Koniec vlastenca, z ktorého sa stal takmer vlastizradca

Koniec vlastenca, z ktorého sa stal takmer vlastizradca

Líder Slobodnej strany Rakúska (FPÖ) Heinz-Christian Strache odstúpil v sobotu 18. mája 2019 z funkcie vicekancelára. Foto TASR/AP

V Rakúsku mu všetci hovorili HC Strache, on si až do minulého piatka veril, že raz mu budú hovoriť kancelár Strache.

Venujte nám minútu, skôr ako začnete čítať

Články na Postoji nie sú spoplatnené, aby ich mohlo čítať čo najviac ľudí. Vznikajú najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od čitateľov, ľudí, ako ste vy. Budeme si veľmi vážiť, ak nás budete podporovať. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe článkov, ako je tento. Ďakujeme!

Redakcia Postoja

 

Tie obrázky aj slová z vily na Ibize už pozná celý svet, takže len krátka rekapitulácia: v júli roku 2017 sa vtedajší líder opozičnej  FPÖ Heinz-Christian Strache a jeho pravá ruka Johann Gudenus stretli s údajnou neterou ruského oligarchu. Vo vile spolu klábosili takmer sedem hodín, prekonávaniu jazykovej bariéry bez profesionálneho tlmočníka pomáhala aj kombinácia vodky, red bullu a šampanského.

V rozmare sa hovorilo o všeličom, napríklad o „sexuálnych orgiách Sebastiana Kurza“, ktorý sa stal onedlho Stracheho koaličným partnerom. Strache vysvetľoval atraktívnej Ruske tajné zákutia rakúskej politiky, ilegálnu schému, akou podporujú rôzni podnikatelia jeho FPÖ. Svoj výklad si užíval, Gudenus s námahou tlmočil a keď mu neprišlo na um náležité slovo, napriahol ruku do výstrelu (to keď sa Strache chvastal, že peniaze im dáva aj rakúsky výrobca zbraní Glock).

Ale najväčším škandálom, ktorý cez víkend zmenil rakúsku politiku, bola obchodná rovina rokovania: Ruska predstiera záujem o rýchlu kúpu najčítanejšieho rakúskeho bulvárneho denníka Kronen Zeitung, HC Strache sa vytešuje, že ak ho pred voľbami kúpi, bulvár následne podporí FPÖ a tá vďaka tomu vyhrá voľby, určite sa dohodnú na kompenzácii. Strache vo videu prisľúbi, že štátne zákazy, ktoré dovtedy dostávala stavebná firma Strabag, dostane po voľbách ona, vyzerá to na obojstranne výhodný deal.

Po stretnutí na Ibize je v ďalšom kontakte s Rusmi Gudenus, zástupca netere oligarchu od neho – tentoraz vo Viedni pri vôni dobrej kávy – žiada, aby FPÖ vydala ešte pred voľbami útočnú správu proti Strabagu. Pre Gudenusa to nie je žiaden problém, onedlho posiela na tlačové oddelenie svojej strany pár riadkov, strana tak krátko nato vyzýva spolumajiteľa Strabagu, aby zverejnil všetky svoje politické aktivity, ktorými pomáha konkurencii.

K ďalšiemu stretnutiu medzi domnelou neterou ruského oligarchu a špičkami FPÖ už podľa všetkého nedôjde. Najneskôr v stredu minulého týždňa, keď sa dozvedeli, že video z Ibizy bude zverejnené, je Strachemu s Gudenusom už jasné, že ich niekto vlákal do pasce, ktorá ich politicky zničí. V skutočnosti sa totiž nestretli s neterou oligarchu, ktorá im výmenou za protislužby chcela pomôcť vyhrať voľby, ale s nasadenou volavkou.

Kým nepadol, sníval, že raz bude kancelárom

Týmto sa jedna kapitola príbehu končí: vicekancelár a predseda FPÖ Strache a šéf poslaneckého klubu FPÖ Gudenus v sobotu odstúpili zo všetkých svojich funkcií. Kancelárovi Sebastianovi Kurzovi to nestačilo, žiadal aj demisiu ministra vnútra Herberta Kickla, ktorý bol v čase Stracheho stretnutia na Ibize generálnym sekretárom strany. Kickl to odmietol, Kurz tak ukončil koalíciu ľudovcov (ÖVP) a slobodných (FPÖ) s tým, že „slobodní sa sami zničili a svojím správaním znemožnili ďalšiu spoluprácu“. Predčasné voľby budú v septembri.

Končí sa tak nielen jedna vláda, ale aj jeden príbeh. Heinz-Christian Strache bol jedným z najúspešnejších nacionalistov v Európe, ktorý ešte dávno pred Salvinim a Le Penovou dokázal, čo znamená povstať z popola, transformovať svoju stranu a priviesť ju k moci.

Keď v roku 2005 prevzal velenie FPÖ, bola to krikľúnska, proticudzinecká strana, s ktorou nechcel po uplynulých skúsenostiach nikto spolupracovať. FPÖ bola síce prvýkrát súčasťou vlády ľudovca Wolfganga Schüssela, mentálne však nedokázala uniesť vládnu zodpovednosť, vláda predčasne skončila, slobodní padli z 27 na 10 percent a nebolo jasné, či politicky prežijú.

Stracheho som zažil naživo len raz, pred ôsmimi rokmi, na mítingu na viedenskom Wiener-Adler Markte. Zo strany, ktorej pár rokov predtým hrozila záhuba, vybudoval opäť raz silnú populistickú stranu so šancou víťaziť vo voľbách. Rakúski politológovia s prekvapením pozorovali premenu FPÖ, konštatovali, že zo strany, ktorá sa konvenčne považovala za „pravicový extrém“, Strache spravil ľavicovo-nacionalistické hnutie.

Aj onen míting vo viedenskej robotníckej štvrti bol prejavom tohto posunu, v dave prevažovali ľudia z nižších sociálnych vrstiev, aj podľa prieskumov sa Strachemu darilo medzi robotníckymi profesiami, ktoré predtým volili socialistov. Strache vtedy robil kampaň proti pracovným migrantom zo strednej a východnej Európy, ktorí berú Rakúšanom miesta a znižujú tlak na lepšie platy. A ešte dávno pred Trumpovým víťazným sloganom razil heslo „Rakúsko na prvom mieste“. Žiadal zrušenie Schengenu, brojil najmä proti Turkom, kým oceňoval integračný prínos Srbov (z rakúskych Srbov už boli medzičasom kmeňoví voliči FPÖ).

V deň Stracheho mítingu som sa stretol s Johannesom Hübnerom, poslancom FPÖ, toho som sa okrem iného opýtal, či jeho strana zastáva aspoň jeden názor, ktorý považuje za správny, no u väčšiny voličov je nepopulárny. Výrečný Hübner sa na chvíľu prekvapene zamyslel a povedal: „Všetko, čo pokladáme za správne, by malo byť predsa aj populárne, nie?“ 

FPÖ bola počas 14-ročnej Stracheho éry populistickou mašinériou, ktorá zbierala voličov naprieč spektrom, sklamaných ľavičiarov aj konzervatívcov, najmä všetkých, ktorí trpeli tým, ako sa pod dlhodobým imigračným náporom mení obraz rakúskych ulíc a miest. 

Čo ho dohnalo na Ibizu

V lete 2015 prišla utečenecká kríza, vtedajší rakúsky kancelár Werner Faymann budil dojem nesvojprávneho politika, ktorý čaká len na pokyny nemeckej kancelárky Angely Merkelovej. Faymann navrhoval zoškrtať eurofondy tým členským štátom, ktoré sa zdráhajú prijímať utečencov. To už bolo priveľa aj na Európsku komisiu, ktorá Faymanna napomenula.

Popularita FPÖ ďalej rástla, Stracheho sen, že sa raz stane kancelárom, vyzeral ako na dosah. Tradičné strany, ľudovci a socialisti, však napokon odvrátili blížiacu sa volebnú katastrofu. Socialisti vymenili Faymanna za charizmatickejšieho Christiana Kerna, ÖVP si doslova podmanil Sebastian Kurz, minister zahraničných vecí, ktorý otvorene oponoval Merkelovej a spolu s balkánskymi štátmi dohodol uzavretie hraníc pred prívalom migrantov.

Percentá slobodných tak začali niekoľko mesiacov pred voľbami padať. Preto keď sa mierne frustrovaný Strache dozvedel, že sa istá neter istého ruského oligarchu chystá kúpiť bulvárny Kronen Zeitung, neodolal. Navyše, sám pre seba si to zrejme vyhodnotil tak, že vlastne nerobí nič zlé, ale niečo, čo by na jeho mieste využil každý mocou opojený ľudovec či socialista.

Strache mal v živej pamäti, ako sa svojho času priatelil s bulvárom bezfarebný Werner Faymann, ktorý sa opieral o vtedajšieho vydavateľa Kronen Zeitung, a aj vďaka tejto aliancii vyhral voľby. FPÖ vtedy obviňovala Faymanna z protizákonnej činnosti, že núti niektoré štátne firmy, aby inzerovali v Kronen Zeitung.

Strache veril, že ak sa po ruskej linke zmocní bulváru tak ako kedysi Faymann, odvráti negatívne trendy v prieskumoch a vyhrá voľby – ako hovoril na Ibize, poskočí z 27 na 34 percent a bude vládnuť.


HC Strache sa na Ibize dohaduje, ako by neter ruského oligarchu mohla kúpiť Kronen Zeitung.

Napokon z toho nič nebolo, FPÖ získala 26 percent, skončila tesne tretia za socialistami. Do spoločnej vlády s najsilnejšou Kurzovou ÖVP vstúpila koncom roka 2017 ako takmer rovnocenný partner, dostala ministerstvo vnútra, obrany aj zahraničných vecí.

Z opozičného krikľúňa sa stal takmer štátnik

Viac než rok pôsobila FPÖ ako stabilná sila, nie ako partia dobrodruhov z Haiderových čias, s ktorou sa nedá vládnuť. Po rokoch permanentnej vnútornej nestability, keď vládu dlhé roky viedli ľudovci a socialisti, bola tentoraz koaličná spolupráca takmer harmonická.

Kým predtým boli podstatou vládnutia vnútorné spory a súčasne „Stillstand“, nehybnosť, keď sa veľkokoaliční partneri nedokázali dohodnúť na žiadnej reforme, Kurzovej vláde sa vcelku darilo – naposledy sa dohodla na najväčšej daňovej reforme za posledné desaťročia.

Aj kriticky naladené médiá priznávali, že niekdajší krikľúnsky tribún Strache prešiel vonkajšou a azda aj vnútornou metamorfózou – kedysi pôsobil ako macho s ležérne prehodeným šálom, odkedy sa stal vicekancelárom, nasadil si seriózne okuliare, vytesnil prvoplánové proticudzinecké bonmoty, akoby už zvažoval každé slovo, a užíval si novú rolu mierneho štátnika.

Ak došlo v jeho strane napríklad k antisemitskému excesu, previnilca potrestal alebo sám či pod tlakom kancelára Kurza vylúčil zo strany. Na stretnutiach s mládežníckymi študentskými spolkami, ktorých niektorí predstavitelia sú napojení na radikálnu scénu, zas rečnil, že rasizmus či anisemitizmus nemá v FPÖ žiadne miesto.

Strache už netúžil vystúpiť zo Schengenu ani z eurozóny, túžil po uznaní a po vysnenej méte, ako raz po tom, čo vyhasne Kurzova hviezda, dobyje kancelársky úrad.

Ich liebe Putin, Putin liebt mich

Strache si tak veľmi dával pozor, aby udržal pod pokrievkou minulých duchov svojej FPÖ, ktorú v 50. rokoch zakladal Anton Reinthaller, niekdajší veliteľ brigády SS. Osudnú ranu mu však napokon neuštedrili tiene vlastnej a straníckej minulosti, ale paktovanie s Putinovým Ruskom. 

Strache aj Gudenus v mene FPÖ pred tromi rokmi podpísali zmluvu o spolupráci s Putinovým Jednotným Ruskom. Dohodli si výmenu informácií a skúseností aj „výchovu mladej generácie v duchu vlastenectva a radosti z práce“. Kľúčovou spojkou bol sám Gudenus – po rusky sa učil už v čase štúdia na viedenskom gymnáziu, v Rusku mal obchodné kontakty.

Mimochodom, Gudenusov otec John musel v polovici 90. rokov opustiť parlament, keďže poprel existenciu plynových komôr v Tretej ríši. Sám Johann sa takýchto výrokov nedopustil, ako Stracheho chránenec však pútal pozornosť bizarnými zahraničnopolitickými aktivitami. V role volebného pozorovateľa sa zúčastnil na referende o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny a aby boli Rusi spokojní, ubezpečil, že všetko prebehlo v súlade s právom.

Podozrivé kontakty FPÖ spôsobili Rakúsku aj medzinárodnú blamáž, keďže niektoré západné tajné služby prerušili s Rakúšanmi spoluprácu. Dôvodom bola policajná razia v priestoroch Spolkového úradu pre ochranu ústavnosti a boj s terorizmom, ktorý monitoroval aj aktivity pravicovej extrémistickej scény. FPÖ mala tento úrad dlhodobo v žalúdku, po policajnej razii sa však iné tajné služby vyľakali, že citlivé zdieľané informácie môžu uniknúť Rusom, takže ich prestali zdieľať.

