Predtým ako sa stal parlamentným poslancom, bol učiteľom na vidieckej škole na východnom Slovensku. Pred piatimi rokmi mu v jeden deň zazvonil telefón a Jozef Viskupič ho presvedčil, aby kandidoval za hnutie OĽaNO. Miroslav Sopko hovorí o tom, prečo by Igor Matovič nebol deštrukčný prvok potenciálnej koalície, či je školstvo pre ich hnutie priorita a čo by v rezorte urobil po voľbách ako prvé.

Pred vstupom do politiky ste boli učiteľom na základnej škole v obci Zalužice neďaleko Michaloviec. Čo vás viedlo k učiteľstvu?

Som z učiteľskej rodiny, vďaka mame som videl zblízka do školského prostredia. Bola tiež vedúcou družiny, zvykol som jej pomáhať. Našiel som v povolaní učiteľa zmysel. Mohol som sledovať mladých ľudí, ako mi vyrastajú pred očami, a ak prišli zložité situácie, snažil som sa im pomôcť. Je to teda zároveň veľká zodpovednosť a to si mnohí, ktorí hľadia na školstvo zboku, vrátane politikov, často neuvedomujú.

Čo ste učili?

Človek na vidieckej škole potrebuje mať viac odborov. Najprv som vyštudoval občiansku náuku s etikou a náboženstvom. Neskôr som si doplnil dejepis s geografiou a informatiku. Bolo toho dosť, no musel som to zvládať.

Darilo sa vám to?

Ako učiteľ som si prešiel všetkými fázami povolania, vrátane vyhorenia. Každý učiteľ musí mať svoj vlastný štýl, ktorý vychádza z toho, akých má pred sebou žiakov. Aj u mňa sa to v každom ročníku a pri každom predmete v niečom líšilo. Kľúčovým dokumentom pre pedagóga je vlastná príprava na hodinu. Je to plán boja alebo skôr hry, do ktorej musíte žiakov vtiahnuť. Na rozdiel od množstva iných nezmyselných papierov, ktoré učitelia dnes musia vypisovať.

Ako vyzerali vaše hodiny?

„Každý učiteľ musí mať svoj vlastný štýl, ktorý vychádza z toho, akých má pred sebou žiakov. Aj u mňa sa to v každom ročníku a pri každom predmete v niečom líšilo.“ Zdieľať

Snažil som sa byť moderátorom hodín, aby sa mohli viac prejaviť a zapojiť žiaci. Niekedy som si sadol do zadnej lavice a nechal ich, aby si hodinu pripravili a viedli oni. Aj žiaci, ktorí boli predtým podceňovaní, to zvládli veľmi pekne práve vďaka tomu, že dostali príležitosť. Problém dnešného školstva je, že nedokážeme v deťoch vzbudiť túžbu po vzdelaní a ponúknuť im možnosť, aby prejavili, čo v nich drieme. Poslaním učiteľa je vytvoriť im priestor na sebarealizáciu. V živote nie je všetko nalinajkované a musíte sa učiť zvládať rôzne situácie. Škola by mala byť tréningovým priestorom, kde to môžu skúšať, objavovať, skúmať.

Čo najviac trápi učiteľov na východnom Slovensku?

Nemyslím si, že sa problémy učiteľov odlišujú podľa toho, či sú z východu alebo západu krajiny. Najviac problémov je podľa mňa v učiteľských kolektívoch.

Ako to myslíte?

Na pracoviskách je rozšírený mobing, kolegovia si robia navzájom zle. Často niektorí nevedia prijať úspech iného učiteľa a začnú proti nemu brojiť. Do toho sa môže zapojiť riaditeľ, ktorý zasahuje mocensky a vozí sa po niektorom z podriadených. Alebo to môže byť naopak, že sa skupina učiteľov rozhodne „dať dole“ šéfa, ktorý im je nesympatický, a snažia sa tam dosadiť svojho človeka. Tieto nezdravé praktiky sa v školstve rozširujú stále viac a viac.

