Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Politika
18. február 2020

Naučíme ich tráviacu sústavu holuba, no oni nepochopia zmluvu k hypotéke

Rozhovor s Michalom Kovácsom, expertom na školstvo zo strany Za ľudí.
Naučíme ich tráviacu sústavu holuba, no oni nepochopia zmluvu k hypotéke

Michal Kovács. Foto – Andrej Lojan

Pracoval v organizácii, ktorá podporuje mladých talentovaných ľudí. Vzal ponuku na vstup do strany Andreja Kisku, lebo mu verí, že vzdelávanie naozaj považuje za kľúčové. Tímlíder školstva zo strany Za ľudí Michal Kovács hovorí, či si trúfa na post ministra školstva, čo by urobil za prvých sto dní, prečo by zrušil v prvých rokoch základnej školy známkovanie, aj o tom, či je reálne, aby sme do desiatich rokov mali univerzitu v prvej stovke rebríčka.


Na vašej facebookovej stránke ste zdieľali príspevok o tom, ako vás po jednej diskusii v regiónoch zastavila zástupkyňa školy a povedala: „Neviem kde vás ten Andrej Kiska našiel, nikdy som o vás nepočula. Ale som rada, že vás našiel.“ Kde ste sa s exprezidentom prvý raz stretli?

Pracoval som v organizácii LEAF a mal som na starosti program pre zahraničných Slovákov. Bolo to v čase, keď bol Andrej Kiska prezidentom. Absolvoval som s ním niekoľko ciest za Slovákmi v zahraničí a počas nich sme sa lepšie spoznali. Už v úvode minulého roka som spolu s ďalšími členmi expertného tímu pripravoval program strany Za ľudí pre školstvo. Niekedy na jar mi Andrej Kiska ponúkol, aby som tím viedol.

V organizácii LEAF ste presviedčali zahraničných Slovákov, aby sa vrátili pracovať späť na Slovensko a vytvárali pre nich pracovné pozície. Odrádzali ich od návratu iba platové podmienky alebo aj niečo iné?

Určite je pre nich dôležité adekvátne finančné ohodnotenie a to, aby robili prácu, ktorá ich baví. Dôležitejšou vecou je ale pre nich pocit, že krajina funguje. Ukázali nám to viaceré prieskumy. Ťažko sa ľudia vrátia do krajiny, ktorú vnímajú ako skorumpovanú, kde nefunguje zdravotníctvo a kde si nie sú istí, že bude platiť elementárna spravodlivosť.

Pred siedmimi rokmi ste spoluzakladali strednú školu LEAF Academy pre talentovaných študentov. Prečo ste do toho išli?

Organizácia LEAF chcela pomáhať budúcim osobnostiam z našej krajiny, aby ju zmenili k lepšiemu. Keď sme rozmýšľali, čo pre to môžeme urobiť, rozhodli sme sa ponúknuť im kvalitné vzdelanie. Verili sme, že stredoškolákov dokážeme ovplyvniť, aby boli podnikaví a hodnotovo založení. Mali sme však limitované zdroje, a tak sme sa zamerali na talentovaných mladých ľudí.

Ako to vyzerá na tejto škole v porovnaní s bežnými strednými školami?

„Ťažko sa ľudia vrátia do krajiny, ktorú vnímajú ako skorumpovanú, kde nefunguje zdravotníctvo a kde si nie sú istí, že bude platiť elementárna spravodlivosť.“ Zdieľať

V prvom rade je to internátna škola, čo je dobré pre budovanie komunity a hodnôt mladých ľudí. Už počas školy robili študenti konkrétne projekty. Niektorí pomáhali firmám zlepšovať ich produkty, pomáhali v neziskových organizáciách, stážovali vo verejných inštitúciách alebo sa angažovali vo sfére vzdelávania. Získali tak veľa praktických skúseností a najmä vedomie, že dokážu vytvoriť niečo, čo má svoju hodnotu už na strednej škole.

Po niekoľkých rokoch ste odišli z oblasti vzdelávania a pracovali ste v manažmente švajčiarskej firmy na Slovensku. Prečo ste sa vlani rozhodli ísť práve do strany Andreja Kisku?

Keď prišla ponuka na vstup do politiky, uvedomil som si, že taká dobrá príležitosť tu už nemusí byť. Konečne sa totiž stalo školstvo prioritou viacerých strán naraz, a to je veľmi dôležité. U Andreja Kisku som mal najväčšiu dôveru, že to s ním myslí vážne. Nie je to žiadna novinka. O vzdelávaní hovoril už pred tým, ako sa stal prezidentom, nastoľoval túto tému, keď bol v úrade, navštevoval školy a pomáhal organizáciám, ktoré sa v školstve angažujú.

Zároveň si myslím, že je v súčasnosti najlepší kandidát na premiéra. Dokázal to v boji proti Robertovi Ficovi. Porazil ho v prezidentských voľbách a zabránil mu v ceste na Ústavný súd. Vďaka svojim skúsenostiam a zodpovednému prístupu by vedel najlepšie spájať strany v potenciálnej koalícii.

Strana Za ľudí sa prezentuje ako stredová strana, v ktorej sú konzervatívci aj liberáli. Do ktorej skupiny patríte vy?

Takáto strana tu chýbala, dlho to na Slovensku medzi konzervatívcami a liberálmi zbytočne eskalovalo. To však podľa mňa nemá byť ten hlavný spor.

Ja sa v stredovej strane cítim veľmi dobre, aj moje hodnoty sú niekde uprostred konzervatívneho a liberálneho vymedzenia. Slovensko momentálne potrebuje pokojnú a rozvážnu stredovú politiku, ktorá zlepší oblasti ako školstvo, zdravotníctvo a spravodlivosť. Nedoťahujme sa zbytočne na veciach, ktoré aktuálne nie sú až tak kľúčové.

V poslednom období chodíte v rámci kampane do regiónov, stretávate a zhovárate sa s ľuďmi. Máte pocit, že ich téma školstva zaujíma alebo ich trápia skôr iné veci?

Som presvedčený, že téma školstva zaujíma ľudí viac, ako nám to vychádza v prieskumoch. V nich sa nenachádza medzi úplne top prioritami, ale na všetkých stretnutiach vidím, že sa oň občania zaujímajú. Viem, že pri diskusii so mnou ani nebudú veľmi riešiť iné témy, no i keď sme na pódiu viacerí kandidáti pre rôzne oblasti, často debata skĺzne do témy školstva. Osobne si myslím, že je to kľúčová vec pre budúcnosť štátu nielen z hľadiska ekonomiky, ale aj kultúry či hodnôt. Myslím, že ako národ precitáme v uvedomení, že školstvo je dôležité.

Andrej Kiska si nedávno pochvaľoval spoluprácu v odborných tímoch pre zdravotníctvo naprieč demokratickou opozíciou. Tvrdil, že jednotliví experti sa spoločne zhodli, že ak by ktorákoľvek zo strán dostala rezort zdravotníctva, ostatní jej dajú svoju podporu a budú jej pomáhať. Funguje podobná spolupráca aj medzi odborníkmi na školstvo?

„Konečne sa totiž stalo školstvo prioritou viacerých strán naraz, a to je veľmi dôležité. U Andreja Kisku som mal najväčšiu dôveru, že to s ním myslí vážne.“ Zdieľať

Áno, stretávame sa už od minulého roka a sú to obsahovo veľmi prínosné stretnutia. Na osemdesiatich percentách vecí sa zhodneme. Myslím, že to platí pre všetky tri kľúčové oblasti – školstvo, zdravotníctvo aj spravodlivosť. Občas sa líšime v návrhu opatrení, ako sa k určitým cieľom dostať. Ak by ministerská stolička pripadla aj inej strane, za seba môžem povedať, že sa budem určite snažiť pomôcť.

V čom je váš program pre školstvo lepší v porovnaní s ostatnými?

To je trochu nefér otázka voči mojim kolegom z iných strán, ktorí tu teraz s nami nesedia. Vaši čitatelia sú rozumní a vedia si vybrať z jednotlivých programov.

V poriadku, ale radi by vedeli, v čom je silný ten váš.

My hovoríme o troch prioritách. Základom je kvalitný a vzdelaný učiteľ s adekvátnou podporou. Ďalším bodom je zmena učebných osnov, aby škola pripravovala deti pre život, rozvíjala ich základné gramotnosti a netlačila ich iba do memorovania. Tretím je skvalitnenie vysokých škôl, aby sme mladých ľudí nevyháňali von z krajiny.

Trúfate si na post ministra školstva?

Áno. Každý, kto to myslí so školstvom vážne a chce ho skutočne opraviť, bude na to mať ako minister najviac priamych kompetencií. Teraz však nechcem rozdeľovať pozície, rozhodnú o tom ľudia vo voľbách. V prvom rade musíme vymeniť súčasnú vládu a nepustiť k moci fašistov.

Ak by ste sa ministrom predsa len stali, čo by bola prvá konkrétna vec, ktorú by ste sa snažili presadiť?

V prvom rade by som vyvetral po SNS a všetkých zlodejoch, ktorí tam teraz sú (smiech). Teraz vážne. Je to trochu záludná otázka, pretože v školstve neexistujú okamžité a magické riešenia. Ide o veľa čiastkových vecí, ktoré treba zmeniť.

Čakal som, že poviete platy učiteľov.

Určite je to extrémne dôležité, no ide o nutnú, nie dostačujúcu podmienku na to, aby sa konečne oplatilo byť dobrým učiteľom. Nie je to opatrenie, ktoré prinesie vo fungovaní slovenského školstva okamžitý efekt. Ale áno, od prvej tvorby rozpočtu by som tlačil na navýšenie učiteľských platov, ideálne skokové. Samozrejme, neviem to teraz sľúbiť, bude to vec koaličných rokovaní, no treba to spraviť čím skôr.

Vo viacerých rozhovoroch ste povedali, že ak by k navýšeniu nedošlo, odišli by ste z ministerského postu.

Áno, ale nechcem to viazať na konkrétnu sumu peňazí. Pokiaľ však nebudem vidieť, že zvyšovanie platov učiteľov je prioritou budúcej vlády, nemám tam čo robiť. Školstvo sa bez toho, aby doň natieklo viac peňazí, jednoducho nepohne.

Čo sú ďalšie rýchle a uchopiteľné opatrenia, ktoré by ste vedeli, povedzme, do prvých sto dní urobiť?

„Ak by ministerská stolička pripadla aj inej strane, za seba môžem povedať, že sa budem určite snažiť pomôcť.“ Zdieľať

Chceli by sme zaradiť iný materinský jazyk ako slovenský medzi špeciálnu výchovno-vzdelávaciu potrebu, čo by umožnilo školám pristupovať individuálnejšie k týmto žiakom a získať pre nich väčšiu podporu. Ide o malú administratívnu vec, no v živote školy to spôsobí veľkú praktickú zmenu.

Ďalšia vec, ktorá sa mi pri pohľade na školstvo nepáči je, že na Slovensku nemôžeme uznávať vysokoškolské diplomy z iných vyspelých krajín. Chceli by sme preto zaviesť opatrenie, vďaka ktorému by sme mohli uznávať všetky diplomy z OECD krajín. Samozrejme, okrem tých, ktoré sú regulované, ako napríklad lekárske diplomy. No ak dnes niekto vyštuduje matematiku na Harvarde, nemyslím si, že by mal mať taký človek v normálnej krajine problém, aby mu diplom uznali.

Vo svojom programe hovoríte o zúžení štátom predpísaného obsahu v učebných osnovách. Čo vám na tom najviac prekáža?

Inzercia

Najväčším problémom je, že deti často musia verklíkovať učivo, ktorému nerozumejú, a v mnohých prípadoch im je to v živote nanič. Prečo musí žiak ovládať tráviacu sústavu holuba, a pritom mu chýba základná čitateľská či finančná gramotnosť? V živote potom pri vybavovaní hypotéky ani nepochopí zmluvu, ktorú podpisuje. Ďalšou vecou je, že učivo často nie je správne prepojené. Na hodine fyziky sa napríklad od žiakov žiada vyrátať niečo, čo na matematike ešte vôbec nepreberali.

Čo teda navrhujete?

Potrebujeme znížiť množstvo encyklopedických vedomostí, ktoré od detí vyžadujeme, aby tak získali väčší priestor na porozumenie súvislostí a vybudovanie základných gramotností – čitateľskej, matematickej, mediálnej či environmentálnej.

Takže by ste zaviedli predmety ako mediálna či environmentálna výchova?

Nie, nehovorím o vytvorení nových predmetov, ale o rozvoji spomínaných gramotností. Nemyslím si, že určitú gramotnosť rozviniete nutne tým, že zavediete nový predmet. Nechal by som na školy, či to chcú urobiť. Osobne nie som zástancom zbytočného pridávania nových predmetov, lebo v žiakoch to môže vzbudiť odpor. Ale ak niekto chce ísť na to takouto cestou, nech má dvere otvorené.

Tvrdím, že štát ma dať školám iba určitú časť predpísaného učiva a nechať im väčšiu voľnosť v tom, ako budú rozvíjať školské vzdelávacie programy. O tom hovorila už Mikolajova reforma z roku 2008, no učitelia a školy nedostali potrebnú podporu, aby túto slobodu vedeli správne využiť.  

Pri čítaní vášho programu pre školstvo udrie do očí zrušenie známkovania pre žiakov od prvého do tretieho ročníka a nepovinné domáce úlohy. Prečo je to dobré?

Žiaci, zvlášť tí najmenší, nemajú chodiť do školy preto, aby sa dozvedeli, čo sa majú doma naučiť. Vo vzdelávaní je kľúčová radosť z učenia, i keď na Slovensku možno nemáme veľmi radi takýto vzletný termín. Je to však dôležité, pretože ak si dieťa vytvorí k učeniu dobrý vzťah, je to dobrý predpoklad, že sa bude učiť efektívnejšie a dosiahne lepšie výsledky. Systém nášho školstva radosť z učenia zabíja a vytvára deťom strašne veľa stresu. Ak je systém nastavený tak, že deti stále len porovnávame a hľadáme v nich chyby, aby sme ich mohli oznámkovať, dieťa sa stáva pokusným králikom, na ktorého poľujú a čakajú na jeho zlyhanie. Ťažko potom v škole uvidí miesto, kde by mohlo odhaľovať svoje talenty.

Nie je prirodzené, že dieťa by sa malo v škole naučiť vyrovnávať aj s určitým tlakom a vedieť zvládať stresové situácie?

„Najväčším problémom je, že deti často musia verklíkovať učivo, ktorému nerozumejú, a v mnohých prípadoch im je to v živote nanič.“ Zdieľať

Určite áno. Hovorím ale najmä o malých deťoch. Ak tu máme osemročného žiaka, ktorý prepadne a dostane od života facku, z ktorej sa už možno ani nespamätá, neviem, komu tým prospejeme. Malé deti sú na stres veľmi citlivé a my musíme urobiť všetko preto, aby sa do školy tešili. A netrestali ich za to, čo nemôžu mnohokrát ovplyvniť. Dôvodom ich zlých výsledkov je často zlé prostredie, z ktorého pochádzajú, a nie je to ich chyba.

Vyučovanie na základnej škole by ste chceli rozdeliť do troch cyklov, pričom do prvého by mali patriť práve spomínané prvé tri ročníky. O čom majú byť zvyšné dva cykly?

Druhý cyklus má zabezpečiť, aby dieťa prešlo na druhý stupeň so základnými gramotnosťami a postupne sa zameriavalo na to, čo ho baví a čo by chcelo skúmať viac do hĺbky. V súčasnosti nútime ísť všetky deti rovnakou rýchlosťou, ale niektorým ide napríklad matematika rýchlejšie, no slovenčina pomalšie. Druhý cyklus má byť akoby vyrovnávací. Ak niektorí potrebujú na nejaký predmet viac času na vysvetlenie, mali by ho dostať. A naopak, v predmete, ktorý im ide, môžu napredovať rýchlejšie.

Čo by to v praxi znamenalo? Delili by sa podľa tohto kľúča triedy?  

Áno, žiak by mal svoju kmeňovú triedu. Ak mu trebárs matematika ide lepšie, chodil by na tento predmet k šikovnejším deťom a ak v slovenčine potrebuje dobiehať, chodil by s tými, ktorým to ide pomalšie. Nebudeme tak brzdiť šikovnejšie deti a dosiahneme, že pri nástupe na druhý stupeň, ktorý je tretím cyklom, budú mať všetci základnú úroveň vedomostí.

Nenarobilo by to celé učiteľom viac starostí?

Som presvedčený, že nie. No nesmieme zopakovať chyby z nepodarenej Mikolajovej reformy, keď učiteľom nikto nevysvetlil, čo sa vlastne ide diať. My by sme chceli túto vec najprv pilotne testovať, aby to vyskúšali a pochopili. Nevyžaduje si to zvýšený počet učiteľov ani ich rekvalifikáciu, ale dostatočnú podporu od štátu. Ideovým garantom tohto konceptu je Branislav Pupala, funguje aj v osvedčených vzdelávacích systémoch ako Estónsko, Švajčiarsko či Singapur. Nie je to koncept, do ktorého nabehneme hneď, ale vízia, ako by sa učivo mohlo postupne rozdeliť do väčších celkov.

Zastavme sa pri téme žiakov z chudobného prostredia. Pre deti z marginalizovaných komunít chcete zriadiť vysunuté pracoviská ranej starostlivosti. Máme si to predstaviť ako kontajnerové škôlky, ktoré by fungovali pri rómskych osadách?

„Ak dieťa nepríde do škôlky, tak musí prísť škôlka za ním. Ak máme možnosť dať týmto deťom prípravu na školu odmalička, tak by sme to mali urobiť.“ Zdieľať

Presne tak. Tvrdím, že ak dieťa nepríde do škôlky, tak musí prísť škôlka za ním. Keď máme možnosť dať týmto deťom prípravu na školu odmalička, tak by sme to mali urobiť. Mnohé z nich by aj do škôlky chodili, no v ich blízkosti sa nenachádza. Ak však budú mať pri osade trebárs kontajnerovú škôlku, v ktorej bude teplo, strava a pedagóg, ktorý s nimi bude hovoriť po rómsky, zníži to bariéry v ich neskoršej školskej dochádzke. 

Neobávate sa, že budete čeliť kritike za to, že segregujete?

Obávam. No keď si mám vybrať medzi tým, či bude dieťa chodiť aspoň na pár rokov do takejto škôlky, alebo ju nebude navštevovať vôbec, myslím, že je to lepšia možnosť.

Kritike o segregácii dnes čelí viacero škôl najmä na východnom Slovensku, v ktorých nastane situácia, že do nich z rôznych dôvodov začne prichádzať viac rómskych žiakov. Rodičia nerómskych žiakov sa svoje deti rozhodnú, často z objektívnych dôvodov, zo školy vziať preč, čo vytvára tlak na riaditeľov, ktorí v snahe zabrániť ich odchodu, deti separuje. Čo by ste poradili riaditeľovi, ktorý zápasí s týmto problémom?

Neexistuje rýchle a jednoduché riešenie. S vylúčenými skupinami treba systematicky pracovať už pred narodením dieťaťa. Preto rád poukazujeme na skvelý projekt Omama, ktorý sa venuje matkám z osád. Treba postaviť škôlky pri osadách, ktoré deti podchytia a postupne ich pripravia do školy. Veľká časť rómskych detí je už na inklúziu pripravená, no nie sme schopní ich do škôl priviesť. Ale, objektívne, je tu takisto veľká časť tých, ktorí pripravení nie sú.

Prejdime k inej téme. Pre kvalitné vzdelávanie detí je dôležité, kto ich v školách učí. Úroveň pedagogických fakúlt, ktoré budúcich učiteľov pripravujú, je však dlhodobo veľmi nízka. PS/Spolu uvažuje o zriadení učiteľskej akadémie. Pozdáva sa vám tento návrh?

Princíp je správny, musíme motivovať vysoké školy, aby budúcich učiteľov pripravovali kvalitnejšie. Nemyslím si však, že na to potrebujeme ďalšiu inštitúciu. Ministerstvo má momentálne nástroje na to, aby ich dokázalo motivovať.

Takže čo by ste v tejto oblasti urobili?

Stačí nám napísať základný zoznam toho, čo majú plniť jednotlivé študijné programy, a ak ich školy budú napĺňať, dostanú extra finančnú dotáciu.

Aké by to mali byť kritériá?

Napríklad chceme, aby budúci učitelia strávili oveľa viac času v školách a zažili praktickú prípravu. Zaviedli by sme v učiteľských odboroch štvorročný bakalársky stupeň, ktorý by stačil na väčšinu výučby na základnej škole. Potrebujeme ich tiež naučiť vytvárať školské vzdelávacie programy či vyberať učebnice. Veľa sa hovorí o liberalizácii trhu s učebnicami, ale učitelia často nevedia, ako si správne vybrať.

V programe píšete, že chcete, aby sa do desiatich rokov jedna z našich univerzít umiestnila vo svetovom rebríčku Top 100 univerzít. Juraj Hipš a Vladimír Šucha z PS/Spolu hovoria, že to nie je reálne a bolo by správnejšie zamerať sa na skvalitnenie medzinárodnej spolupráce univerzít alebo väčšie prepojenie s praxou. Nemajú pravdu, že je to dôležitejšie ako nejaké postavenie v rebríčku?

Pýtam sa, prečo by to nebolo reálne? Veľa ľudí hovorilo po páde Mečiara, že nie je reálne, aby sme sa dostali do EÚ či NATO. Rebríček, samozrejme, nie je cieľ, ale pomocný ukazovateľ toho, ako na tom sme. Internacionalizácia a zvýšenie kvality vzdelávania a vedy na univerzitách vás privedú aj k dobrému postaveniu v rebríčku.

Pre mňa je v tomto vzorom Fínsko, kde sa spojili tri priemerné univerzity a vybudovali jednu špičkovú univerzitu. Ak sa to podarilo im, môže sa aj nám. Ak chceme byť medzinárodne konkurencieschopní, nerozmýšľajme iba v malých intenciách, ale majme vyššie ambície. Inak ostaneme montážnou dielňou Európy.


Foto: Andrej Lojan

 

Inzercia

Inzercia

Odporúčame