Prečo vyhrala Čaputová? Mali sme kus šťastia a nebáli sme sa riskovať

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Prečo vyhrala Čaputová? Mali sme kus šťastia a nebáli sme sa riskovať

Rozhovor s Martinom Burgrom, stratégom kampane Zuzany Čaputovej, o Facebooku, peniazoch v kampani a o rozhodujúcich momentoch.

Bez našich podporovateľov by tento článok nevznikol. Viac ako dve tretiny našich darcov nás podporujú pravidelne.

>>PRIDAJTE SA AJ VY.<<

Hovorí, že už od začiatku kampane veril, že Zuzana Čaputová má veľký potenciál, pretože vnímal reakcie ľudí, ktorí ju spoznali na prvých diskusiách. Rozhodujúce okamihy prišli začiatkom februára, keď investovali posledné peniaze, ktoré vtedy mali, do šírení videí na facebooku, vďaka čomu ju spoznali ďalšie státisíce voličov a výrazne jej stúpli preferencie.

Martin Burgr, stratég víťaznej prezidentskej kampane, v rozhovore pre Postoj hovorí o rozhodujúcich momentoch kampane, o význame facebooku a sociálnych sietí a o tom, aké je dôležité vedieť s nimi pracovať. 

Pred tromi rokmi ste absolvovali v Brne politológiu na Masarykovej univerzite, potom ste nastúpili ako asistent poslanca Martina Poliačika a teraz s vami novinári robia rozhovory ako s kľúčovým človekom, ktorý pomohol vyhrať voľby primátorovi Vallovi a čerstvej prezidentke Čaputovej. Nie je to na čerstvého politológa trochu závratný životopis?

Všetko je to tak trocha o šťastí. (Úsmev.) Prvú osobnú kampaň som pomáhal robiť Martinovi Poliačikovi pred voľbami v roku 2016, keď získal minirozpočet v rámci SaS. Potom sa nič veľké nedialo, až kým sme obaja neprešli do Progresívneho Slovenska.

Zhodou okolností si Matúš Vallo vtedy staval tím do kampane, poznal som sa so šéfom jeho kampane Jakubom Kmeťom, dostal som ponuku na mediálneho manažéra. No a o niečo neskôr som začal v tíme Zuzany Čaputovej pomáhať s komunikáciou…

… až ste sa v novembri ako 27-ročný stali stratégom jej kampane. Keď rozmýšľam, prečo sa taký mladý človek stane tak rýchlo stratégom nákladnej prezidentskej kampane, napadá mi, že je to asi aj charakterom súčasných kampaní, ktoré sa v rozhodujúcej miere dejú aj na facebooku, ktorému vyše 40-roční marketéri rozumejú menej než vaša generácia.

Asi to naozaj súvisí s tým, že sa dnes v takýchto nových stranách skúšajú celkom nové prístupy, aké predtým nikto nerobil, preto možno experimentovať aj s mladými tímami.

Ešte pred 10-15 rokmi vyzerala kampaň celkom inak, veľa sa chodilo po mítingoch, všade boli rozvešané plagáty a veľké bilbordy s volebnými sloganmi a číslami, do toho krátke televízne šoty, to vám musí pripadať ako politický pravek.

Mám známych, ktorí kedysi robili na kampani Mikuláša Dzurindu a rozprávali mi o svojich zážitkoch, naozaj muselo byť extrémne zaujímavé jazdiť v dodávke po celej krajine.

To sa už trochu zmenilo, pretože sa nedá toľko energie venovať terénu a obiehaniu regiónov s celým štábom. Dnes je to vlastne tak, že každá aktivita v kampani musí byť pokrývaná aj na sociálnych sieťach.

Keď v roku 2010 vtrielil do politiky Richard Sulík, novinárov presviedčal, že netreba chodiť po krajine, kde na mítingu stretne 40 ľudí, oveľa efektívnejšie je, že napíše blog alebo status, ktorým zasiahne desaťtisíce či státisíce, nedáva mu moderná kampaň za pravdu?

Ja si určite nemyslím, že politik by mal rezignovať na terénnu kampaň, tá má stále zmysel. Ľudia v danom regióne oceňujú, že aspoň tu ten politik bol. A aj keď na diskusiu príde povedzme len 50 ľudí, dosah informácie, že politik zavítal do daného mesta či regiónu, je oveľa väčší. Napokon, presne na to slúži aj facebook, ktorý takúto informáciu o prítomnosti ešte multiplikuje.

Viem, že asi budete hovoriť, že kampaň vám v oboch prípadoch, u Matúša Valla aj Zuzany Čaputovej, zafungovala tak dobre, lebo boli kvalitnými kandidátmi. No pri Zuzane Čaputovej to ešte na prelome januára a februára nevyzeralo príliš nádejne. Silnel tlak na jej odstúpenie, dochádzali vám zdroje, medzi sebou ste už vážne diskutovali, čo budete robiť ďalej. Ako si spätne vysvetľujete, že sa to na poslednú chvíľu prehuplo?

My sme si už od začiatku kampane, keď mala Zuzana ešte málo percent, uvedomovali jej potenciál. V prieskumoch sme sledovali poznateľnosť a vnímali sme, že keď ju ľudia spoznajú, vnímajú ju veľmi pozitívne.

Teda inak povedané, ak ju v minulom roku chcelo voliť len štyri-päť percent voličov, vzhľadom na jej relatívne nízku poznateľnosť to už boli pre vás nádejné čísla?

Áno, predpokladali sme, že keď sa bude jej poznateľnosť zvyšovať, percentá pôjdu nahor. Jednoducho sme videli, že ľudia, ktorí ju spoznali na verejných stretnutiach, odchádzali nadšení.

S podobnou reakciou som to zažil aj predtým pri Matúšovi Vallovi, keď niekam prišiel a rozhovoril sa o Bratislave. Preto sme verili, že ak Zuzana Čaputová dostane väčší mediálny priestor, naša kampaň sa rozbehne. Aj preto sme vyzývali na prvé debaty čo najskôr, chceli sme, aby prišli už vlani, ale vlastne sa rozbehli až v januári, čo bolo dosť neskoro.  

Čo bolo pre vás kľúčové, kým prišli tieto prvé diskusie?

Cieľom bolo získať istú relevantnosť, aby nás pozývali do diskusií v rámci tej silnejšej zostavy, lebo ak sa vám toto nepodarí, ujde vám vlak.

To sa v istej miere stalo Milanovi Krajniakovi a ešte viac Eduardovi Chmelárovi, ktorým inak debaty svedčia.

Áno. Našou dodatočnou výhodou bolo, že v tejto kampani vystupovali viacerí neakceptovateľní kandidáti ako Marian Kotleba, ktorých médiá nechceli volať do svojich diskusií. Takže sme mali aj kus šťastia, že sme sa tam dostali.

Keď som sa v tomto období, niekedy koncom januára, rozprával s ľuďmi z vášho prostredia, bolo cítiť istú nervozitu. Čaputová naďalej výraznejšie zaostávala za Mistríkom a postupne vám dochádzali peniaze. Už ste vážne riešili, či sa nevzdáte v prospech Roberta Mistríka, čím by ste súčasne Čaputovú zachovali pre Progresívne Slovensko?

Odstúpenie sa vždy zvažovalo. Ak naša kandidátka hovorila, že táto možnosť je na stole, bolo to naozaj tak. Naším vnútorným deadlinom bola tlač volebných lístkov, vraveli sme si, že ak dovtedy nezachytíme rast, vzdáme to, aby sme neohrozili postup demokratického kandidáta do druhého kola.

Teda chcete naozaj povedať, že ak by mala vaša kandidátka v polovici februára povedzme osem či desať percent, čo by pritom nebolo také zlé, tak by odstúpila? Nečakali by ste na veľké televízne diskusie a nerozhodovali sa až tesne pred prvým kolom?

Ako poznám Zuzanu Čaputovú, trvala by na tom, že nebude riskovať, a chcela by odísť ešte týždne predtým, teda tesne pred spustením tlače volebných lístkov.

Aj napriek tlaku okolia?

Áno, v tom mala úplne jasno, mnohí jej aj hovorili, nech to už toľko s tým prípadným odstupovaním neopakuje.

Takže tie prieskumy z polovice februára, ktoré jej namerali preferencie tesne za Mistríkom, vlastne rozhodli, že sa napokon stala prezidentkou?

Nešlo o konkrétne prieskumy, ale o veľký nárast, ktorý sa odohral v relatívne krátkom čase. Prvým zlomom bola diskusia Lampa v .týždni, kde dlho hovorila o svojich motiváciách, na čo mala veľmi pozitívne reakcie. Trochu sme aj zariskovali.

Ako to myslíte?

Čoskoro po Lampe Zuzane veľmi vyšla diskusia na Denníku N. Bol tam moment, keď otvorene povedala, že je sklamaná volička Mosta a pritom hovorila mnohým z duše. Povedali sme si, že to bol silný moment, a preto sme ho šírili aj cez sociálne siete.

Tak sme sa síce dostali úplne na hranu s rozpočtom, v podstate sme už nemali ďalšie peniaze na kampaň, ale risk sa nám vyplatil. Minuli sme v tom období všetko, no fungovalo to, jej popularita rýchlo rástla. Ale keďže sme nemali zdroje, vyhlásili sme zbierku a ľudia nám masovo posielali malé dary. Potom sa to ešte raz so zbierkou zopakovalo, dary prichádzali tak rýchlo, až nám spadol web od preťaženia.

Online kampaň umožňuje takto riskovať a my sme mali šťastie, že to jednoducho vyšlo.

Pred prvým kolom ste podstúpili ešte jedno riziko, keď ste v tom čase pristúpili na scenár Igora Matoviča, ku ktorému ste prišli na obed, čím ste ho pasovali tak trochu za rozhodcu v súťaži medzi Čaputovou a Mistríkom. Matovič neskôr Čaputovú aj napriek tomu, že sa už dotiahla na Mistríka, verejne spochybňoval, že nedodržiava dohody zo spoločného obeda a neodstupuje...

Možno tam nejaké riziko bolo, ale ten obed s Matovičom a Mistríkom mal ten efekt, že zúžil pozornosť na dvoch kandidátov, vlastne spravil medzi nimi primárky.

Z tohto vznikol duel v denníku SME a to zapôsobilo opäť veľmi dobre. Kým Robert Mistrík pri odpovediach k registrovaným partnerstvám váhal, ona bola jednoznačná. No a pre tú skupinu, ktorá sledovala takúto diskusiu, bolo dôležité, že neuhla a jasne sa vyjadrila. Myslím si, že úprimnosť jej komunikácie aj v tejto téme bola veľmi dôležitá.

Vy ste sa teda najskôr cielene sústredili na liberálnejšie jadro voličov?

Zvonka to pôsobí tak, že to bol premyslený ťah, ale ona z tých tém naozaj nechcela uhnúť. Celú kampaň o tom hovorila rovnako, aj v čase, keď už potrebovala osloviť voličov, ktorí boli povedzme menej liberálni.

Najkontroverznejšie nebolo ani tak to, že hovorila o registrovaných partnerstvách, ale že vlastne otvorila tému adopcií detí homosexuálnymi pármi. Podľa prieskumov Slováci túto tému jednoznačne odmietajú, predtým sa k nej žiaden slovenský politik takto neprihlásil. Dokonca ani v prostredí vášho Progresívneho Slovenska neboli všetci z jej odpovede nadšení, lebo sa obávali dosahov na kampaň. Čo ste si o tom mysleli?

Ľudia, ktorí sa venujú komunikácii, tvrdia, že takáto téma sa nedá komunikovať otvorene, ona to však brala tak, že keď sa jej na to opýtajú, nevyhne sa tomu. Brala to tak, že sa ukáže, či to krajina vezme alebo nie.

Facebook zohral vo vašej kampani obrovskú rolu. Tie prvé diskusie ešte zďaleka nesledovalo toľko ľudí ako neskôr v hlavnom vysielacom čase na Markíze či v RTVS. Vy ste však robili z tých prvých diskusií facebookové videá, aký to malo zásah?

Ak urobí takúto diskusiu s kandidátmi denník, môže to zasiahnuť do 200-tisíc ľudí. Ale ak vyberiete z diskusie ten najlepší moment, spravíte z neho minútové video aj s odkazom na celú debatu, viete to dostať k ďalším ľuďom.

Tak to napokon robili všetci, facebook ponúka predtým netušené možnosti. Každý dobrý moment sme vedeli takýmto spôsobom rozšíriť.

Keď bola kampaň na vrchole, investovali ste do facebooku denne tri, štyri až päťtisíc eur. Len pre predstavu, ak dáte v jeden deň do facebooku napríklad tých päťtisíc eur, koľko ľudí tým dokážete zasiahnuť?

Kombináciou organického aj plateného šírenia možno v priebehu týždňa zasiahnuť svojím obsahom pokojne aj milión ľudí. Dokonca šikovnou prácou s facebookom počas moratória, keď je zakázané platiť statusy, ale môžu sa šíriť organicky, dokážete osloviť takmer rovnaký počet ľudí.

To sme využívali my aj naši konkurenti. Ak majú napríklad statusy výzvu či prosbu o zdieľanie videa, ľudia to robia vo zvýšenej miere, čím sa ten status alebo video dostane k mnohým ďalším.

Teda ešte aj v deň volieb je možné cez sociálne siete osloviť prakticky státisíce a státisíce ľudí?

Áno.

V súvislosti s kampaňou Donalda Trumpa a prívržencov brexitu sa stalo veľkou témou zneužívanie dát Facebooku, keď firma Cambridge Analytica získala od Facebooku pokútnym spôsobom dáta o desiatkach miliónov používateľov. Vďaka tomu dokázala kampaň prívržencov brexitu mobilizovať cez čiastkové posolstvá vybraté skupiny frustrovaných a chudobnejších britských nevoličov, o ktorých druhá strana ani poriadne nevedela, že existujú. Takže i takéto detaily rozhodovali americké voľby či referendum o brexite. Majú aj politickí marketéri na Slovensku prístup k špeciálnym dátam z Facebooku, cez ktoré vedia za pomerne malé peniaze zasiahnuť celkom špecifické skupiny voličov?

Naozaj nemáme zaplatené žiadne špeciálne programy. To, čo využívame pri cielení posolstiev, sú štandardné nastavenia facebooku, ktoré umožňujú politikom či firmám cieliť na voličov alebo zákazníkov.

Teda ak chcete, aby si nejaké video pozreli najmä voliči na východnom Slovensku, viete to dosiahnuť štandardnými nástrojmi?

Nerobili sme také dáta, že by sme zacielili iné posolstvo na západné a iné na východné Slovensko, ale keď je povedzme „event“ v nejakom meste, vieme ho sponzorovať tak, aby sa o tom dozvedeli ľudia v danom meste.

Ak teda mala Zuzana Čaputová míting v Dunajskej strede, vedeli ste to lokálne zacieliť na maďarských voličov?

Áno, to sú však celkom štandardné postupy. Ak má prezidentský kandidát či politická strana na facebooku 50-tisíc fanúšikov, dokážete ľahko dostať statusy či videá k ich priateľom či známym, alebo k ľuďom, ktorí zdieľajú či lajkujú podobné stránky a sú teda ich rovesníkmi alebo majú podobné záľuby. Teda vlastne cielime na socio-demograficky podobné publikum, ktoré s našimi kmeňovými fanúšikmi interaguje pozitívne.

Samozrejme, to všetko sa dá robiť inteligentne, ale aj menej efektívne. Napríklad sme čelili obvineniu, že predsa nemôžeme mať taký obrovský zásah pri daných zdrojoch. Lenže títo kritici nerozumejú, že dobrou prácou možno dosiahnuť lepší výsledok, ako sa na prvý pohľad môže zdať.

Uvediem ešte iný príklad: keď sa Čaputová stretla s kňazom Tomášom Halíkom a na vašom facebooku ste z toho tiež použili video, jeho šírenie sa dalo nastaviť tak, aby sa dostalo k čo najväčšiemu počtu kresťanov?

Predpokladám, že sa to dá tak cieliť, ak si ľudia zadávajú svoje vierovyznanie, ale my sme to v tomto prípade tak nerobili. Všetko sú to štandardné postupy, ktoré sa využívajú v online marketingu.

K podozreniam, či nepoužívate aj nejaké neštandardné či predátorské metódy, prispela informácia, že vám v kampani pomáhala agentúra Shaviv, ktorá pracovala pre rakúsku FPÖ, izraelského premiéra Netanjahua a čelila podozreniam, že pomáhala pokusu o proruský štátny prevrat v Čiernej Hore. Prečo práve táto firma?

Spolupracovali sme s Michalom Repom, ktorý má na Slovensku vlastné podnikanie, ale robí aj pre túto agentúru. Pokiaľ nás Ľuboš Blaha obvinil, že nám to robil Aron Shaviv, faktom je, že s ním sme žiadnu spoluprácu nemali a ani ho nepoznáme.

Ale zrejme vedel, že človek z jeho firmy robí na vašej kampani.

Predpokladám, že vie, čo robí Michal Repa na Slovensku, napokon, na transparentnom účte sme mali uvedenú túto agentúru, ktorá nám v jednom prípade fakturovala služby Michala Repu. Keď vyšiel článok, čo všetko tá firma robila, chceli sme sa od toho dištancovať a prestali sme s ňou spolupracovať.

