Doba je vybičovaná, musíte ísť do extrému, aby vás bolo počuť

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Doba je vybičovaná, musíte ísť do extrému, aby vás bolo počuť

Bohdan Hroboň. Foto – Pavol Rábara

Rozhovor s Bohdanom Hroboňom, expertom na školstvo zo strany KDH.

Pochádza z významnej evanjelickej rodiny, jeho bratia sú už šiestou generáciou farárov. Hovorí, že Alojz Hlina sa mu spočiatku nepáčil, no neskôr ho presvedčil, aby kandidoval za KDH, hoci sa so stranou v niektorých veciach nestotožňuje. Bohdan Hroboň vysvetľuje, čo si myslí o vyjadreniach Ondreja Prostredníka na učebnicu náboženstva, v čom je pridaná hodnota kresťanského vzdelávania, aj o tom, prečo sa mu nepáči systém gymnázií.


Vaši dvaja bratia sú evanjelickí kňazi, jeden z nich je dokonca biskupom. Čo vám povedali, keď ste im oznámili, že idete kandidovať do parlamentných volieb?

Bol som milo prekvapený, že ma v tom podporujú. Chápu, že z aktuálnej ponuky je pre mňa KDH najprijateľnejšia voľba. Nie som ale jeho členom, pretože s niektorými vecami sa nestotožňujem a nemám v nich jasno. Určite však nejde o problém, že by KDH bola katolícka strana a ja som evanjelik.

K výhradám voči KDH sa ešte dostaneme, ale najprv sa zastavme pri vašej minulosti. Pochádzate z evanjelickej rodiny, váš otec Ján Bohdan Hroboň bol významný farár. Mali ste ako rodina pre svoju vieru problémy?

Išli sme proti prúdu a dávali nám to pocítiť. Myslím si, že ak by sme nezažívali rôzne tlaky a neustále sťahovanie sa, môj otec mohol žiť dlhšie. 

Moji bratia sú už vlastne šiesta generácia farárov. Tým, že som vyrastal v režime, ktorý nás nútil k straníckosti, cítim, že stále nemám zdravý vzťah voči politickým stranám. Možno je to ďalší dôvod, pre ktorý som sa nechcel stať členom KDH.

Ako chlapec z farárskej rodiny ste to museli mať v detstve zvlášť náročné.

Bol som rebelská povaha, čo mi pomohlo zvládať to. Pamätám si, ako už v prvom ročníku prišla učiteľka na začiatku školského roka do triedy a povedala, nech sa postaví ten, kto je veriaci. Necítil som sa ako silný veriaci, no každý vedel, že mám otca farára, tak som sa postavil. Všetci pochopili, že so mnou sa kamarátiť nemajú, a bol som terčom posmechu. Keďže sme však boli šiesti súrodenci, stále som sa mal s kým kamarátiť. Doma som mal vzťahy dobré a škola bola výzvou, ktorú som musel prežiť. Vtedy som to však nevnímal ako strašné prenasledovanie, skôr ako zápas.

Čo ostatní súrodenci?

Nie každý z nich to znášal rovnako dobre. Dávali nám najavo, že sme sprostí, pretože veríme v Boha.

Hovorili mi, že na to nemám a ako dieťa farára už vôbec. Všetky športové krúžky boli v nedeľu ráno, no vtedy sa chodilo do kostola. Tak som hrával šach, ktorý bol v sobotu večer a nikto tam nechcel chodiť (úsmev). Až po dlhom čase som pochopil, že nie som blbý, ako mi vtĺkali do hlavy. Keď som získal doktorát z Oxfordu, manželka mi povedala, aby som si už konečne veril.

Bolo by prirodzené, ak by ste mali voči školstvu averziu. Čo sa stalo, že ste sa v ňom nakoniec sám začali angažovať a dokonca založili evanjelickú školu a gymnázium?

Pomohla mi najmä skúsenosť v zahraničí. Tam mi dokázali, že na to mám a ak chcem, môžem dosiahnuť veľa. Vedeli mi pomôcť, poradiť a nasmerovať ma. Zistil som, že oveľa viac ako talent je vytrvalosť.

Po revolúcii začali vznikať viaceré evanjelické školy. Mňa neskôr zavolali do jednej z nich učiť, hoci som nebol učiteľom. Videl som, že okrem vedomostí môžem deťom ponúknuť aj rozhovory o témach viery či Bohu. Mnohé z nich sa o tom nemajú doma s kým rozprávať. Oslovilo ma to, a tak sme najprv v Martine založili biblickú školu a neskôr škôlku, základnú školu aj gymnázium. Dnes je z toho celý areál a voláme ho Centrum kresťanského vzdelávania. Máme okolo 750 detí a myslím, že sa tam cítia dobre. To je niečo, čo som ja v škole nezažil.

Už Ján Čarnogurský lanáril vášho otca, aby sa pridal ku kresťanským demokratom. Čím presvedčil Alojz Hlina vás, že ste do politiky vstúpili?

Trvalo to dlho, kým ma presvedčil. Jeho vytrvalosť je však úžasná. Zo začiatku som ho veľmi nemusel, zdal sa mi príliš excentrický, podobne ako Matovič. Bolo to na môj vkus populistické. Lenže ak sa chcete zviditeľniť, asi občas musíte trebárs zabetónovať bankomat.

Ako vás teda presvedčil?

„Zo začiatku som Hlinu veľmi nemusel, zdal sa mi príliš excentrický, podobne ako Matovič. Bolo to na môj vkus populistické. Lenže ak sa chcete zviditeľniť, asi občas musíte trebárs zabetónovať bankomat.“ Zdieľať

V dobrom mi zahral na city, keď hovoril: „Na koho čakáš, že tam pôjde a so školstvom niečo urobí?“ Aj tak na ministerstvo stále chodievam a prosím o podporu. Všetci vám sľúbia všetko, no väčšinou to pri sľuboch aj ostane. Tak mi povedal, aby som sa namiesto doprosovania pokúsil sám niečo zlepšiť. Nemal som dôvod odmietnuť a na tom ma zlomil.

KDH nemá taký výtlak, aby po voľbách dostalo veľké rezorty, no školstvo je reálne, preto sa mi jeho výzva zdala rozumná. Uvedomil som si, že model vzdelávania, ktorý funguje u nás v Martine, môžeme skúsiť uplatniť na viacerých slovenských školách.

Verím, že nielen KDH, ale aj ostatné strany budú chápať, že školstvo je nadstranícka a nadrezortná záležitosť. Problémy sú také veľké, že ministerstvo školstva ich samo nevyrieši. Zbytočne niečo naplánuje, ak na to nebudú peniaze a podpora aj z iných rezortov a strán.  

Niektoré strany majú svojho tímového lídra pre školstvo, ktorý by bol v prípade úspechu kandidátom na ministra. V KDH to nie je úplne jasné. Ste ním vy?

Volali ma do toho s tým, že áno. Nemyslím si však, že toto je kľúčové. Naozaj som presvedčený, že ak sa problémy školstva nebudú riešiť s podporou iných rezortov, potenciálny minister tam vydrží najviac rok. Preto sme sa už odborníci pre školstvo z ostatných strán potenciálnej koalície viackrát stretli a zistili, že v drvivej väčšine názorov sa zhodujeme. Musíme bojovať o spoločnú vec a nezabudnúť na to ani po voľbách. V našom programe hovoríme, že musíme nájsť spoločnú dohodu a zaviazať k nej aj budúce vlády. Väčšinu zásadných zmien v školstve sa totiž nedá vyhodnotiť a opraviť za obdobie štyroch rokov. Naším cieľom musia byť koniec koncov deti, nech to znie akokoľvek pateticky.