Škola sa tiež stáva politickým priestorom, kde si starostovia a župani riešia svoje nominácie. Politika do školy patrí, ale nesmie v nich prebiehať takýto mocenský boj. Deje sa to najmä vtedy, ak sa veci vybavujú za zatvorenými dverami.

Čo sa dá robiť s rôznymi formami šikany, o ktorých ste hovorili?

Navrhujeme napríklad úrad školského ombudsmana, na ktorého by sa mohol ktokoľvek obrátiť a poskytoval by poradenstvo a pomoc. Dôležitá je prevencia a zmapovanie situácie na danom pracovisku. V konečnom dôsledku to môže pomôcť celej škole, pretože zlé vzťahy ju ťahajú ku dnu. Ale predovšetkým sa musia veci stransparentniť, výberové konania na riaditeľov musia byť otvorené verejnosti, v rade školy musia mať pedagógovia rovnocenné postavenie a na úradoch, kde sa ukrivdení obracajú, nesmú pôsobiť neodborníci len na základe straníckych nominácií.

Kto vás presvedčil, aby ste vstúpili do politiky a v roku 2016 kandidovali do parlamentu?

Pred desiatimi rokmi som spoluzakladal Slovenskú komoru učiteľov a postupne som videl, že hoci nás k stolu pozývali často, len zriedka sa naše návrhy použili v realite. Uvedomil som si, že ak chcem naozaj niečo zmeniť, musím do toho ísť cez politiku.

Pamätám si, že v roku 2015 mi v škole po hodine geografie v šiestom ročníku na chodbe zazvonil telefón. Bol to Jozef Viskupič, ktorý mi povedal, že viacero učiteľov mu dalo na mňa odporúčanie, aby ma oslovil s kandidatúrou za OĽaNO. Prebral som to doma s rodinou a skúsil som to.

Spôsob politiky Igora Matoviča vás neodrádzal?

Nie. Videl som, kam dospela politika aj na komunálnej úrovni. Stratilo sa vnímanie politiky ako služby pre tých, ktorí mi dali mandát. Stretával som politikov, ktorí boli dobrí herci, vedeli pekne rozprávať, no neurobili žiadne konkrétne veci pre ľudí. Z politiky sa vytratil kontakt s občanom, ktorý je pritom zdrojom moci. Igor Matovič je odpoveďou na tento stav. Aj on si prešiel vývojom, tak ako v živote si človek prejde detstvom, dozrievaním až do dospelosti.

Máte pocit, že Igor Matovič ako politik dospel?

Určite áno. Je to vidieť v každom jeho súčasnom vyjadrení. Veľmi mu záleží, aby sa Slovensko stalo lepším miestom na život pre všetkých ľudí, nie iba pre vyvolených.

Viete si ho predstaviť na premiérskom poste?

Samozrejme. Určite by bol lepším predsedom vlády ako mnohí, čo tu boli doteraz. Ak by som to mal porovnať s inými krajinami, určite by nebol horší ako Boris Johnson alebo iní populistickí lídri.

Takže Igor Matovič je populista?

Nie, iní ho často označujú za populistu. Ale veľa ľudí si pojem populista zamieňa s jasným komunikovaním tém. Pokiaľ politici nevedia hovoriť o nich zrozumiteľne, mali by sa venovať niečomu inému.

Viacerí ho vnímajú ako rizikový a deštrukčný prvok možnej povolebnej koalície.

„Z politiky sa vytratil kontakt s občanom, ktorý je pritom zdrojom moci. Igor Matovič je odpoveďou na tento stav.“ Zdieľať

Prečo? Lebo povie, čo si myslí? A nechce robiť zákulisné ťahy? Poviem vám, že za štyri roky som v politike zažil všeličo a nepoznám úprimnejšieho človeka, čo sa týka vzájomnej komunikácie, ako Igora. Obavy, ktoré v súvislosti s ním zaznievajú, vychádzajú skôr z toho, že sa doposiaľ nikto nezaoberal možnosťou, že by mal byť premiérom. Páčia sa mi vyjadrenia z okruhu mojich známych, keď hovoria, že je dobré, ak sa Igor stane predsedom vlády. Aspoň bude môcť dokázať, či je schopný zrealizovať veci, o ktorých roky hovorí.

Navyše všetci tí, ktorí o ňom hovoria ako o „deštruktívnom prvku“, si neuvedomujú, že Igor vybudoval úspešnú firmu, je to kreatívny a konštruktívny človek a toto sú dôvody, prečo mu verím, že to zvládne.

Ďalšou vecou je zdvihnutý prst v podobe pádu Radičovej vlády. Všetci sme vtedy dobre pochopili, že ak sa medzi sebou nedokážu dohodnúť dobrí ľudia, zvíťazia tí zlí. Dnes vidíme dôsledky. Už nemôžeme byť viac nerozumní, každému je to jasné.

OĽaNO môže mať po voľbách silný vplyv na tvorbu budúcej vlády. V rebríčku priorít je školstvo pre vaše hnutie na akom mieste?

Je to pre nás veľmi silná priorita. Veď si zoberte, kto je líderkou našej kandidátky. Učiteľka a obyčajná žena z východu. Aj ja osobne sa chcem, ak ma ľudia zvolia, zúčastňovať na všetkých procesoch, ktoré pomôžu zlepšiť naše školstvo. Čím silnejší mandát dostanem, tým lepšie môžem reprezentovať tých, ktorým na vzdelávaní záleží.

Ste pripravený robiť to aj ako minister školstva?

Ak bude táto nominácia na stole, prijmem ju.

Čo by ste urobili v rezorte ako prvé?

Je to jednoduché, i keď ma za to asi nebudú mať mnohí radi. Musíme prestavať spôsob fungovania ministerstva, pretože tam sa nachádza koreň väčšiny problémov.

Ako by to malo vyzerať?

V prvom rade treba cez audit zistiť, prečo systém zlyháva. Niečo vieme už dnes, no na väčšinu vecí prídeme, až keď sa nám tam podarí dostať. Nemáme zatiaľ všetky dostupné informácie.

Jedno z prvých opatrení bude zriadenie eduhelpdesk, čiže efektívneho informačného centra, na ktoré sa budú môcť všetci obrátiť a získať potrebné informácie. Už teraz máme pripravené rôzne návrhy, ako to najrýchlejšie zrealizovať.

Ďalšou vecou by bolo, že pôjdeme do regiónov a budeme sa postupne snažiť posilniť kompetencie samosprávnych krajov a spoluprácu so združeniami ako SK8, ZMOS či Únia miest Slovenska. Strane SNS išlo iba o centralizáciu školstva a nech všetko riadi štát, my však práve potrebujeme, aby bola vzdelávacia politika dobre nastavená po regiónoch. Nech si samotné regióny vypracujú vlastné vzdelávacie politiky, vďaka ktorým by vedeli rýchlo a flexibilne reagovať na potreby doby a podľa toho určovať študijné i učebné odbory.

Všetci hovoria o navýšení učiteľských platov. Akým spôsobom ho chcete dosiahnuť vy?

Na to, aby sme mohli navýšiť platy učiteľov, musíme najprv vyboxovať viac peňazí pre školstvo. Zároveň treba dávať pozor, aby boli tieto financie efektívne použité. Od prvého dňa to musíme kontrolovať a zle využívané peniaze preniesť na školy, aby mohli odmeniť svojich zamestnancov, objednať si kvalitné školenia alebo ich poslať do zahraničia zlepšiť spoluprácu so školami v iných krajinách. Prepojenie so svetom nám môže veľmi pomôcť, len to treba oživiť.

Čo sa týka samotného navýšenia učiteľských platov, prvé by malo byť skokové, aby sme splnili sľuby, ktoré v minulosti padli. To, do akej výšky, bude predmetom koaličných rokovaní. Budem stáť za tým, aby sme si v programovom vyhlásení vlády stanovili nielen navyšovanie platov, ale celkového objemu peňazí pre školstvo.

V programe píšete o zavedení nového predmetu finančno-občianskej náuky. Prečo?

Občianska náuka už ako predmet existuje, ale chceli by sme ju posilniť, aby deti získali väčšiu finančnú gramotnosť. Je to dosť zanedbávaná oblasť. Osobne nie som fanúšik direktívneho zavádzania nových predmetov, ale chceme vytvoriť k tomu metodické materiály a ponúknuť ich školám, ak by si chceli takýto predmet vybrať. Som priaznivcom autonómie škôl a nechal by som na nich, aby si vybrali z kvalitnej ponuky predmetov, ktorá by pre nich bola vytvorená.

Aký je váš názor na sexuálnu výchovu?

V programe máme možnosť pre rodičov a žiakov odmietnuť účasť na takomto predmete bez akejkoľvek sankcie. Nechal by som na školu, či chce mať sexuálnu výchovu. Školy nemusia byť všetky rovnaké, ale nech si slobodne vyberú, aké predmety chcú vyučovať.

Rušili by ste osemročné gymnáziá?

Podľa mňa môžu v našom školskom systéme ostať, pokiaľ budú fungovať na iných kvalitatívnych princípoch.

Akých?

Mali by poskytovať osemročný učebný program zameraný na druh určitého nadania. Pokiaľ to nevie škola garantovať, nemá zmysel ju podporovať. Hlavne si však myslím, že celá debata by mala byť o tom, aké majú byť vzdelávacie programy poskytované školami, ako dokážeme nastavovať ich kvalitu a ako vedieme školy k budovaniu vlastných kritérií, ktoré túto kvalitu zabezpečia.

Úroveň našich pedagogických fakúlt je dlhodobo v zlom stave. Vy v programe hovoríte o znížení ich počtu.

„Nechal by som na školu, či chce mať sexuálnu výchovu.“ Zdieľať

Áno, ale nedá sa to, samozrejme, urobiť direktívne od ministerského stola v Bratislave. Musíme si najprv stanoviť podmienky, ktoré by mali spĺňať, a potom dbať na ich dodržiavanie. Je zlé, že dnes sa robí nielen na pedagogické fakulty skôr nábor ako výber. Malo by to byť naopak. Musíme motivovať ľudí, ktorí sa skutočne chcú deťom venovať.

Čo sa má vo vzdelávaní budúcich pedagógov zmeniť?

Dôležité je, aby sa podstatne zvýšila prax pre budúcich učiteľov počas vysokej školy. Musia zistiť, čo ich čaká a byť na to pripravení. Potrebujú sa vytrénovať na rôzne krízové situácie a problémové správanie žiakov. Dnes to tak vo väčšine prípadov nie je a keď si skúsia realitu, zo školstva zutekajú. Len zvýšenie peňazí pre školstvo nestačí.

Boli ste učiteľom na východnom Slovensku a učili ste aj deti zo sociálne znevýhodneného prostredia. Ako sa im dá pomôcť?

Treba hlavne začať podstatne skôr. Ich rodinné zázemie nie je často dostatočne motivujúce a vyžaduje si včasnú intervenciu. Dôležitým bodom je, aby sa pracovalo s celou komunitou. Nie je to len úloha školstva, ide o spoluprácu viacerých rezortov ako ministerstva sociálnych vecí, zdravotníctva či vnútra. Na tejto spolupráci sa musia intenzívne podieľať aj samosprávy a netváriť sa, že sa ich to netýka.

V programe navrhujete pre deti z chudobného prostredia povinnú škôlku od troch rokov.

Áno, ale iba týmto sa to nevyrieši. Je to len jeden z množstva krokov, ktoré treba spraviť. Poďme riešiť problémy adresne – tam, kde je to potrebné.

 

Foto: TASR, archív M. Sopko