Vy ste o tom predtým nevedeli?

Nie. Poznali sme Michala Repu, ktorý predtým robil aj kampane pre KDH, ale ako vravím, spoluprácu sme ukončili.

Michal Repa vám počas spolupráce pomáhal s facebookom?

Nie, viem, že Dag Daniš v tomto duchu písal, ale Repa s nami spolupracoval len pri klasických prieskumoch a focusových skupinách.

To vedia robiť aj iné agentúry, prečo práve on?

Pre nás tieto prieskumy robila agentúra AKO, pán Repa pre nás vytváral scenár a interpretoval dáta.

Aký majú pre vás význam tieto focusové skupiny, kde sa rozpráva pracovník agentúry s vybranými ľuďmi?

Aj oni sú úplne štandardným nástrojom, urobíte si tak lepšiu predstavu, ako ľudia veci vnímajú. Pre Zuzanu Čaputovú bolo úplne prirodzené, že jej témou bude právo a spravodlivosť a ľudia na to reagovali dobre.

Tiež sme vďaka prieskumom vedeli, že ľudí oveľa viac trápi téma spravodlivosti než to, či sa prezident stretáva s americkým alebo ruským prezidentom, čo vyčítal Smer Kiskovi. Aj preto sme vnímali, že pre Šefčoviča nebude jeho zahraničná kompetencia až taká silná stránka, ako si on myslel.

Boli ste pri dvoch veľmi drahých kampaniach, tej bratislavskej aj celoslovenskej.

Tu musím trochu oponovať, v prvom rade to boli historicky najtransparentnejšie kampane.

To je iná téma, no Čaputovej kampaň bola očividne jedna z najnákladnejších zo všetkých doterajších prezidentských kampaní.

Lenže pocit vysokej nákladnosti súvisí aj s tou transparentnosťou. V prípade Bratislavy mal Václav Mika podľa môjho odhadu násobne viac bilbordov ako Matúš Vallo, hoci náklady mali podobné.

Teda naznačujete, že niektoré kampane sú v skutočnosti drahšie než na papieri, a preto vlastne vaša kampaň nebola až taká drahá?

Je to môj názor.

No faktom je, že tie náklady boli vysoké, násobné oproti niektorým iným kandidátom a asi zhruba porovnateľné s tým, koľko stála od začiatku roka Šefčovičova kampaň. Chcem sa opýtať inú otázku: keby boli tie náklady dvojnásobne nižšie, Zuzana Čaputová by už nemala šancu stať sa prezidentkou?

Myslím, že v takom prípade by mohla zvíťaziť, ak by mala na štarte poznateľnosť Šefčoviča. Ale ak si zoberiete, že na začiatku bola známa len pomerne malému okruhu ľudí, kampaňovala osem mesiacov, počas ktorých si musela platiť nejaký tím, mať neustále aktívny a sponzorovaný facebook, tak je veľmi ťažké urobiť to lacnejšie.

My sme sa naozaj usilovali o veľkú efektívnosť, letáky, ktoré sa roznášajú do schránok za nemalé peniaze, nám zadarmo roznášali dobrovoľníčky a dobrovoľníci.

Keď Robert Mistrík odstúpil a ponúkol nám na odkúpenie svoje bilbordy, bola to pre nás priveľká suma. Keby sme robili drahú kampaň, tak to zoberieme. Pred piatimi rokmi mali Fico aj Kiska zhruba po tisícke bilbordov po krajine, keď si dobre spomínam, my sme ich mali 400. To vôbec nie je veľa.

Takže nesúhlasím s tvrdením, že to bola drahá kampaň. Vzhľadom na to, v akom čase to bolo rozložené a že sa išlo od nuly, to bolo primerané.

Ale asi budete súhlasiť s tvrdením, že pokiaľ ide o investovania do facebooku, išlo asi zatiaľ o najdrahšiu kampaň.

To nepopieram, ako som už uviedol, v tomto sme boli naozaj odvážni a nebáli sme sa riskovať.

Koľko ste spolu vložili do facebooku?

Dokopy okolo 150-tisíc s tým, že to nešlo len na facebook, ale povedzme aj na Youtube.

Voľby boli súbojom jednotlivých kandidátov, ale aj volebných tímov. Keď sa pozriete na kampaň Robetra Mistríka, ktorý mal v prvých mesiacoch k dispozícii oveľa viac peňazí, prečo mu to podľa vás napokon nevyšlo?