Hovorili ste, že nie ste členom KDH, pretože sa s niektorými názormi nestotožňujete. O čo presne ide?

V prvom rade o tému migrantov.

Čo vám na postoji KDH v tejto téme prekáža?

Zdá sa mi, že je málo otvorené. Už len základný princíp nám ako kresťanom hovorí, že ak niekto potrebuje pomoc, máme mu ju poskytnúť. Nie tak dávno sme to boli my Slováci, kto potreboval pomoc zo zahraničia. Tridsať rokov potom niektorí vyhlasujú, že nikoho nechceme, a obávame sa, že nám migranti ukradnú kresťanskú identitu.

To ale KDH netvrdí.

Nie, len hovorím, že ja by som bol otvorenejší a tolerantnejší. To je celé. Sám som bol, povedzme, „akademický migrant“, keď som išiel za lepším vzdelaním, a viem, že to mojej identite Slováka a kresťana iba pomohlo. Preto by som privítal viac otvorenosti aj z KDH. Na druhej strane rozumiem, že sú opatrní, pretože im potom ľahko vyhodia na oči, že sem chcú navážať utečencov.

Čo je ďalšia vec, ktorá vám prekáža?

Ide o tému LGBTI ľudí. V minulosti som mal až tak trochu nenávistný postoj voči homosexuálom. Už to ma usvedčovalo, že niečo nie je v poriadku, pretože ako kresťan by som vo vnútri nemal cítiť nenávisť. Potom som dostal od života facku. Keď som v zahraničí potreboval pomoc, práve ľudia z tejto komunity mi nezištne pomohli. Cítil som sa pre svoje predošlé zmýšľanie zahanbený. Stretol som tiež viaceré kresťanské rodiny, ktoré boli vehementne proti homosexuálom. Akoby paradoxne, práve v nich sa stalo, že dieťa prišlo za rodičmi s tým, že je homosexuál. Musel to byť pre rodičov ťažký moment, no svoje dieťa milovali a prehodnotili svoj názor. Odvtedy som aj ja v hodnotení týchto vecí opatrnejší.

KDH je v tom podľa vás radikálne?

„V minulosti som mal až tak trochu nenávistný postoj voči homosexuálom. Už to ma usvedčovalo, že niečo nie je v poriadku, pretože ako kresťan by som vo vnútri nemal cítiť nenávisť.“ Zdieľať

Určite nijako nepodporuje nenávisť voči homosexuálom. Skôr ide o to, že celkovo by som čakal väčšiu a poctivejšiu diskusiu. Priznám sa, že v niektorých veciach sa ani nevyznám. Na niektoré si ani nestihnete spraviť názor a už od vás chcú v politike jasné stanovisko. Som biblista a na Oxforde som desať veršov z písma prekladal rok, pretože som skúmal kontext každej spojky. Išiel by som proti sebe, ak by som teraz v takej obrovskej téme mal hneď zaujať jasné stanovisko. Netrúfam si na to, bolo by to nepoctivé.

Politika vás však môže ľahko dostať do situácií, keď si musíte nejako vybrať. Ako by ste sa zachovali pri hlasovaní o hodnotovej téme?

Ide o to, aby sme si stanovili, či je to natoľko vážna vec, aby kvôli nej mala padnúť vláda. Veľmi záleží na kontexte celej situácie. Musíme byť zodpovední. Preto radšej posuňme témy, ktoré by nás mohli rozdeľovať, na neskôr.

Nemusí sa to však podariť a niekto predloží napríklad na stôl tému zvýšenej ochrany života. Ako by sa zachoval Bohdan Hroboň?

Ak by to bolo možné, vyžiadal by som si time out a dôkladne by som sa poradil s lekármi či psychológmi, ktorí k tomu majú čo povedať.

Samotný Alojz Hlina povedal, že KDH predloží zákon na vyššiu ochranu života.

