Politika 13. august 2019

Smer sa stiahol. Žiadna pro-life revolúcia sa už nechystá

Martin Hanus
Martin Hanus
Na jeseň sa mohla významne zvýšiť ochrana nenarodených detí, aspoň taký bol plán. Ten však medzičasom padol.
Na jeseň sa mohla významne zvýšiť ochrana nenarodených detí, aspoň taký bol plán. Ten však medzičasom padol.
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Martin Hanus

Smer sa stiahol. Žiadna pro-life revolúcia sa už nechystá
Ilustračné foto TASR/AP

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Už dávnejšie bolo isté, že do konca tohto augusta príde do parlamentu minimálne jeden návrh zákona, ktorého cieľom bude výrazne obmedziť potraty.

Malo to dva symbolické dôvody, jednak už uprostred leta uplynula polročná lehota, odkedy Národná rada odmietla návrh Richarda Vašečku, preto mohol byť obdobný zákon opätovne predložený. No najmä, 22. septembra sa v Bratislave uskutoční Národný pochod za život, na ktorý zrejme opäť prídu desaťtisíce ľudí, preto malo konzervatívcom záležať, aby kotlebovci neboli ako pred rokom tými, ktorí ako jediní vztýčia protipotratovú zástavu.

Ponúkali sa dva scenáre: Richard Vašečka opäť predloží „poľský“ návrh zákona, za ktorý hlasovalo vo februári 46 poslancov (proti bolo 31, zdržalo sa 40). Ten zákon by mal rovnaké morálne opodstatnenie ako pred polrokom, lenže aj teraz by bolo jasné, že nebude úspešný.

Iný prístup, nazvime ho reálpolitickejší, ponúkala skupina vládnych poslancov okolo Jána Podmanického zo Smeru: ten spolu s Jurajom Blanárom už dlhšie pripravuje návrh, ktorý by priniesol viaceré konkrétne vylepšenia, ale neznamenal by revolúciu. Symbolickou zmenou by bola úprava terminológie (už by sme nehovorili nezmyselne o „umelom prerušení tehotenstva“, ale o jeho „umelom ukončení“).

Ženy by tiež boli poučené o potrate a jeho dôsledkoch dôkladnejším spôsobom než dosiaľ, najväčšou zmenou však mohol byť zákaz potratovej turistiky. Len minulý rok bolo u nás vykonaných vyše 1300 umelých potratov u žien, ktoré majú trvalé bydlisko mimo Slovenska, čo tvorí zhruba pätinu všetkých tunajších potratov.

Podmanického zámer teda nemal byť zásadný ako Vašečkov, v niektorých ohľadoch by bol skôr symbolický, jeho hlavnou výhodou bolo, že by mal šancu na úspech.

Lenže v priebehu júla nastal nečakaný zvrat. Z koaličných kruhov začali prúdiť informácie, že v Smere a SNS pripravujú na septembrovú či októbrovú schôdzu zákon, ktorý výrazne skráti lehotu, dokedy môže žena požiadať o potrat bez uvedenia akýchkoľvek dôvodov – z doterajších dvanásť na šesť alebo osem týždňov.

Plán, ktorý už stroskotal

Na tieto chýry najskôr zareagoval líder KDH Alojz Hlina, ktorý v katolíckom rádiu Lumen prípadné skrátenie tejto lehoty označil za husársky kúsok KDH. Podľa Hlinu totiž Smer a SNS týmto zákonom reagujú na tvoriacu sa alternatívu v podobe vlády liberálnych strán a KDH a chceli by ju prekaziť.

O tomto rodiacom sa pláne následne písali Denník N, agentúry aj ďalšie médiá, hovorkyňa SNS Zuzana Škopcová v tejto súvislosti uviedla, že cieľom nového zákona z koaličnej dielne je „zabrániť svojvoľným interrupciám“, prípravu legislatívy potvrdil aj hovorca Smeru, poslankyňa SNS Eva Smolíková nechcela prezradiť viac s tým, že podrobnosti budú známe koncom augusta.

Bolo tak zrejmé, že v koaličných kuloároch sa niečo pečie, keďže aj Bugárov Most dával najavo, že sa mu nové protipotratové plány ani trochu nepáčia.

Od začiatku bolo pritom jasné, že kľúče od miešačky držia poslanci Smeru. Vašečkov protipotratový návrh nemal vo februári žiadnu šancu z dôvodu, že zaň hlasovalo iba šesť poslancov Smeru, sám Fico bol proti a viackrát v minulosti zopakoval, že súčasný zákon nechce meniť a nevidí na to ani spoločenskú objednávku.

No teraz v lete zosilnela v Smere úvaha, či by nedávalo zmysel využiť septembrovú atmosféru mohutného Pochodu za život, vystrieť ruku ku konzervatívnym voličom a popritom rozhádať ideologicky pestrú opozíciu.

Z úvahy, či by relevantná časť poslancov Smeru a SNS spolu s časťou opozičných poslancov nepresadili významné skrátenie lehoty z dvanástich na šesť alebo osem týždňov, sa tak stal na niekoľko týždňov plán. Hoci nikdy nebolo celkom isté, či a v akej podobe sa tento plán zrealizuje.   

Podľa aktuálnych informácií Postoja je však už tento nápad minulosťou a celá téma padla. Na najvyšších poschodiach Smeru si to napokon vyhodnotili tak, že razantnejšie zmeny proti potratom by strane priniesli viac strát než ziskov. Proti príprave nového zákona protestoval premiér Peter Pellegrini aj iní liberálnejšie ladení politici Smeru, v strane sa tiež ozývali hlasy, že načo sa stať nositeľom témy, na ktorej si už aj tak robí kampaň líder KDH.  

Odkaz od redakcie POSTOJA: Potrebujeme vás!

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. 

Ďakujeme!

U Roberta Fica tak prevážil pocit, že si nenechá rozhádať stranu na téme, s ktorou by mala problém aj nemalá časť vlastných voličov.

Čo je však ešte horšie, v Smere pri tejto debate súčasne zosilnel tlak aj proti Podmanického zámeru. Ak teda hlasmi Ficovej strany niečo na jeseň prejde, bude to len symbolická soft verzia, Smeru bude v prvom aj druhom rade záležať na tom, aby mal imidž strany sociálnych prorodinných balíčkov, nie tých, ktorí zamýšľajú obmedziť „právo voľby“.

Samozrejme, aj napriek odklonu Smeru stále nie je vylúčené, že sa do parlamentu dostane zámer skrátiť lehotu umelého potratu na požiadanie do 6. alebo 8. týždňa.

Takýto návrh by mal väčšiu šancu na úspech než Vašečkov poľský model, dokonca aj líder Sme rodina Boris Kollár, ktorý dosiaľ hlasoval proti obmedzeniu potratov, sa vyjadril, že by za takúto normu vedel zdvihnúť ruku.

Dokonca si možno predstaviť aj to, že naprieč politickým spektrom (ak by dal Fico svojim poslancom voľnú ruku) by takéto skrátenie lehoty podporila väčšina prítomných poslancov. Ani to by však stále nestačilo. Prezidentka Zuzana Čaputová by sa v takom prípade ocitla pod veľkým tlakom médií aj svojho okolia a keby zákon vrátila späť, na jeho potvrdenie by bola nevyhnutná nie väčšina z prítomných, ale všetkých poslancov. Teda na konci dňa by za takéto skracovanie lehoty muselo hlasovať minimálne 76 poslancov, čo by bez väčšieho prísunu hlasov zo Smeru s požehnaním Roberta Fica nešlo.

Táto idea je už dnes pasé, uvedené by sa mohlo na jeseň odohrať len súhrou priam zázračných okolností.

Otázka na Colotku z roku 1986 stále platí

Pritom aj prípadné presadenie osemtýždňovej lehoty by vôbec nebolo triumfom odporcov potratov, ako sa na prvý pohľad zdá, ale len znesiteľnejším kompromisom oproti súčasnému stavu.

Až 65 percent všetkých umelých potratov sa v minulom roku vykonalo pred ôsmym týždňom tehotenstva. Keby teda aj náhodou prešiel zákon, ktorý by stanovil, že najneskoršou lehotou na potrat je ôsmy týždeň tehotenstva, mnohé ženy by ho len predsunuli a nešli by naň v deviatom či desiatom týždni. V skutočnosti by tak zrejme počet umelých potratov neklesol o tisícky, ale len o stovky – ale aj to by bola veľká zmena k lepšiemu.

Reč je stále o osemtýždňovom embryu, ktoré už má dobre vyvinuté srdce, má vytvorenú tvár, nos, uši, hoci spoločnosť sa dala ukolísať propagandou, že umelé potraty sa dejú viac-menej na beztvarom zhluku buniek, ktorý nemožno nazývať ľudským životom.  

Niekedy v roku 1986, keď komunistická vláda predkladala nový interrupčný zákon, ktorým sa zaviedli súčasné potraty na požiadanie bez akéhokoľvek dôvodu, vtedajšia slovenská ministerka zdravotníctva Eva Tökölyová pred poslancami uviedla, že „chceme, aby splodenie potomstva nebolo náhodnou a dokonca neželateľnou udalosťou“. Prirodzene, ten zákon prešiel jednomyseľne a takto sme sa zaradili ku krajinám s najvoľnejšou úpravou potratov.

Odvtedy prešlo viac ako 30 rokov a stále, každý jeden deň, je tak aktuálna otázka, ktorú v tom čase položilo predsedovi vlády Petrovi Colotkovi formou petície 6518 znepokojených občanov: „V minulosti barbari zabíjali znehodnotené narodené deti, o čo sme pokročili my, keď si my zabíjame zdravé deti?“

Teraz na jeseň roku 2019 bola po troch desaťročiach šanca tento barbarský zákon citeľne zmierniť, hoci aj z dôvodov, ktoré by boli najmä v prípade Smeru utilitárne. Žiaľ, nádej na zmenu je opäť v nedohľadne.

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0

Najčítanejšie

Deň Týždeň

Najčítanejšie

Deň Týždeň
Diskusia 0