Deň, keď ľudia prestanú chodiť na pivo

Ľudia prestávajú chodiť do krčiem, šenkov a pohostinstiev. Čítame o tom články, sledujeme štatistiky. 

„Rodí sa nová kultúra pitia piva, ktorú na Slovensku charakterizuje 70-percentná spotreba baleného piva. Už len necelá jedna tretina piva pripadá na klasické čapované pivo,“ cituje denník Pravda generálneho riaditeľa Plzeňského Prazdroja Granta Liversageho. 

Aj z tohto dôvodu investuje Plzeňský Prazdroj v pivovare v Šariši 4,4 milióna eur do novej plechovkovej linky a tiež inovuje linku pre stáčanie fliaš. 

Aj národ, ktorý dlhodobo vedie rebríček najväčšej spotreby piva na hlavu, prechádza z čapovaného na balené. V susednom Česku je pomer spotreby v prospech baleného piva približne 60 : 40. 

Boom zažívajú najmä plechovky, čím náš región dobieha západné krajiny, kde sú tradične veľmi populárne. 

Za rozmachom piva v obaloch je veľa logických dôvodov, ako napríklad cena, ľahká manipulácia, pestré možnosti vychutnať si pivo v pohodlí obývačky či na záhradnej grilovačke. 

Trend klesajúcej spotreby piva v podnikoch by bol možno prudší, ak by neprišla „pivná revolúcia“. Ľudí do krčiem lákajú remeselné pivá z malých pivovarov, ktoré síce tiež predávajú časť svojej produkcie vo fľašiach, ale v porovnaní s veľkými hráčmi ide skôr o symbolické množstvo. Na remeselné pivo sa prosto chodí von. 

Hoci by človek nemal myslieť na zlé veci, na chvíľu sme si predstavili, aké negatívne následky by priniesol deň, keď by ľudia prestali piť pivo v krčmách. Okrem predzvesti zjavnej apokalypsy by sme tiež čelili: 

vyššej nezamestnanosti

Množstvo ľudí by prišlo o prácu. Krčmári, krčmárky, obslužný personál, zásobovanie, prípadne kuchyňa… všetci títo ľudia by sa predsa nezamestnali pri automatizovanej plničke plechoviek. Nezamestnaný personál z pohostinstiev by predstavoval zvýšené riziko pre celý pracovný trh.  

oslabeniu intelektu národa 

Je všeobecne známe, že sú to krčmy a pohostinstvá, kde pospolitý ľud spracováva a vyhodnocuje kroky volených zástupcov. Zlikvidovanie týchto tvorivých priestorov by predstavovalo značnú stratu na demokratickom zriadení, dôsledky možno prirovnať k zrušeniu vzdelávacích zariadení či kultúrnych ustanovizní.  

nudným manželstvám 

Ak by chlapi boli odkázaní dať si pivo len z bielej chladničky, poznačilo by to ich manželstvo. Nemohli by dať svojim manželkám zámienku na výčitku, lebo ponocovať v obývačke nemá v sebe také grády, ako prísť neskoro večer z krčmy. Manželstvá bez následných hádok a sporov by upadli do nudnej letargie a prvoplánovej harmónie. Manželia by tak boli nútení hľadať nové, mnohokrát horšie dôvody na nezhody.  

strate vtipov

Vyhynutie krčmovej kultúry by zanechalo aj značnú stopu na zásobe vtipov. Všetky klasiky by stratili svoje opodstatnenie a boli by umelo nahrádzané novou realitou. 

Viete si napríklad predstaviť niečo takéto: Príde kostra do kuchyne a vypýta si pivo a handru? 

Alebo: Vstúpi kovboj do obývačky a povie obsluhe: Jedno vedro whisky pre môjho koňa. – A vy, pane? – Ja nič, ja som vodič. 

Nesmiali ste sa? No jasné, kto by sa zabával na takých nezmysloch, ktorým chýba to podstatné – prostredie.