Áno, ale ak bude v koalícii s niekým, kto bude tvrdo proti, nebolo by dobré, aby to tlačil za cenu, že padne vláda.

V decembri ste pre Denník N povedali, že nemáte čas na kampaňovanie a veľmi mu nerozumiete. Zmenilo sa to? 

Áno, ale cítim, že to nie je úplne pre mňa. V mnohých veciach lavírujem a nerozumiem im. Aj včera sme boli na štadióne v rámci našich rodinných korčuľovaní, ktoré robí KDH. Je to veľmi pekná myšlienka, ale za ten krátky čas ťažko vyriešite zložité témy. Mne to nie je prirodzené a nevidím veľký zmysel v tom, aby som chodil od dediny do dediny, keď sa ma hneď ako prvé opýtajú, prečo Čarnogurský rozbil družstvá. Neviem sa k tomu vyjadriť a nemalo by efekt, ak by som ja osobne kampaňoval týmto štýlom. Oveľa radšej prijmem ponuku na takýto rozhovor, cez ktorý môžu ľudia lepšie spoznať moje názory.

Váš predseda je pritom jeden z najaktívnejších kandidátov v teréne.

A v tom ho obdivujem. Ja na to nemám. Fakt si nemyslím, že som pri korčuľovaní niekoho presvedčil, aby volil KDH. A pritom korčuľujem rád (smiech).

Stretávame sa v Bratislave, spravili ste si tu zastávku na ceste do Prahy, kam idete na predvolebnú diskusiu s Ondrejom Prostredníkom. Ten pred pár mesiacmi ostro kritizoval učebnicu náboženstva s tým, že prostredníctvom nej šíri Katolícka cirkev fundamentalistickú teológiu a navádza na obmedzovanie ľudských práv. Čo ste si ako učiteľ náboženstva o tom pomysleli?

Prekáža mi čierno-biele videnie sveta a tiež mám problém, ak sa to týmto spôsobom prezentuje deťom. Myslím, že určité témy si vyžadujú väčšiu zrelosť žiakov a nevyťahoval by som ich tak skoro. Chápem Ondrejovu reakciu, pretože sa podľa tejto definície našiel v skupine, ktorá by mala šíriť kultúru smrti. Jeho vieru sa neodvážim posudzovať, ale myslím, že mal pevné kresťanské základy, preto sa ho to môže dotknúť. Čo sa týka samotnej učebnice, radšej by som namiesto rýchlych definícií dal väčší priestor kritickému uvažovaniu.

O vhodnosti termínoch v učebnici sa dá diskutovať, ale nebola reakcia Ondreja Prostredníka prehnaná?

„Myslím, že určité témy si vyžadujú väčšiu zrelosť žiakov a nevyťahoval by som ich tak skoro.“ Zdieľať

Áno, bola. Ondrej mal už viacero prehnaných vyjadrení. Treba to ale vidieť v širšom kontexte. Homosexuáli boli v minulosti tvrdo utláčaní a doteraz o tejto téme poctivo nediskutujeme. Nečudujem sa potom Ondrejovi, že ide do extrému a uletí. Čakal by som od neho viac diplomacie. Ale doba je vybičovaná a pomaly musíte ísť do extrému, aby vás bolo počuť. Pre niekoho môžu byť extrémne aj výroky Alojza Hlinu. Napríklad vtedy, keď bol v televíznej debate s Kotlebom.

Keď už ste to spomenuli, čo ste si mysleli o komunikačnej stratégii, ktorú voči nemu zvolil?

Podľa mňa to jeho imidžu uškodilo. Nahral tak tým, ktorí spochybňujú jeho kresťanskú vieru. Tú však treba v prvom rade posudzovať podľa skutkov, a nie rečí. Neviem, či ho niekto nabrífoval tak, aby išiel na Kotlebu jeho zbraňami, keďže s ním sa normálne diskutovať nedá. Možno je toto cesta, ale osobne si myslím, že mu v tomto prípade neporadili dobre.

Poďme už viac ku školským témam. Od roku 2018 platí zákon, že vyššie územné celky majú ako zriaďovatelia svojich stredných škôl v kraji právo určovať počty žiakov aj pre cirkevné a súkromné stredné školy. Tie hovoria o diskriminácii. Ak by ste po voľbách mali možnosť zmeniť tento zákon, tlačili by ste na to?

Áno, bol by som za jeho zrušenie. A vôbec nejde o to, že sa to týka cirkevných škôl, ale kvôli princípu. Keď ako rodič platím dane, z ktorých idú peniaze na školstvo, mal by som mať možnosť rozhodnúť sa, na ktorú školu pôjde moje dieťa. Prečo má do toho hovoriť VÚC-čka? Ja zverím svoje peniaze štátu a ten mi povie, že nemôžem dať dieťa do tejto školy. To má byť čo?

Dotýka sa to aj vašej školy v Martine?

Áno, v našom regióne sme školou, ktorá neprijme najviac žiakov. Je to nefér.

Cirkevné a súkromné školy dlhodobo upozorňujú aj na finančnú diskrimináciu, keďže na chod školských zariadení dostávajú menej peňazí. Čo s tým?

„Keď ako rodič platím dane, z ktorých idú peniaze na školstvo, mal by som mať možnosť rozhodnúť sa, na ktorú školu pôjde moje dieťa.“ Zdieľať

Rovnako nevidím dôvod, prečo by mali dostávať menej. Zaznieva argument, že cirkevná škola si žiakov môže vyberať, zatiaľ čo štátna musí brať všetkých, ktorí patria do jej obvodu. Nemalo by sa to ale odrážať v rozdielnom financovaní. Dá sa na to totiž pozrieť aj tak, že cirkevná škola musí o žiakov zápasiť, keďže ich nemá garantovaných. Konkurencia medzi školami je fajn, lebo sa vzájomne tlačia k vyššej kvalite, no malo by sa tak diať za férových podmienok.

Pohybujete sa v prostredí kresťanského vzdelávania. Čo by mali slovenské cirkevné školy zlepšiť?

Propaganda proti kresťanskému vzdelávaniu tu bola za komunizmu silná a dodnes pretrvávajú niektoré predsudky. Preto aj v našej škole kladieme dôraz na predmety ako matematika, fyzika či chémia. Rodičia si všimnú, že berieme vedu vážne a vylepšuje to imidž školy.

Bonusom je, že cirkevné školy vedú svojich žiakov k hodnotám, ktoré sú ukotvené v kresťanstve. Je to naša ponuka pre spoločnosť. Nechceme z detí vychovať iba odborníkov a zabudnúť pritom na charakter.

Aj v programe KDH pre školstvo sa píše, že chcete zaviesť charakterové vzdelávanie. Ako by to malo vyzerať?

Neznamená to, že chceme vytvoriť nejaký nový predmet morálky. Práveže to má ísť mimo klasických vyučovacích hodín. Nedá sa to vtesnať do osnov, ide skôr o prístup učiteľov, ktorí by mali deti svojím správaním inšpirovať. V tom majú práve cirkevné školy výhodu, že môžu počítať s ukotvením v kresťanských princípoch.

Ak by ste mohli okamžite zlepšiť jednu vec v slovenskom školstve, čo by to bolo?

Treba sa zamerať najprv na kvalitných učiteľov, ktorí ešte zo školstva nezutekali do biznisu. Tým, ktorí majú túžbu vzdelávať sa, zlepšovať a zároveň dobiť energiou, umožnime ísť na nejaký čas do zahraničia, trebárs aj s celou rodinou. Samozrejme, s tým, že sa po určitom období vrátia. Snažil by som sa čím skôr nájsť kontakty a možnosti, aby do toho mohli ísť. Aj keby ich na začiatku bolo iba zopár, na reštart školstva by to bolo dobré.

Čo sa týka stratégie, ako prvé by som si zavolal všetkých, ktorí majú čo k téme školstva povedať. Myslím teraz organizácie ako Teach for Slovakia alebo iniciatívu To dá rozum. Sú to skvelí ľudia, ktorí majú v šuplíkoch pripravené viaceré výborné nápady.

Strany Za ľudí a PS/Spolu často hovoria o zúžení štátom predpísaného obsahu učiva. Súhlasíte s tým?

„Dobrých učiteľov je dostatok a my musíme zachrániť tých, ktorí zo školstva ešte nezutekali do biznisu.“ Zdieľať

Áno, ale záleží to na škole. Sú také, ktorým tieto veci jednoducho musíte nalinkovať, lebo inak ich odfláknu. Ide o záchranu vzdelania detí. Keď máme školu v malej obci, kde sú riaditeľ a učitelia zabetónovaní na dlhé roky vopred a nechcú nič meniť, potrebujú mať definované, čo majú povinne robiť, pretože inak sa vykašlú aj na to. Dať im viac slobody môže byť pre deti v týchto školách nakoniec ešte horšie. Potom sú školy a učitelia, ktorí túžia ísť nad rámec stanoveného a tí naozaj potrebujú rozviazať ruky. Nevidel by som to však tak paušálne a išiel by som na to opatrne. Skúsme to najprv na vybraných školách a uvidíme, či sa väčšia voľnosť ukáže ako prospešná. Dobré veci potom prenesme na ostatné školy.

Viackrát ste mali vyjadrenie, že by ste najradšej zrušili gymnáziá. Prečo?

Pretože si myslím, že je pre dieťa priskoro, aby sme mu v štrnástich rokoch povedali, že na gymnázium nemá, a tlačili ho do toho, čo má ďalej robiť. Ak ide potom na učňovku, berie sa to ako niečo podradné. Skôr sa mi preto pozdáva systém „high school“, ktorý majú v Spojených štátoch, kde žiaci najprv zisťujú, čomu by sa chceli viac venovať, a potom si vyberú. Treba im dať aspoň šancu, aby si vyskúšali rôzne smery. Prečo by mal za nich hovoriť niekto iný, že na to nemajú?

V programe viackrát zdôrazňujete rozvoj matematickej gramotnosti a zlepšenie vyučovania matematiky. Prečo ste vyzdvihli práve toto?

Matematika je gymnastika rozumu. Aj keď sa ňou dieťa nebude v budúcnosti priamo živiť, ale bude riešiť rôzne problémy. Matematika vedie k vytrvalosti a núti hľadať riešenia. Matematické myslenie sa dá využiť v rôznych situáciách. Podporujeme ňou kritické myslenie.

Boli by ste teda aj za povinnú maturitu z matematiky?

Ak povinnú, tak minimálne dvojstupňovú. Ale to sú otázky, na ktoré nemám rýchlu a jasnú odpoveď. Dokonca si myslím, že ministrovi neprislúcha, aby na to všetko musel vedieť odpovedať. Treba na to poriadne podklady a odborníkov, ktorí sa k tomu vyjadria.

Veľkou témou je pomoc pre deti zo znevýhodneného prostredia. Čo navrhujete v tejto oblasti?

Aj tu mi prekáža, ak niekto tieto deti príliš rýchlo odpíše. Vedel by som si predstaviť, že by existovali „kontroly“ mentálneho vývoja detí, podobne ako existujú lekárske prehliadky. Treba to zachytiť včas, aby sa nestávalo, že až na zápise niekto zistí, že dieťa nevie držať pero v ruke, a rýchlo ho hneď pošlú do špeciálnej školy. Pritom by sa rýchlo chytilo, ak by s ním niekto chvíľu pracoval. Podľa toho by som určoval aj povinnú predškolskú dochádzku.

Foto: Pavol Rábara

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo