Veľké stratifikačné dobrodružstvo

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Veľké stratifikačné dobrodružstvo

Na snímke rekonštrukcia priestorov na gynekologicko-pôrodníckom oddelení Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v Žiline 14. marca 2019. FOTO TASR – Erika Ďurčová

Ideme oddeľovať zrno od pliev, no nevieme, čo je čo.

Stratifikácia – v súčasnosti asi najpoužívanejší termín v slovenskom zdravotníctve. Väčšina ľudí tomu nerozumie. Autori sa tvária zasvätene. Stratifikácia sa tiež označuje ako Veľká reforma nemocníc. Veľký čin, ktorý zachráni slovenské zdravotníctvo. Politické zoskupenie, ktoré celé roky zdravotníctvo cynicky decimovalo, zrazu tesne pred voľbami objavilo všeliek.

Čo je nekvalitná nemocnica?

Stratifikácia sa dá najvýstižnejšie preložiť do slovenčiny vetou „oddeliť kúkoľ od zrna“. Vychádza sa z predpokladu, že kto robí viac výkonov/operácií, ten operuje kvalitnejšie. Teda daný výkon nebudú robiť všetky nemocnice, ale iba tie, ktoré ho robia dostatočne často. Tak oddelíme nekvalitný kúkoľ od kvalitného zrna.

Slovensko má síce veľa, ale zato nekvalitných lôžok. Termín nekvalitné lôžko neznamená iba zlú posteľ, ale zahŕňa všetko, čo sa s hospitalizovaným pacientom v nemocnici deje. Inými slovami, máme veľa nekvalitných nemocníc. Je to v podstate dobrá správa, lebo keby sme mali málo a ešte aj nekvalitných, bolo by to horšie.

Nemáme nemocnicu, ktorú by sme mohli v európskom rozmere označiť za dobrú či kvalitnú, a už vôbec nie výnimočnú. Zdieľať

Pre úplnosť dajme obsah aj spojeniu „nekvalitná nemocnica“: Nekontrolovaný výskyt nozokomiálnych infekcií (infekcií získaných v nemocnici) a iných pochybení a komplikácií, nízky hygienický štandard, stará infraštruktúra, nekorektná komunikácia s pacientom, papierový spôsob vnútro-nemocničnej komunikácie, demotivačné odmeňovanie, korupcia, archaicko-hierarchický model riadenia, zadlžovanie.

A áno, aj nedostatočná skúsenosť pri nízkych počtoch pacientov, ale tiež nahrádzanie skúsených lekárov tými lacnejšími – neatestovanými, bez skúseností. Toto všetko umocnené prakticky nulovým (formálnym) kontrolingom zo strany štátu (UDZS), poisťovní, VÚC a tiež vedenia nemocníc. Je mi ľúto, ale patria sem takmer všetky slovenské nemocnice vrátane tých fakultných, univerzitných a národných.

Zrna niet. Nemáme nemocnicu, ktorú by sme mohli v európskom rozmere označiť za dobrú či kvalitnú, a už vôbec nie výnimočnú. Ak budeme poctiví, tak musíme priznať, že stratifikáciou oddelíme zlé nemocnice, resp. zlé pracoviská od tých ešte horších.

Údaj, ktorý chýba

Premena kvantity na kvalitu je správna cesta správnym smerom. Potiaľ možno s konceptom stratifikácie súhlasiť. Ale:

Počet konkrétnych výkonov v nemocnici alebo pracovisku je iba jeden z parametrov, ktoré korelujú s mierou kvality a bezpečnosti pracoviska. Autori Veľkej reformy navyše vytvorili potrebné počty výkonov z dát slovenských, a nie európskych pracovísk. Európske počty sú výsledkom štatistického spracovania veľkých dát – teda tisícok výkonov. Tie „naše“ sú iba hypotetický konštrukt bez serióznych dát. Takýto prístup negarantuje ani teoretické dosiahnutie potrebnej kvality. Predstavuje vysoké riziko úplne opačného vývoja.

Oveľa presnejšiu informáciu by dával údaj o počte operácií či náročnejších výkonov na konkrétneho lekára (napríklad pri 100 náročných výkonoch/rok na pracovisku s desiatimi lekármi je dôležité, či sa všetci striedajú alebo to robí jeden z nich).

Samozrejme, aj s počtom komplikácií. Rovnako je dôležitá veková štruktúra pacientov. Kvalita nemocnice sa najlepšie ukazuje v situáciách starostlivosti o pacientov marginálnych vekových skupín (nezrelé deti a starci) s vážnym chirurgickým problémom. Tieto informácie tiež chýbajú.

Ešte závažnejší je fakt, že nemáme žiadne informácie (resp. máme informácie extrémne skreslené – čo je ešte horší prípad) o výskyte nozokomiálnych infekcií na jednotlivých pracoviskách. Váha tohoto údaja sa permanentne zvyšuje pre vznik stále väčšieho počtu mikroorganizmov, ktoré sú rezistentné na dostupné antibiotiká.

Nemáme informácie o úrovni takzvanej perioperačnej starostlivosti na jednotlivých pracoviskách (predoperačná príprava, anestézia, včasná rehabilitácia, výživa a tiež technická kvalita lôžok a množstvo a vzdialenosť potrebných transportov pacienta v rámci nemocnice).

Ešte závažnejší je fakt, že nemáme žiadne informácie o výskyte nozokomiálnych infekcií na jednotlivých pracoviskách. Zdieľať

Nemáme možnosť posúdiť samotný výkon (kamerové záznamy operácií). Nemáme informácie o reálnej kvalite/výsledku sledovaných zákrokov – nemáme spätnú väzbu. Počet opakovaných operácií nestačí. Potrebujeme vedieť napríklad dĺžku liečenia, práceneschopnosti, následnú kvalitu života, mieru odkázanosti.

Nemáme porovnanie výsledkov jednotlivých pracovísk s inými európskymi pracoviskami (ako príklad stačí uviesť žalostný stav bratislavskej neurochirurgie, ktorá je stále prezentovaná ako špičkové európske pracovisko, čo už niekoľko rokov neplatí – zaostáva aj v porovnaní s ČR). Z celkom nejasných dôvodov Veľká reforma vôbec nepochybuje o kvalite jestvujúcich Národných ústavov, centier a Univerzitných nemocníc.

Zo sklenenej gule

Je pravda, že autori Veľkej reformy zdravotníctva chcú v prvých dvoch rokoch projektu monitorovať kvalitatívne parametre nemocníc, ale už teraz, hoci nie sú známe výsledky, plánuje stratifikačné kroky na najbližších 15 rokov. Tu niečo nesedí. Akékoľvek reformné kroky zamerané na zlepšenie kvality nášho zdravotníctva (vrátane stratifikácie) bez definovania jestvujúceho stavu plávajú na vode. Pätnásťročné plánovanie v takej dynamickej oblasti, akou je zdravotníctvo, je „čítanie zo sklenenej gule“.

Vieme odhadnúť demografické zmeny, ale nevieme odhadnúť vývoj v oblasti technológií. Ťažké je to aj na najbližších 5 rokov. Jediné, čo Slovensko od zdravotného systému potrebuje, je schopnosť prispôsobiť sa – flexibilita. No žiadne prvky flexibility vo Veľkej reforme nie sú. Odhad potreby lôžok je nesprávny. Že chýbajú prvky integrácie, je už iná téma.

Takmer všetci lekári, ktorí sa ku stratifikácii vyjadrovali, pracujú na pracoviskách, ktorých sa de facto Veľká reforma nedotýka.

Celkom reálny je totiž scenár poklesu kvality, predĺženia čakačiek, zvýšenia počtu komplikácií a nárast korupčného správania. Zdieľať

Na konci dňa nebudeme môcť vyhodnotiť, či stratifikácia naozaj priniesla teoreticky očakávané zlepšenie kvality a bezpečnosti pacientov. Celkom reálny je totiž scenár poklesu kvality, predĺženia čakačiek, zvýšenia počtu komplikácií a nárast korupčného správania.

Z tohoto pohľadu sa stratifikácia podľa Kalavskej nejaví ako správny nástroj na bezpečnú premenu kvantity na kvalitu.

Naša sieť sa už nedá opravovať, treba ju nahradiť novou (sieť nových nemocníc s európskym štandardom). Tá stará zanikne prirodzene aj bez stratifikácie. To už nie je rizikové dobrodružstvo šité horúcou ihlou, to je logická, bezpečná a oveľa lacnejšia cesta k európskej kvalite, šitá na mieru pre Slovensko.

Zostáva nezodpovedaná otázka: Prečo sa ministerka Kalavská nevenovala 1,5 roka monitorovaniu súčasného reálneho stavu kvality a bezpečnosti našich nemocníc. Na to nepotrebovala zákon, stačil jednoduchý ministerský príkaz. Boli by sme oveľa ďalej. Svoju šancu premrhala.

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo