ako o stabilizovanej?

Áno. Myslím si, že situácia je naďalej stabilizovaná. Súčasný stav, teda mierne zvýšený výskyt, sme očakávali. Je dôsledkom uvoľnenia opatrení, týkajúcich sa uvoľnenia cestovania a celkovo zvýšenia pohybu obyvateľstva. Po prvom mesiaci školských prázdnin a s ním spojených dovoleniek situácia určite nie je zlá.

Druhá vec, na základe ktorej netreba mať obavy, je fakt, že nárast prípadov má stále len lokálny charakter. Nemožno hovoriť o celoplošnom zvýšení chorobnosti, keďže sú okresy, v ktorých sa počas tohto obdobia vôbec nevyskytlo ochorenie Covid-19, a tiež okresy, kde síce boli identifikované pozitívne prípady ľudí, no tí napríklad nikoho nenakazili.

Výskyt nákazy napríklad vo viacerých mestách Trenčianskeho kraja je teda stále v rámci normy?

Výskyt na Myjave, v Trenčíne, Bánovciach nad Bebravou, Prievidzi či v Prešove je stále len lokálnym, regionálnym či v niektorých prípadoch nadregionálnym problémom. Tieto epidémie sú dobre lokalizované, podchytené, v spojitosti s prípadmi bolo vyšetrených veľké množstvo kontaktov, všetci sú v izolácii, takže mne osobne súčasná situácia nedáva dôvod na znepokojenie. Myslím si, že lokálne epidémie sa nám zatiaľ darí naozaj dobre zvládať. Veľmi svedomito budeme však sledovať celý august, ako sa budú čísla ďalej vyvíjať, a podľa toho uvidíme, ako následne postupovať.

Čísla, ktoré ponúkajú úrady v súvislosti s koronavírusom pri dennom náraste, však nie sú kompletné. Prečo regionálne úrady verejného zdravotníctva spolu s počtom nakazených neponúkajú tiež informácie typu akým spôsobom sa ľudia nakazili, či pôvod nákazy pochádza zo zahraničia, koľko z pozitívne testovaných predstavuje opakovaný test či koľko ľudí je indikovaných na testovanie?

To má celkom logické vysvetlenie. Takéto informácie hneď ponúknuť nedokážeme. Z pozitívneho výsledku toho človek hneď veľa nevie. Takže číslo, koľko pozitívnych za deň pribudlo, v zásade o ničom nevypovedá. Dôležité sú všetky okolnosti za ním ukryté, ktoré verejnosti tak rýchlo poskytnúť jednoducho nevieme. Ak bol pacient pozitívne vyšetrený na Covid-19, epidemiológ to uvidí až na druhý deň ráno. Každý prípad sa musí následne prácne preveriť a až tak vieme získať relevantné údaje.

Do 48 hodín je to však vždy zanalyzované. Tiež to však závisí od množstva faktorov, aj takých banálnych ako to, či sú na žiadanke všetky dôležité údaje ako adresa bydliska či telefónny kontakt vyplnené správne. Pretože ak sa pochybilo už pri tomto bode, celý proces sa predlžuje. Kým my takémuto človeku nezavoláme a nezistíme, kde bol, s kým bol, čo robil, tieto údaje jednoducho hneď nemáme a trvá istý čas ich dostať. A robiť to predtým, než sa potvrdí, že bol človek pozitívne testovaný, nemá zmysel.

Tento proces, ktorý voláme epidemiologické vyšetrovanie, je naozaj zdĺhavý. A keď si predstavíte, akú mali situáciu na regionálnom úrade v Trenčíne, zistiť všetky informácie sa tak rýchlo nedá. No treba tiež povedať, že niektoré konkrétne údaje zverejniť ani nemôžeme. Zároveň je tiež leto, ľudia dovolenkujú a aj my sme len ľudia a nemôžeme pracovať 24 hodín sedem dní v týždni. Pritom tu nemáme len covid. Momentálne je veľmi zvýšený výskyt kliešťovej encefalitídy, salmonelózy a ďalších ochorení. Epidemiológovia majú dnes na úradoch skutočne veľmi veľa práce.

Sledujete a vyhodnocujete čísla na dennej báze. Ide teda podľa vás celkovo stále o únosnú mieru priebehu epidémie alebo je načase, aby sa zišiel permanentný krízový štáb či konzílium epidemiológov a prijali nové opatrenia?

Myslím si, že lokálne postupy sú nateraz postačujúce, pretože pripomínam, sú tu aj kraje ako Košický či Banskobystrický, v ktorých je výskyt naozaj minimálny. Tiež Nitriansky, v ktorom okrem lokálnej epidémie v Lužiankach nemáme prakticky nič, a podobne je to aj v Trnavskom kraji, v ktorom je len pár sporadických prípadov. Opätovné celoplošné opatrenia teda zatiaľ rozhodne nie sú na mieste. Preto ani nevidím dôvod na zvolávanie konzília či krízového štábu. Meniť súčasnú stratégiu boja s koronavírusom nie je potrebné.

Skôr by som donekonečna opakovala to isté. Hoci to znie už sprofanovane, vyzývam ľudí, aby sa naďalej správali zodpovedne, nosili rúška hlavne v uzavretých priestoroch, nezanedbávali osobnú hygienu, predovšetkým hygienu rúk, necestovali do rizikových krajín a zdržiavali sa náruživých sociálnych kontaktov.

Koronavírus sa nešíri až takým agresívnym spôsobom, no už vieme, že lokálne epidémie najlepšie vznikajú na svadbách a rodinných oslavách. Keby ľudia stále dodržiavali aspoň minimálny metrový odstup, tak by riziko prenosu dramaticky znížili. Rozumiem, že nie sme na to zvyknutí, sme národ, ktorý je družný, radi si podávame ruky, objímame sa, no treba to mať stále na pamäti.

Možno teda povedať, že v súčasnej epidemiologickej situácii sú rizikovejšie rodinné oslavy než dovolenky v zahraničí?

Zatiaľ to tak vyzerá. Menšie rodinné oslavy, kde sú si ľudia aj fyzicky veľmi blízki, teda nedodržujú odporúčaný sociálny odstup, vyzerajú byť oveľa problematickejšie.

Nepomohlo by v tomto smere hlavne regionálnym úradom verejného zdravotníctva zavedenie povinnej evidencie účastníkov? V niektorých krajinách, ako napríklad v Taliansku, musia ľudia na seba nechávať kontakt aj po bežnom navštívení reštaurácie.

Povinnosť zaznamenávať menný zoznam účastníkov s telefónnym číslom je daná v reštauračných zariadeniach aj u nás, ale len pri organizácii hromadných podujatí. Určite to veľmi pomôže a najmä zrýchli vyhľadania kontaktov a ich následnú izoláciu. 

Zdravotná pracovníčka v ochrannom odeve odoberá vzorky. FOTO TASR – Lukáš Grinaj

Platí aj informácia z polovice júla, že ľudia sa zodpovedne nahlasujú po návrate z rizikových krajín?

Nám sa zdá, že áno, pretože tie počty sú obrovské. Každý týždeň spočítavam, čo regionálne úrady hlásia, a za tento týždeň to je opäť niekoľko tisíc ľudí. Napríklad v uplynulom týždni bolo na regionálnych úradoch evidovaných 3 105 osôb, ktoré sa vrátili zo zahraničia a prihlásili sa buď cez aplikáciu e-zdravie, alebo telefonicky.

Zároveň úrady vyhľadali 991 kontaktov s pozitívnymi osobami. Aj cestovatelia sú len ľudia, preto, samozrejme, nemožno počítať s tým, že sa nahlásili všetci. To sa absolútne nedá vylúčiť, ale na základe čísel, ktoré máme, si myslím, že vo väčšine prípadov sa tak naozaj deje. Títo ľudia sú totiž odkázaní na okolie, ktoré ich kontroluje. A aj práve snaha neohroziť svojich najbližších je to, čo pri zodpovednom prístupe v tejto situácii hrá najväčšiu rolu.

Inzercia

Aj vzhľadom na to, že približne 40 percent zo všetkých pozitívnych prípadov stále súvisí s importom zo zahraničia, pričom najviac nakazených prišlo na Slovensko z Ukrajiny, Srbska a Česka, myslíte si, že v súvislosti s týmto faktom je témou diskutovať o obnovení povinnej e-karantény, prípadne nejakej formy hraničných kontrol?

Myslím si, že e-karanténu dostatočne nahradila aplikácia e-hranica. Ľudia majú tak možnosť sa po návrate na Slovensko aktívne nahlásiť. E-karanténa podľa mňa nefungovala najlepšie, neboli v nej vychytané niektoré muchy. Hoci nie som informatik, ale ak 90 percentám ľudí ukazovalo, že počas pobytu doma porušujú karanténu, asi bol niekde problém. Muselo by dôjsť minimálne k výraznému zlepšeniu aplikácie, aby malo zavedenie e-karantény zmysel. I keď aj bez nej máme po našom spracovaní prípadu človeka tie isté údaje. Len už nedokážeme odkontrolovať, či človek karanténu aj naozaj dodržuje. Tu však verím, že v drvivej väčšine prípadov je to naozaj tak.

Zatiaľ čo pred začiatkom prázdnin sa hovorilo o možnom riziku dovolenkárov z Chorvátska, v súčasnosti ide skôr o pozitívne prípady sezónnych pracovníkov či Slovákov pracujúcich v zahraničí. Aký typ cestovania pokladáte dnes za najmenej rizikový?

Určite cestovanie osobnou dopravou spojené s vyhľadávaním menej atraktívnych lokalít, aby sa ľudia vyhli preplneným miestam. Myslím, že to dnes ľudia už aj berú do úvahy. Problematickým v tomto smere je však najmä príchod cudzincov zo zahraničia. Našich ľudí infikovaných koronavírusom po návrate z cudziny je pomerne málo.

Reportujete takéto prípady aj tej krajine, z ktorej prišiel nakazený cudzinec alebo v ktorej sa nakazil náš občan a priniesol toto ochorenie na Slovensko?

Áno, deje sa to. Do systému rýchleho varovania sa hlásia iným krajinám osoby, o ktorých sa dozvieme, že na našom území boli v kontakte s pozitívnou osobou, a teda sa mohli nakaziť, no našu krajinu už opustili. V tom prípade daná krajina zabezpečí u takejto osoby príslušné opatrenia. Ak príde infikovaná osoba – cudzinec – na Slovensko, opatrenia týkajúce sa izolácie a vyšetrovania musí urobiť naša krajina. Výnimkou bola výmena podobných informácií s kolegami z Českej republiky, kde pri epidémii v moravských baniach pracovalo veľa slovenských občanov. V tomto prípade sme si tieto informácie promptne vymieňali.

Práve v súvislosti so zahraničnými pracovníkmi, ale aj tými, ktorí sa na Slovensko vracajú z rizikových krajín a nechcú ohroziť svoju rodinu, no nemajú kde prečkať čas izolácie čakajúc na výsledok testu, nediskutuje sa aj o čiastočnom obnovení štátnych karanténnych zariadení?

Myslím si, že zamestnávatelia, ktorí využívajú pracovnú silu zo zahraničia, by si to mali riešiť sami a nenechávať to na pleciach štátu. Teda z vlastnej iniciatívy poskytnúť takýmto pracovníkom dočasné ubytovanie, na ktorom prečkajú výsledok testu, a až potom ich pustiť do veľkej ubytovne. Ale určite sa o tom ešte bude diskutovať.

Už teraz napríklad hovoríme s univerzitami, ako bude vyzerať izolácia zahraničných vysokoškolských študentov, ktorí prídu na začiatok akademického roka. I keď v tomto prípade by sa to dalo riešiť aj vyhradením nejakého miesta na izoláciu zrejme aj v rámci internátov, ktoré sú pomerne veľké. Ako sa dobre pripraviť na ich príchod, bude však ešte predmetom hlbšej diskusie v druhej polovici augusta. Myslím si, že všetko je riešiteľné, len si to vyžaduje trochu kreativity. Ale verím, že školy aj zamestnávatelia sa s tým iste popasujú, pretože im na svojich študentoch či zamestnancoch určite záleží.

Ukrajina nás nedávno zaradila medzi takzvané červené krajiny. Je dovolenka na Slovensku stále výrazne bezpečnejšia ako niekde v zahraničí?

Stále platí, že aj na Slovensku sa počas dovolenky treba správať zodpovedne, najmä na miestach, kde sa zhromažďuje veľa osôb. A že také miesta sú, to vidíme dennodenne na rôznych exponovaných destináciách, ako sú napríklad Vysoké Tatry, wellnessy a iné lokality. Prečo nás však Ukrajina zaradila medzi takzvané červené krajiny, si naozaj neviem vysvetliť.

V Českej republike pred časom ohlásili úmysel testovať 25-tisíc ľudí denne. Na Slovensku urobíme priemerne okolo dvetisíc testov za deň, ak nerátame víkendy. Vzhľadom na počet vykonaných testov, ale aj na základe prípadov z niektorých miest či odberných staníc, kde ľudia musia čakať výrazne dlhšie, než dôjde k ich otestovaniu, si aj časť odbornej verejnosti kladie otázku, či testujeme dostatočne. Ako reagujete na podobné pochybnosti?

Čo sa týka čakania na testovanie, je to určite dané lokálnymi podmienkami. Nemôžem hovoriť za všetkých, ale v našom banskobystrickom regióne ľudí vždy na piaty deň objednávame. Možno je problém skôr v tom, že niektorí cudzinci sa nemajú kde izolovať a prečkať tých päť dní na otestovanie. Ale my testujeme naozaj promptne. S vyšetrením môže byť skôr problém vo veľkých mestách ako je Bratislava či v regiónoch, ktoré sú dnes z dôvodu lokálnych pandémií preťaženejšie a mali toho teraz naozaj veľa. Ale aj napriek tomu by som povedala, že sme vyšetrili toľko ľudí, koľko bolo potrebné. Ešte nikoho sme nikdy neodmietli.

Keby ste prišli na úrad, počuli by ste, ako tu v jednom kuse zvonia telefóny. Vyšetrujeme ľudí, ktorí boli v kontakte s pozitívnou osobou, po návrate z červených krajín, ale ak človek chce, tak aj zo zelených, ľudí pred hospitalizáciou, operáciou a mnohé ďalšie prípady. V súvislosti s testovaním si rovnako myslím, že sa na Slovensku momentálne pokrýva súčasný záujem.

Počet testovaných denne však podľa niektorých nedáva dostatočnú informáciu o tom, koľko ľudí je v krajine aj koronavírusom skutočne infikovaných. Matematik Richard Kollár tiež tvrdí, že Slovensku by pomohol pravidelný testovací výberový prieskum najpravdepodobnejších skupín. Zachytávame naozaj v daný deň všetkých tých, ktorí by mali byť otestovaní?

Neviem na to presne odpovedať. Určite netestujeme všetkých tých, ktorí sa zo zahraničia vrátili na Slovensko, ale na to ani celoplošne nie je dôvod. Tí, ktorí sa však sami zodpovedne nahlásili, sú určite vyšetrení a neviem, čo viac v tomto prípade by sme z našej strany mohli spraviť. Čo sa však týka kontaktov s pozitívnymi prípadmi, tam sa spolieham na prácu regionálnych úradov, ktorí sú vo vyhľadávaní kontaktov veľmi dobrí.

Na snímke odobrané vzorky na testovanie. FOTO TASR – Milan Kapusta

Funguje dnes reťaz zisťovania kontaktov a možných prípadov nákazy dostatočne? Časovo to úrady zatiaľ stíhajú?

Myslím si, že áno. Kolegovia a kolegyne z regionálnych úradov to majú zatiaľ pod kontrolou a ukázalo sa to aj pri lokálnych epidémiách v Trenčianskom kraji. Zároveň to však aj musia stíhať, lebo epidemiologické vyšetrovanie je naša základná pracovná metóda. Pri infekčnom ochorení je pre nás principiálnym postupom vyhľadať kontakty a dostať ich do izolácie od ostatných.

Otázne, no zároveň kľúčové pre ďalší priebeh pandémie je, pri koľkých prípadoch sú regionálne úrady verejného zdravotníctva ešte schopné vyhľadávať kontakty. Viete, kde je vaša hranica?

To nie je celkom otázka na mňa. Z môjho pohľadu robia v tomto období pracovníci regionálnych úradov oddelení epidemiológie naozaj na doraz. Im by sa posila skutočne zišla, ale, samozrejme, kvalifikovaná. Ak sa situácia zhorší, musia vypomáhať pracovníci iných odborov RÚVZ. Dokedy to takto bude možné, neviem odhadnúť.

Nezatajujú vám ľudia, s kým sa stretli?

Viete, my sme zvyknutí mámiť od ľudí tieto informácie, keďže to robíme aj pri iných ochoreniach, ako je AIDS či žltačka typu A a B, kde sú ešte dlhšie inkubačné časy ako pri tomto ochorení. Keď človek zistí, že je pozitívny, tak je vystrašený, čo je fakt, ktorý nám pomáha, a človek sa naozaj snaží rozpamätať kde, s kým a kedy bol, čo robil či ako dlho sa zdržal. Veľa otázok sa dopytujeme, a to je aj klasická metóda našej práce. Ale vždy platí, že keď vás chce niekto oklamať, tak vás aj oklame. To sa nikdy vylúčiť nedá.

S blížiacim sa koncom leta sa mnohí zamýšľajú nad tým, ako bude vyzerať september, keď deti nastúpia naspäť do školy. Pandemický plán Slovenska nebol na prvýkrát schválený a časť verejnosti sa legitímne pýta, aký bude ďalší postup. Čo nastane napríklad v prípade, že sa u nejakého dieťaťa či učiteľa vyskytne prípad nákazy. Budú sa zatvárať celé školy, ako sa to teraz stalo v prípade niektorých len krátko po začatí školského roka v Nemecku?

V tomto smere pripravuje materiál Oddelenie hygieny detí a mládeže v spolupráci s ministerstvom školstva. Tí momentálne pracujú na návode pre podobné situácie. Myslím si však, že aj tu sa bude k prípadom pristupovať veľmi lokálne. Možno sa v takomto prípade uzavrie viac ako len jedna trieda, ale určite by sa celé školy pri prvom prípade nemali zatvárať. V súvislosti s pandemickým plánom verím, že v utorok by mohol uzrieť svetlo sveta, no bližšie sa k tomu vyjadriť neviem, keďže sa nezúčastňujem na jeho príprave.

So školským rokom sa pomaly blíži tiež jeseň, s ktorou sa vždy spája aj sezónny výskyt chrípky. Máte už predstavu, ako budete postupovať pri prekrývaní sa chrípkovej epidémie s epidémiou koronavírusu?

Je faktom, že tieto ochorenia možno rozlíšiť len laboratórne. Veľmi by nám pomohlo, keby sa ľudia dali očkovať proti chrípke, aby sme vedeli symptómy ochorení lepšie odlíšiť a v prípade očkovania chrípku z diagnostiky na 99,9 percenta vylúčiť. Ak totiž ľudia nebudú zaočkovaní, práca sa nám zdvojnásobí a okrem vyšetrovania podozrenia na koronavírus budeme musieť skúmať aj to, či nejde o chrípku.

Budú v takom prípade regionálne úrady stíhať včas vyhodnocovať podozrivé prípady?

Tu sa naozaj bojím, či to so sezónnym nárastom počtu akútnych respiračných ochorení zvládneme. Preto vyzývam aspoň tých ľudí, ktorí spadajú do rizikovej skupiny, či už vekom, zdravotným stavom, ale aj povolaním, teda zdravotníkov, poštárov či predavačov, aby očkovanie proti chrípke určite nepodcenili.

Je Slovensko dostatočne pripravené na prípadný rapídny nárast počtu prípadov koronavírusu?

Z hľadiska diagnostiky určite áno. Čo sa týka počtu testov, viem, že sa na tom intenzívne pracuje. V prípade ostatných faktorov ťažko povedať, pretože do mnohých vecí nevidím. No určite netreba panikáriť.

Odporúčame