Prezident vo Vatikáne Nerozdával len dary, ale aj sľuby

Tak dlho zahraničné cesty do takého maličkého štátu nezvyknú trvať. Nešlo len o čisto zdvorilostnú či pracovnú návštevu. 

Program bol prekvapivo bohatý. Najdôležitejšie bolo, že na polhodinu prijal nášho prezidenta pápež František. 

A prezident potom odovzdal slovenskej verejnosti aj tento odkaz od Svätého Otca: „... aby sme boli k sebe vľúdni, aby sme boli k sebe solidárni, aby sme sa prestali hádať, aby sme sa navzájom rešpektovali a aby sme sa nikdy nad nikoho nepovyšovali len preto, že sa narodil možno inak, ako si my predstavujeme, alebo má inú vieru, inú farbu pleti, inú sexuálnu orientáciu, jednoducho, že je iný ako ostatní. Myslím si, že je to veľmi pekné posolstvo.“

Je to vlastne akási oslava inakosti vo všetkých jej odtieňoch. Bez irónie. 

Náš kolega Imrich Gazda si všimol, že pápež František tento rok prijal obidvoch slovenských prezidentov. Na jar sa tu bola lúčiť Zuzana Čaputová a teraz v zime prišiel za Svätým Otcom Peter Pellegrini, ktorý tu už bol ako premiér pred piatimi rokmi.

Prezident však nebol vo Vatikáne len na zdvorilostnej návšteve u Svätého Otca. Rokoval aj so štátnym sekretárom Svätej stolice, kardinálom Pietrom Parolinom. Podľa vatikánskych médií pápeža Františka aj Pietra Paroliniho veľmi zaujímal demografický vývoj na Slovensku. Štátny sekretár apeloval na aktivity venované deťom a v oblasti rodinnej politiky. To sú vážne veci a vidno, že naša demografia trápi aj Vatikán.

Je zaujímavé, že toto chce riešiť prezident, ktorý sa hlási k sociálnej demokracii.

Ale v programe boli aj milé bizarnosti. Napríklad obhliadka lipy, ktorú pred tridsiatimi rokmi zasadil vo Vatikánskych záhradách prezident Michal Kováč, či prehliadka netradičných betlehemov, kde je aj zástupca Slovenska. 

Prezident si pozrel aj Vatikánsky apoštolský archív a knižnicu, Baziliku sv. Petra a bol aj v Pápežskom slovenskom ústave a kolégiu svätého Cyrila a Metoda, kde videl aj pamätnú izbu kardinála Jozefa Tomka.

Až taký komplexný záujem o život vo Vatikáne prezident prejavil. 

Po rokovaniach vo Vatikáne sa prezident chce dokonca zasadiť za vyriešenie niektorých praktických záležitostí, ako je uznávanie dokladov o vzdelaní kňazov, ktorí vyštudovali vo Vatikáne, či jednotný prístup duchovných k chorým v nemocničných zariadeniach. 

Prezident dal vo Vatikáne ešte aj iné sľuby. Napríklad že na jar pôjde so slovenskými pútnikmi na audienciu k Svätému Otcovi. A dokonca vyhlásil, že sa prihovorí u predsedu vlády, aby vláda našla spôsob, ako finančne podporiť pápežský slovenský ústav. Ten totiž od svojho založenia až doteraz žije najmä vďaka peniazom od donorov z USA. 

Pellegrini chce tlačiť na vládu, aby urobila gesto a ukázala, že „má záujem starať sa aj o takéto inštitúcie“.

Je zaujímavé, že takéto záležitosti chce riešiť práve prezident, ktorý sa hrdo hlási k sociálnej demokracii a ktorý sa ani neprezentuje ako praktizujúci katolík. Ale zase vidno uňho snahu, ako prezident bol už na cyrilo-metodskej púti v Nitre aj na svätej omši v Šaštíne na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska. 

Človek by si mohol odfrknúť, že je to z Pellegriniho strany iba póza či číry populizmus.

Ale to by bolo nepatričné či povýšenecké. Skôr sa potešme, že sa nový prezident nehrnie do Moskvy, ale že sa ponáhľal do Vatikánu.

No o tom, prečo to chcel Pellegrini stihnúť hneď v prvom roku svojho vládnutia, môžeme trochu pošpekulovať. 

Možno je v tom aj vec prestíže. Okolie Zuzany Čaputovej intenzívne šírilo správy o tom, aké jedinečné vzťahy vznikli medzi prezidentkou a Svätým Otcom, akoby išlo o niečo, čo sa už nikdy nezopakuje.

Blízky vzťah s Vatikánom k tomu zjavne patrí.

Možno chcel nový prezident ukázať, že aj on má vo Vatikáne otvorené dvere a že aj preňho je Svätý Otec veľkou autoritou. 

Pellegrini akoby skúmal, ktoré veci zo slovenských prezidentských tradícií hodno pestovať, stále sa totiž vo svojom úrade len hľadá. 

Vo Vatikáne si pozrel lipu zasadenú kedysi Michalom Kováčom, možno aj týmto prezidentom sa môže trochu inšpirovať. Žeby v tom, ako sa dokázal osamostatniť od svojho politického „stvoriteľa“ Vladimíra Mečiara?

U Rudolfa Schustera zas môže nový prezident obdivovať, aký vedel byť vždy ľudový a usmiaty, aj preto je dodnes obľúbenou postavou. Niečo z toho má v sebe aj Pellegrini.

A čo je hodné zobrať si od Ivana Gašparoviča? Žeby záujem o šport? K hokeju sa už napokon Pellegrini vyjadroval, keď vo februári vyzval hokejový zväz, aby povolil hráčom z KHL reprezentovať Slovensko.

Čím by ho mohol inšpirovať Andrej Kiska? Možno autentickým vzťahom k charite a silnou potrebou pomáhať ťažko chorým ľuďom a ich rodinám. K prezidentovi Pellegrinimu sa ohlásili pred Vianocami zástupcovia hospicov, ktoré na Slovensku kolabujú. Nový prezident bude mať príležitosť ukázať, či sú toto veci, za ktoré sa chce zasadiť.

Od Zuzany Čaputovej zjavne odpozoroval, že je dobré, aby mal s Vatikánom blízke vzťahy. Neprekáža pritom ani fakt, že prezident nie je praktizujúci katolík, ani to, že nežije v tradičnom manželskom zväzku.  

Tento týždeň teda dal Peter Pellegrini vo Vatikáne nejaké prísľuby – a uvidíme, či to boli len zdvorilostné vety do prázdna alebo sa v nich bude ako prezident naozaj angažovať.