Strache napokon doplatil nielen na vlastnú hlúposť, ktorou sa dal vlákať do pasce s fingovanou neterou ruského oligarchu, ale aj na podlízavé správanie voči Putinovmu režimu.

Kto natočil video?

Video z Ibizy prevrátilo rakúsku politickú scénu. Už dnes je zjavné, že protiimigrantská FPÖ sa voličsky výrazne scvrkne. Sebastian Kurz si verí, že napodobní Schüsselovu taktiku z roku 2002 a preberie veľkú časť voličov slobodných, vyšvihne sa nad 40 percent a potom si vyberie niekoho do počtu, prípadne zostaví vládu len on sám.

Jednou z najväčších detektívok posledných hodín je však pátranie po tom, kto zinscenoval video z Ibizy. Je očividné, že vzhľadom na nasadenie skrytých kamier išlo o prácu profesionálneho tímu, aj preto sa najskôr v rakúskych médiách špekulovalo, či za tým nestojí nejaká západná tajná služba.

Iné teórie tvrdia, že za tým stojí nemecký komik Jan Böhmermann či iné podobné skupiny.   

Záhadou je však otázka, prečo strojcovia tejto pasce nepoužili video už pred rokom a pol, tesne pred parlamentnými voľbami, keď mohli FPÖ zničiť a zabrániť jej účasti vo vláde.

Jedna z teórií hovorí, že za videom je Tal Silberstein, ktorý má v Rakúsku status takmer mýtickej postavy. Ide o izraelského spindoktora, ktorý pracoval pre rakúskych socialistov, jeho receptom na volebný úspech sú špinavé kampane (čomu u rakúskych susedov vravia Schmutzkübelkampagnen).

Ak by stál za kampaňou proti Strachemu skutočne Silberstein, dávalo by aj istú logiku, prečo video nepoužil o pár mesiacov v parlamentných voľbách. Krátko po Stracheho konverzácii na Ibize totiž Silbersteina zatkli izraelské úrady pre podozrenia z korupcie aj prania špinavých peňazí, toho všetkého sa mal dopustiť ako spolupracovník rakúskych socialistov.

A tak sa video dostalo na svetlo sveta až teraz, týždeň pred európskymi voľbami, keď finišuje kampaň Salviniho celoeurópskeho nacionalistického hnutia. Je jasné, že FPÖ ako jedna z najsilnejších strán tohto hnutia pohorí. Tento škandál bude mať dosah aj v Nemecku, kde je prvou mediálnou správou a ubližuje AfD, ktorá si to ešte sama zhoršuje – v prvej reakcii hovorila o „pseudoškandále“, potom sa radšej odmlčala.

Samotnému Salvinimu táto kauza až tak nepoškodí. Taliansko je svet sám osebe, Stracheho pád tu nevyvolal nadmernú pozornosť, Salviniho percentám v poslednom období viac uškodilo, keď mu premiér Conte začiatkom mája pre korupčné podozrenia odvolal štátneho tajomníka, urazený Salvini sa odvtedy nerozpráva s koaličnými partnermi.

Aj Matteo Salvini pritom čelí podozreniu, že sa pokúsil o nelegálnu spoluprácu s ruskou stranou. Týždenník L'Espresso zverejnil ešte vo februári rozsiahly investigatívny materiál, ktorý sa snažil preukázať, že istý Gianluca Savoini (kým Strache mal svojho Gudenusa, Salvini má svojho Savoiniho) rokoval v októbri 2018 spolu so Salvinim v Moskve o obchode, ktorým mal Kremeľ pomôcť Salviniho Lige mastnou sumou ešte pred eurovoľbami.

Trochu premotivovaní investigatívci z L'Espresso však zostali na polceste, nepodarilo sa im preukázať ani to, či sa plánovaný obchod dotiahol do konca, ani to, či vôbec nejaké peniaze sa presunuli. Kauza preto pomerne rýchlo vyšumela a v talianskej eurokampani už nehrá žiadnu rolu.

Pád Stracheho však dnes bolí Salviniho aj Le Penovú. Jeden z pilierov nového nacionalistického hnutia naprieč Európu sa práve rozpadá, vzostup tohto hnutia v eurovoľbách 2019 tak bude asi napokon menší, než sa očakávalo.

Akou sumou by ste mohli podporiť POSTOJ?

Naša redakcia funguje najmä vďaka pravidelnej mesačnej podpore od našich čitateľov, ľudí, ako ste vy. Pridáte sa k nim? Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo