Prezident opäť vo Vatikáne Za rok je sociálny demokrat Pellegrini vo Vatikáne už piaty raz. Prekvapujúce?

Aj takto pred rokom v čase adventu bol prezident Pellegrini vo Vatikáne a stretol sa na osobnej audiencii s pápežom Františkom. Hovorili spolu 35 minút.

Včera sa prezident Pellegrini stretol s pápežom Levom XIV. Hovorili spolu 45 minút.

Za ten rok, čo medzi týmito dvoma stretnutiami uplynul, bol prezident Pellegrini vo Vatikáne ešte trikrát. Na pohrebe pápeža Františka, na inauguračnej omši pápeža Leva XIV. a osobne bol prítomný aj na Národnej púti Slovákov v Ríme na jar tohto roka.

Isto je to aj trochu prekvapujúce, že Pellegrini takto intenzívne pestuje vzťahy so Svätou stolicou. Predsa len nie je to klasický slovenský katolík.

Pellegrini sa vždy hrdo prezentuje ako presvedčený sociálny demokrat. Nie je o ňom známe, že by bol praktizujúci veriaci a nežije ani v tradičnej rodine.

No už v prezidentskej kampani dával najavo, že on, a nie Ivan Korčok bude lepším zástupcom slovenských kresťanov. V piesni, ktorá sprevádzala jeho prezidentskú kampaň, sa spievalo: „Ochraňuj, Pane, náš národ malý, buď vôľa tvoja, vyslyš modlitbu moju...“

Bolo to trochu prekvapujúce, ale marketingovo zrozumiteľné a dobre nastavené. Potrebné hlasy mu to donieslo.

Slovensko ešte nikdy nemalo prezidenta takého klasického katolíka.

Po svojom zvolení za prezidenta Pellegrini naďalej ukazuje, že chce byť aj prezidentom slovenských katolíkov, videli sme ho pokorne kľačať na Cyrilo-metodskej púti v Nitre a v septembri bol zas na Národnej púti v Šaštíne.

No a nie je mu zaťažko cestovať do Vatikánu, skôr zaľahko, robí to zjavne rád.

Môže sa to zdať aj ako akýsi trucpodnik, lebo za čias Zuzany Čaputovej sa často v médiách písalo, že prezidentka má blízky vzťah s pápežom Františkom a že to jej osobné čaro spôsobilo, že sem pápež prišiel a bol tu tak dlho. (V skutočnosti ho prvýkrát pozval už prezident Ivan Gašparovič.)

Pellegrini akoby chcel ukázať, že mať dobré vzťahy s Vatikánom je aj jeho priorita a že tam tiež má dvere otvorené.

Nemalo by nás to už nijako prekvapovať. Slovensko ešte nikdy nemalo prezidenta takého klasického katolíka. Niektorí boli aj bývalí komunisti. Niektorí sa viere otvorili.

Keď mal cirkevné pohrebné obrady prezident Michal Kováč, arcibiskup Zvolenský jemne pripomenul, že tento muž bol katolík a po páde komunizmu žil v spojení so spoločenstvom veriacich a bolo v jeho živote vidieť snahu žiť aj ako veriaci človek.

A všetci slovenskí prezidenti boli viackrát na audiencii u pápeža. 

Prvý prezident Michal Kováč sa s pápežom Jánom Pavlom II. stretol trikrát, Rudolf Schuster sa stretol s pápežom päťkrát, Ivan Gašparovič zažil dvoch pápežov, na audiencii bol päťkrát a dokonca bol posledný prezident, ktorého pápež Benedikt XVI. prijal pred svojou abdikáciou. 

Dvakrát bol na audiencii prezident Kiska, Zuzana Čaputová štyrikrát, okrem toho, že bola pápežovou hostiteľkou počas jeho návštevy na Slovensku.

No nikto z nich nebol vo Vatikáne za jeden rok päťkrát. Isto, boli tam mimoriadne udalosti, pohreb, inauguračná omša, národná púť, dve adventné audiencie, ale zdá sa, že Peter Pellegrini tam chodí naozaj rád.

Akoby dvere pápežskej rezidencie boli otvorené pre všetkých.

Tentoraz nám tlmočil odkaz pápeža, že oceňuje zmenu ústavy, že si to vyžadovalo guráž prijať ju a že máme podporovať tradičnú rodinu a aby si mladí ľudia zakladali rodiny a mali deti. 

A hlavne prezident Pellegrini radostne oznamoval, že pápež príde na Slovensko o nie dlhý čas.

Keď sa človek začítal do reakcií pod správami o Pellegriniho audiencii v rôznych médiách, tak videl jediný obraz: ľudia sú pobúrení. Niektorí to považujú za drzosť, že išiel „mamine“ ukázať naživo Svätého Otca, iní zhadzovali jeho slová o tradičnej rodine (práve z jeho úst) a ďalší špekulovali, že prezident uteká do Vatikánu, keď sa tu ide rušiť Úrad na ochranu oznamovateľov.

Asi ešte väčšie pobúrenie vyvolala februárová návšteva premiéra Fica vo Vatikáne. Pápež František už bol ťažko chorý, ale ešte sa s naším premiérom srdečne bavil o situácii na Ukrajine či v Gaze. Po tejto audiencii bol pápež hospitalizovaný pre vážny zdravotný stav a už návštevy neprijímal.

Mnohí sa pýtajú, prečo pápeži prijímajú na osobných audienciách bývalých komunistov, nehodných premiérov, prečo neotvárajú dvere svojej rezidencie len tým skutočným katolíkom, len hlavám štátov žijúcim v tradičných a pekných rodinách alebo len tým naozaj dobrým či slušným politikom.

Prečo prijímajú dokonca aj mamy, nezosobášených partnerov či frajerky politikov? (Pripomeňme si, ako pobúrilo Jána Čarnogurského, keď k pápežovi Jánovi Pavlovi II. prišiel premiér Mečiar s „frajerkou“.)

Akoby dvere pápežskej rezidencie boli otvorené takmer pre všetkých. 

Lenže asi to má aj jednoduché vysvetlenie.

Zastupujú krajinu, ktorá je ešte stále vnímaná ako silno katolícka.

Pápež neprijímal Pellegriniho (Kováča, Gašparoviča, Mečiara, Kisku, Čaputovú...) ako súkromnú osobu, prijímal ho ako politického reprezentanta, ktorého sme si zvolili. Teda ako človeka, ktorý zastupuje väčšinu Slovenska. 

Pápeži nesúdia, akých ľudí sme si zvolili. Neponižujú nás zabuchnutými dverami pred politikmi, ktorých sme si zvolili. Rešpektujú náš výber a stretávajú sa s nimi ako s našimi zástupcami.

A potom je tu ešte jedna vec: bolo vcelku zaujímavé vidieť, ako sa niektorí politici aj menili vo funkcii a ako bolo pre nich zrazu dôležité, aby boli prijatí Svätým Otcom. Nielen preto, že to ocenila časť ich voličov.

Keď ste v takejto štátnickej funkcii, stretávate sa s rôznymi svetovými politikmi, ale tí sa menia na svojich pozíciách často a často sa na nich aj rýchlo zabudne.

No stretnutia s pápežom sú niečo iné, tie v pamäti zvyčajne ostali – bol to dotyk s niečím, čo presahuje politiku aj časnosť. 

Napríklad progresívna politička Zuzana Čaputová pred svojím zvolením isto nepredpokladala, že návšteva Svätého Otca bude akýmsi vyvrcholením jej prezidentovania. Ale tak to bolo. A pre jej progresívnych voličov to muselo byť aj zarážajúce, lebo pre nich je Katolícka cirkev najväčšie zlo.

No podstatné je, že slovenskí prezidenti a premiéri môžu žiadať o audiencie u Svätého Otca nie vďaka tomu, že oni sami sú toho hodni alebo že požívajú vo Vatikáne mimoriadnu úctu, ale preto, že zastupujú krajinu, kde ešte stále žije dosť ľudí, ktorí majú autentickú vieru.