Michal Sivák študuje na Pedagogickej fakulte v Prešove, v minulosti pomáhal v organizáciách ako ETP Slovensko, Človek v ohrození a momentálne pôsobí v Roma media Romed. Pomáhal s učením deťom z viacerých rómskych komunít a spolu s kolegyňou Klaudiou Oláhovou učili aj na Luníku IX v Košiciach. Teraz spoločne s ďalšími ľuďmi pripravujú novú vzdelávaciu reláciu pre rómske deti s názvom Tumenca Khere – S vami doma, ktorú vysiela RTVS každý štvrtok o 15-tej hodine na Dvojke.
 

Aké ste mali ohlasy na prvú časť relácie, ktorá sa odvysielala pred týždňom? 

Ohlasy boli veľmi pozitívne a bolo ich veľmi veľa. Prekvapilo nás to všetkých, ktorí program tvoríme. Príprava prvej časti bola nesmierne náročná, pár nocí sme s kolegyňou moderátorkou a ďalšími ľuďmi z televízie nespali, snažili sme sa to prepracovať čo najlepšie a hlavne sme chceli osloviť rómskeho diváka. Mali sme na to relatívne málo času.

Dostali ste reakcie aj od učiteľov, ktorí sa venujú rómskym deťom?

Prišlo veľmi veľa reakcií od učiteľov, riaditeľov materských a základných škôl, špeciálnych pedagógov aj rodičov. Dokonca nám s plačom volala jedna pani učiteľka spod Tatier a ďakovala nám za to, že im v tejto ťažkej dobe ideme takto pomôcť. Vyjadrila veľký smútok z toho, že už skoro druhý mesiac nevidela svoje deti zo školy. To nás nesmierne dojalo a potvrdilo sa nám, že mnohým učiteľom nesmierne záleží na rómskych deťoch a leží im na srdci ich osud aj vzdelanie.

Ozvali sa aj deti?

„Dokonca nám s plačom volala jedna pani učiteľka spod Tatier a ďakovala nám za to, že im v tejto ťažkej dobe ideme takto pomôcť.“ Zdieľať

Áno, píšu nám, posielajú videá a fotografie, ako pracujú doma. A nie sú to len rómske deti, veľmi pekne na nás reagujú aj tie nerómske. Sledujú spolu s rodičmi, pomáhajú im titulky, ktoré pripravuje a prekladá moja kolegyňa Klaudia. Spätná väzba je pre nás veľmi dôležitá. Mali sme však aj jeden negatívny ohlas.

Aký?

Jednému učiteľovi prekážalo, že rómska rodina, ktorá vystupuje v dokrútkach, nevyzerá, že je deprimovaná biedou. Berieme to s rezervou. Ale všetko, čo robíme, má svoj zámer. Je potrebné si uvedomiť, že nie všetky rodiny sú deprimované biedou a mnoho Rómov žije takto, ako mohli ľudia vidieť v prvom diele. Je tu tak možno aj priestor na búranie predsudkov. Hlavne je to všetko reálny život, na nič sa nehráme.

V prvej časti ste cez hranú scénku hovorili deťom o dôležitosti hygieny, o tom, že je dôležité v tejto dobe ostať doma. Neskôr ste s nimi preberali názvy zeleniny, farby, počítali ste a priestor dostala aj rozprávka. Je dôležité pri tvorbe prepájať hru a vzdelávanie?

Hra je samoúčelná ľudská činnosť, cez ktorú sa dieťa dokáže veľa naučiť. Berieme ju ako najdôležitejší element v tejto relácii. Nemôžeme sa postaviť pred kameru a hovoriť deťom suchú, umelú látku z osnov, ktoré si učitelia pripravili. Pre deti to bude nezaujímavé a nebude ich to baviť. Snažíme sa mať v tomto rovnováhu. Prepájame poznatky, ktoré by mali deti vedieť, do rôznych hier, aktivít a robiť to originálne. 

Druhá časť tejto relácie je zameraná na faunu. Budeme prehlbovať poznatky z prvouky, ktoré sa budú prelínať v počítaní, čítaní a písaní. Využívame zážitkovú metódu. Nechceme byť tí, ktorí im rozkážu sa učiť a direktívnym spôsobom ich prinútia. Práve naopak, chceme im ukázať, že učiť sa môžeme aj hrou a experimentmi. Chceme byť ich kamarátmi, ktorí im v tom pomôžu a s ktorými sa budú cítiť príjemne. Je to veľmi dôležitý formát, ktorý môže byť veľmi nápomocný v budúcnosti.

Vyberáme a čerpáme z našich skúseností, ktoré sme ako kolegovia v materskej škole na Luníku IX využili. Zároveň kladieme dôraz a zameriavame sa na rómsky jazyk, keďže naším divákom je primárne rómske dieťa.

O tom, že v čase, keď sú školy zatvorené, chýba v televízii vzdelávacie vysielanie pre rómske deti, sa hovorilo už dlhšie. Prečo sa to podarilo zrealizovať až teraz?

Úprimne, neviem. Ale keď to tu už je, musíme sa snažiť robiť to najlepšie, ako sa dá.

Hneď ako sa na Slovensku zavreli školy, mi zavolala kolegyňa Klaudia a povedala, že by sme niečo mali urobiť, lebo deti nebudú dlho v škole.

Klaudia pracovala v rámci národnostného vysielania a bola v tíme ľudí, ktorí vybudovali rómske vysielanie. Dostali sme nápad pripravovať pre rómske deti rozprávky na počúvanie. Klaudia ich doma načítavala, spolu s manželom ich strihali a uverejňovali, neskôr sme oslovili aj herca divadla Romathan Mariána Baloga, ktorý tomu dal ešte lepší šmrnc. A stále sme rozmýšľali, čo ešte urobiť. Vnímam, že prebiehali nejaké diskusie o tom, ako teraz učiť rómske deti. My sme boli vždy ochotní pomôcť. 

Neskôr už prišla konkrétna vec, že sa ide pripravovať vysielanie. Oslovilo nás vedenie košickej RTVS a pani Ľuba Koľová. Priamo nás poprosili, aby sme to boli my, kto sa bude deťom prihovárať. Do tímu sme prizvali aj Mariána Baloga, ktorý číta v závere deťom rozprávku.

Ako sa deti dozvedia o relácii? Kontaktovali ste učiteľov alebo rodičov, aby deťom o nej povedali?

„Hneď ako sa na Slovensku zavreli školy, mi zavolala kolegyňa Klaudia a povedala, že by sme niečo mali urobiť, lebo deti nebudú dlho v škole.“ Zdieľať

Najprv sme to dostali do médií, potom sme kontaktovali sociálnych a terénnych pracovníkov a organizácie, aby našim Rómom o tejto relácii povedali. Oslovili sme veľmi veľa ľudí, ktorí majú dosah priamo na komunitu aj vylúčené rómske komunity. Cez sociálne siete sme kontaktovali učiteľov, ale aj riaditeľov škôl. Snažili sme sa pre to urobiť maximum. Dostali sme informáciu, že sledovanosť  vysielania prvej časti relácie o 15-tej hodine, keď je tzv. vysielacie okno, bola trojnásobne vyššia ako obyčajne.

Je vysielací čas popoludní o 15-tej zámer?

Zrejme sme vychádzali z možností televízie, aj keď som zachytil diskusiu o tom, že tento čas je pre deti vhodnejší, lebo sú vraj vtedy pred televíziou. Pre nás je teraz dôležité, že to tam vôbec je. Neviem, či si ľudia dostatočne uvedomujú, aké je to dôležité.

Vo vysielaní striedate rómčinu a slovenčinu. Prečo?

Väčšina rómskych detí hovorí po rómsky, Slovenčina je pre ne cudzí jazyk a, žiaľbohu, veľa z nich sa so slovenčinou stretáva až pri zápise do školy. Rómske deti si zaslúžia takúto reláciu a zaslúžia si ju v rómčine, v ich materinskom jazyku. Väčšia časť relácie bude preto v rómskom jazyku. Používame rómčinu štandardizovanú, tak ako by mala zaznievať vo verejnoprávnom priestore.

Nie je jedna polhodinová relácia za týždeň málo? Neuvažovali ste nad tým, že by ich bolo viac?

Ak to porovnáme s iným vysielaním v tomto čase a vzdelávaním pre deti, tak je jasné, že to dostatočné nie je. Myslím, že k tomu bude ešte určite debata. Príprava relácie je časovo náročná, je veľa faktorov, ktoré sa musia brať do úvahy.

Obsah relácie je skôr pre menšie deti. Neplánujete rozšíriť vysielanie aj pre staršie rómske deti?

Zatiaľ vyšla len prvá relácia. Cieľovou skupinou je prvý stupeň. Myslím, že je potrebné počkať a v ďalších reláciách sa ukážu aktivity aj pre starších.

Bolo pre vás náročné postaviť sa pred kamery a učiť?

Pre mňa to bolo veľmi náročné, pretože som pred kamerou nikdy nestál. No moja kolegyňa je oťukaná moderátorka národnostných správ. Všetky skúsenosti  a rady čerpám od nej.

Nedávno zverejnil Inštitút vzdelávacej politiky odhad, podľa ktorého viac ako 32-tisíc detí zo znevýhodneného prostredia nemá k dispozícii pripojenie na internet. Je televízia pre nich dostupnejšia?

V skoro každej rómskej rodine sa televízor nájde. Pre rómsku rodinu je veľmi dôležitý, pretože naši Rómovia si zvyčajne cez televízor pozrú nejakú telenovelu či správy. Cez takýto formát sa vieme dostať k rómskym deťom a niečo ich naučiť. Snažíme sa vysielať dobrú energiu a poznatky, ktoré naše rómske deti zúročia. Televízia sa stáva tou najdôležitejšou formou. Kto má internet, vie si to dokonca pozrieť aj v archíve.

Komunitu rómskych rodín a detí poznáte dobre. Je pre nich výpadok zo vzdelávacieho procesu obzvlášť negatívny?

Prečítajte si tiež:
Moji žiaci nemajú internet, úlohy im nosím do schránky, ani tú však každý nemá Zdieľať

Myslím, že áno, pretože sa medzi nimi nájdu aj tie, ktoré sa rady učia. Nie je ich málo. Rodičia im dostatočne vyučovaciu látku vysvetliť nevedia a niektorí to ani po pár pokusoch nezvládnu. Vidím progres v prístupe rodičov, pretože pár z nich mi aj volalo. Treba túto situáciu správne podchytiť a hľadať rôzne alternatívy, ako tieto deti zo sociálne znevýhodneného prostredia učiť. Marginalizované komunity sa dokážu k tejto veci postaviť zodpovedne, potrebujú však podporu a hlavne dobré podmienky na vzdelávanie. Vo vzdelávaní sme si všetci rovní, ale nielen v tom. Nie všetci majú kvalitné podmienky, no netreba na nich zabúdať.

Sám som sa to pýtal svojich bratrancov a sesterníc, či sa im táto situácia páči a či by šli do školy. Ich vyjadrenia ma prekvapili. Chýba im škola, chýbajú im kamaráti a učitelia. Táto situácia pre nich znamená stratu vedomostí. Deti môžu poľaviť a ťažko sa budú rozbiehať, keď táto koronakríza skončí. Ovplyvní to ich existenciu v škole a ich adaptácia bude veľmi náročná.

Ako sa im dá pomôcť?

V tomto neľahkom období je akákoľvek pomoc, iniciatíva veľmi dôležitá. Myslím, že ak učitelia zmenia vzdelávací prístup a nájdu vhodnú alternatívu, dokážu tieto deti podchytiť a vzdelávať. Aj naša relácia je jasným dôkazom toho, že nám na rómskych deťoch záleží. Podmienky sú náročné, ale spôsob vždy existuje. Lokality sú rôzne a potreby v nich taktiež.

Ste v kontakte s deťmi z Luníka IX? Ako prežívajú tieto mesiace?

Áno, píšeme si a pravidelne voláme. Musím povedať, že to zvládajú veľmi dobre. V tomto čase prevládajú emócie a niekedy sa ľahko rozhodia pre maličkosť, telefonátom si to však vieme urovnať. Moja mládež je aktívna, navzájom sa doučujú, informujú, pomáhajú ostatným a realizujú sa v každej sfére. Vytvárajú rôzne preklady do rómskeho jazyka a tvoria letáčiky, aby obyvateľstvo na Luníku IX informovali, ako sa pred touto pandémiou chrániť.

Majú hudobnú skupinu a spoločne trénujú. Stretávajú sa aj so saleziánmi, ktorí im pomáhajú cez mentoring a tútoring vzdelávať sa. Mám s nimi aj online mentoring a spoločne riešime problémy, hľadáme riešia. Môžem povedať, že využívajú všetky formy učenia sa. ​