Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
06. apríl 2020

Moji žiaci nemajú internet, úlohy im nosím do schránky, ani tú však každý nemá

Stále dostávam plný plat, a tak chcem aj pracovať naplno a robiť, čo sa dá, i keď je to ťažké, hovorí učiteľka zo špeciálnej školy.
Moji žiaci nemajú internet, úlohy im nosím do schránky, ani tú však každý nemá

Učiteľka Jana Karľová roznáša úlohy do schránky. Foto – FB/Učiteľ Slovenska

Jana Karľová býva v Snine a učí na špeciálnej základnej škole v Humennom. Zameriava sa na deti s mentálnym postihnutím. Tento rok je triednou učiteľkou deviatakov. Po zatvorení škôl sa nemohla so svojimi žiakmi spojiť cez internet, pretože mnoho z nich žije v rómskych osadách, kde ho nemajú. Rozhodla sa teda nosiť im úlohy priamo domov. Okrem toho založila na facebooku skupinu Škola cez poštovú schránku, kde si učitelia z podobných škôl vymieňajú informácie a rady.

Čo ste si povedali, keď sa v polovici marca zatvorili školy?

Najprv som netušila, že to bude trvať tak dlho. Myslela som si, že po dvoch týždňoch sa vrátime do škôl. Keď sa však situácia postupne vyvíjala, uvedomovala som si, že to tak skoro nebude.

Na sociálnych sieťach začali pribúdať rôzne návody, odporúčania a materiály na online vyučovanie alebo domáce vzdelávanie. Pre deti so špeciálnymi potrebami a tými, ktorí internet nemajú, tam nebolo takmer nič. No aj keby internet mali, deti s mentálnym postihnutím potrebujú individuálny prístup a nie vždy ho im vie rodina zabezpečiť.

Drvivá väčšina mojich žiakov nemá pripojenie na internet a v niektorých rodinách nie sú dokonca ani počítače a telefóny. Asi 95 percent detí na našej škole je z rómskych osád. Navyše sa obávam, či by telefón alebo počítač v ich prípade naozaj slúžil na komunikáciu s učiteľom.

Čo ste sa teda rozhodli robiť, keď ste videli, že do školy sa ešte dlhý čas nevrátite?

Rozmýšľala som, ako sa so žiakmi spojiť, a rozbehla som školu cez poštovú schránku.

Ako to konkrétne vyzeralo?

„No aj keby internet mali, deti s mentálnym postihnutím potrebujú individuálny prístup a nie vždy ho im vie rodina zabezpečiť.“ Zdieľať

Najprv som si pripravila pracovné listy a zadania. Okrem toho som poprosila o pomoc svojich starších žiakov. Povedala som im, že je obdobie, keď si musíme viac pomáhať. Veľmi to privítali a pomohli mi rozniesť úlohy aj pre menšie deti. Susedia, kamaráti a známi mi zasa doniesli farbičky, pravítka, plastelínu a iné pomôcky.

Čo bolo ďalej?

Osvedčilo sa to. Začali ma kontaktovať aj rodičia žiakov z iných škôl u nás v Snine, ktorí nemajú internet, s tým, či by som im nemohla pomôcť s vyučovaním ich detí. Dodnes niektorí vypracúvajú úlohy, ktoré majú odo mňa, no našťastie sú už v kontakte aj s vlastnými učiteľmi, pretože to tak od začiatku z nejakého dôvodu nebolo.

Nosíte úlohy žiakom priamo domov?

Áno. Bývam dvadsaťpäť kilometrov od osady Podskalka pri Humennom, z ktorej sú moji žiaci. Každý pondelok tam prídem a do schránky im vhodím úlohy na daný týždeň. Nie každá rodina však má poštovú schránku, tak im to niekedy nechám aj pri bránke alebo nejakom inom mieste. Robia to tak už aj ďalší učitelia z našej školy. Niektorí sa stretnú s jedným z rodičov z osady, ktorý príde do mesta a v obálke zoberie úlohy pre všetky deti a v osade ich s pomocou starších žiakov porozdáva. Uvidíme, dokedy budeme aj my môcť chodievať priamo do osád.

Neobávali ste sa rizika nákazy?

„Každý pondelok prídem a do schránky im vhodím úlohy na daný týždeň. Nie každá rodina však má poštovú schránku, tak im to niekedy nechám aj pri bránke alebo nejakom inom mieste.“ Zdieľať

Pracujem s týmito deťmi už viac ako tridsať rokov. Ako triedna učiteľka sa poznám s rodičmi a minimálne raz za mesiac ich navštevujem, takže to pre mňa vôbec nie je neznáme prostredie. Samozrejme, dodržiavame teraz prísne opatrenia a dávame pozor. Zo začiatku som sama chodievala priamo do osady, teraz je to už skôr tak, že úlohy dám starším deťom, ktoré ich rozdajú mladším.

Kontrolujete, či žiaci vypracovali úlohy, ktoré ste im doniesli?

Áno, vypracované úlohy potom zbieram, aby som mala spätnú väzbu. Pre každého žiaka mám vytvorené portfólio, do ktorého si zakladám jeho práce a zároveň mi to pomáha zistiť, čo potrebuje a aké zadania mám preňho vytvoriť. Keď mi úlohy prinesú, zvyšok týždňa zháňam materiály a pripravujem pre každého ďalšie zadania podľa ročníka a mentálnej úrovne.

Deti, ktoré bývajú u nás v Snine, mi zasa donesú svoje úlohy po celom týždni priamo do mojej schránky. Minule mi ich jedna štvrtáčka doniesla už po dvoch dňoch a prosila, aby som jej dala ďalšie. A nie v rómčine, ale v angličtine (úsmev).

Pred asi dvomi týždňami prišli za mnou tunajšie rómske deti s tým, že či pre ne nemám nejakú aktivitu. Tak som zobrala kriedu a na chodníku sme počítali matematické príklady.

Ide iba o rómskych žiakov, ktorým teraz takto pomáhate s vyučovaním?

Nie, sú medzi nimi aj nerómske deti, ktoré sú trebárs z mnohopočetnej rodiny s jedným počítačom. Vtedy je náročné, aby malo každé dieťa prístup k online vyučovaniu v presne stanovený čas.

Inzercia


Rómske deti počítajú na chodníku príklady z matematiky. Foto – FB/Škola cez poštovú schránku

Ako vyzerajú úlohy, ktoré pre žiakov vytvárate?

Snažím sa ich vymýšľať tak, aby boli hravé, zaujímavé a motivujúce. Robím ich formou rôznych hádaniek či krížoviek.

Nechcem však, aby deti museli iba sedieť pri čítaní a počítaní, ale aby boli kreatívne. Rozdala som im vlnu a podľa návodu vyrobili bábiku na hranie. Poslali mi veľmi pekné fotky z toho, ako sa im to podarilo. Keďže sa blíži Veľká noc, vymýšľam teraz nejakú ďalšiu tvorivú aktivitu.

Aj matematika či slovenčina sa dajú precvičiť kreatívne v domácom prostredí. Dostali napríklad úlohu, aby prepočítali v recepte na palacinky množstvo ingrediencií či odkrokovali izbu a vypočítali jej obsah. Alebo vypísali podstatné mená vecí, ktoré majú vo svojej izbe. Keď sa človek dobre poobzerá okolo seba, hneď dostane inšpiráciu (úsmev).

Netvorím však úlohy s novým učivom, skôr sa zameriavam na opakovanie toho, čo sme už prebrali. Rómskym žiakom dávam niektoré úlohy aj v rómčine, aby ich to motivovalo. Dostali napríklad pracovný list, na ktorom majú vo svojom jazyku pravidlá, ako sa v súčasnej situácii treba správať v obchode alebo na ulici.  

A snažím sa pripraviť zadania tak, aby ich deti vedeli vypracovať samy.

Ako pristupujú k tejto forme vyučovania žiaci a ich rodičia?

Záleží to na rodine, je to rôzne, tak ako aj pri bežnom vyučovaní v škole. S rodinou, ktorá si uvedomuje, že vzdelanie je pre dieťa dôležité a zvyšuje jeho šancu do budúcnosti, sa spolupracuje dobre. Rodičia v týchto rodinách podporujú deti a hľadajú spôsob, ako im v súčasnej situácii vo vzdelávaní pomôcť. Dokonca si odo mňa pýtajú knihy, aby im mohli čítať.

V akom veku sú žiaci, ktorým teraz pomáhate s učením?

„Netvorím úlohy s novým učivom, skôr sa zameriavam na opakovanie toho, čo sme už prebrali. Rómskym žiakom dávam niektoré úlohy aj v rómčine, aby ich to motivovalo.“ Zdieľať

Od materskej školy až po tínedžerov. Keďže podobných škôl ako naša je na Slovensku veľa, postupne pribúdali na internete vhodné materiály pre žiakov so špeciálnymi potrebami. Rozhodla som sa teda založiť facebookovú skupinu a nazvala som ju Škola cez poštovú schránku. Prihlásili sa do nej stovky učiteľov a začali sme si zdieľať rôzne manuály, rady a zaujímavé nápady. Veľmi ma potešilo, keď sa ozvali aj študenti vysokých škôl a ponúkli svoje materiály. Zároveň sme začali diskutovať o tom, čo by sme mohli robiť ďalej. Žiadna škola totiž na niečo také nebola dostatočne pripravená.

Pomohlo by učiteľom ako vy, ak by televízia vyhradila čas pre vzdelávanie žiakov so špeciálnymi potrebami alebo trebárs v rómskom jazyku?

Áno, zatiaľ nám niečo také chýba. Ale sme v kontakte s ľuďmi, ktorí na tom pracujú, tak verím, že sa niečo podarí zrealizovať.

Viete si predstaviť, ako budete fungovať, ak nebudete môcť chodiť za deťmi do osád?

Zatiaľ nie, ale pravdepodobne by sme sa obrátili na miestne komunitné centrum a terénnych sociálnych pracovníkov, ktorí by nám s tým mohli pomôcť. Pokiaľ sa bude dať, budem tam chodievať aj sama. Stále dostávam plný plat, a tak chcem pracovať naplno a robiť, čo sa dá, aj keď je to ťažké.

Musím však povedať, že mám okolo seba veľa ľudí, ktorí sú ochotní pomôcť. Jeden pán, s ktorým sme sa spojili cez facebookovú skupinu, nám dokonca daroval rýchlejšiu tlačiareň, aby sme mohli tlačiť pracovné listy pre žiakov.

U nás v Snine mám tiež občianske združenie Gaštanový koník, cez ktorý sa nám podarilo zohnať viaceré pomôcky. Som obklopená veľmi dobrými a štedrými ľuďmi.

Možno nás celé toto obdobie prinúti takisto zamyslieť sa, čo vo vzdelávaní zlepšiť a čo je v ňom zbytočné.

 

Odporúčame