Určite nechcem hodnotiť prácu konkurencie.

Veľa sa hovorí o tom, že Marošovi Šefčovičovi pokazila kampaň výsledok. Ale keď sa na to pozrieme čisto účelovo, keby vystupoval Šefčovič v kampani ako ten, kým je, teda pomerne liberálny technokrat z Bruselu, v druhom kole by asi sotva zmobilizoval toľko voličov Harabina. Nemohol prehrať ešte väčším rozdielom?

Chápem túto optiku. Problém tej jeho kampane bol však v tom, že sa posúval v postojoch, čo ľudia cítili. Nielen kandidáti by mali byť hodnotovo konzistentní, ale aj ich kampaň. Asi mu to naozaj do istej miery zafungovalo, aj s tou pôvodnou ofenzívou, ktorú potom zmierňoval.

Mal Šefčovič ako kandidát Smeru v roku 2019 aspoň teoretickú šancu vyhrať?

Áno, len neviem posúdiť všetky tie väzby v pozadí. Nerozumel som celkom, prečo sa aspoň v istej miere neemancipoval od Smeru, prečo sa vyhol kritike Glvača alebo prečo povedal, že ministerka Matečná robí dosť pre poľnohospodárov.

Keby sa trochu vyhranil a súčasne by si len v nevyhnutnej miere zachoval líniu kandidáta s podporou Smeru, mnohí by to ocenili. Ale to je len môj názor.

Progresívne Slovensko je teraz na vlne, podľa posledného prieskumu vyskočilo pred SaS na druhé miesto. Vy odchádzate s Čaputovou do prezidentského paláca, odkiaľ zas odchádza Andrej Kiska, ktorý sa stane najväčším súperom PS o voliča. Nebude to pre vašich progresívcov príliš veľký problém?

Týmito voľbami sa podarilo odbúrať niektoré stereotypy. Ukázalo sa, že odvážne a úprimné postoje fungujú lepšie než vyhýbavé a pretaktizované odpovede.

Ukázalo sa tiež, že maďarskí voliči nemajú problém voliť slovenského kandidáta, čo je aj pre občiansku stranu s dôrazom na menšiny silný signál.

To je v poriadku, Kiska bude určite viac taktizovať a mieriť do centra, zároveň je medzi sympatizantmi vašej strany značne populárny. Nemáte obavu, že dnes nádejný potenciál PS-Spolu tak skreše, že vám neostane iné, než ísť do spoločnej koalície ako juniorpartner?

To ešte uvidíme. Je totiž niečo iné, keď sa teraz v prieskume pýtajú na dôveryhodnosť Kisku ako prezidenta, pretože na prezidenta sa viaže istá podpora už automaticky. A iná situácia nastane, keď už bude straníckym lídrom.

Keď sa k nemu pridajú ďalšie tváre, nemusí to nevyhnutne spolu celkom fungovať. Viem si predstaviť, že PS-Spolu a strana Kisku budú porovnateľne silné subjekty.

Kiska už nepriamo kritizuje príliš vyhranený liberalizmus vašej strany ako „prílišný perfekcionizmus“. Neobávate sa, že to, čo vám v prezidentskej kampani napokon nijako neuškodilo, teda témy ako adopcie detí homosexuálmi, ktoré prezident ani nemôže ovplyvniť, vás teraz v straníckom predvolebnom boji dobehne?

Ja by som to obrátil. Voľby ukázali, že tieto témy naozaj rozdeľujú, ľudia na ne nemajú rovnaké názory, ale súčasne to nie je kľúčová téma. Dá sa na tom síce ľahko profilovať, lenže voliči očakávajú normálnu politiku, ktorá rieši ich problémy.

Takže by ste ani neradili vašim straníkom, aby si v kampani témy tohto typu kládli medzi priority?

Určite by som im radil, aby to mali v programe, no rozhodne by som na tom nerobil kampaň. Tá by sa mala týkať fungovania právneho štátu, spravodlivosti a nejakých ekonomických otázok, teda toho, čo ľudí naozaj trápi. Na druhej strane, liberálne spoločenské témy by sme nemali hodiť cez palubu.

Foto: Andrej Lojan

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok.
Naše kvalitné články vznikajú len vďaka podpore našich čitateľov.

Prosíme, vyjadrite nám svoju podporu aj finančne.
PRIDAJTE SA TERAZ K NAŠIM PODPOROVATEĽOM.


Ďakujeme!

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo