Čo majú spoločné ležiak a pápežská neomylnosť? (pivný stĺpček)

No chyba bola vo mne. Zrejme tým, že som sa v poslednom čase príliš sústredil na vrchne kvasené pivá. Hustá a často aj kalná IPA mi tak nedovolila vidieť jasne to, čo si uvedomil americký konzervatívny publicista John Zmirak. A síce, že ležiak a pápež majú toho oveľa viac spoločného, než sa zdá. 

Zmirak vo svojej knihe The Bad Catholic’s Guide to Wine, Whiskey & Song, čo je akýsi sprievodca svetom alkoholu pre katolíka, uvádza: 

„Mimo akademickej obce boli spoločné znaky medzi doktrínou o neomylnosti pápeža a produkcii pivného ležiaka príliš málo skúmané. Avšak po zvolení pápeža, ktorý pochádza z Mníchova, kde sa výroba ležiaku zdokonalila, tieto hlboké podobnosti nemôžu byť ďalej ignorované.“

A ponúka niekoľko spoločných aj rozdielnych znakov. 

zdroj: John Zmirak: The Bad Catholic’s Guide to Wine, Whiskey & Song, New York 2007

O Zmirakovej tabuľke sa dá polemizovať, ale niečo na tom bude. Najmä keď si uvedomíme historický kontext.

Dogma o ležiaku, ak to tak môžeme nazvať, má svoj pôvod v Bavorsku 16. storočia, keď kvalita piva veľmi kolísala, pivo sa robilo z ledajakých surovín, čo reálne ohrozovalo zdravie konzumentov. 

Zásah prišiel v apríli 1516, keď bol v Bavorsku prijatý tzv. Reinheitsgebot, teda zákon o čistote piva. 

Ako uvádza portál opive.sk, hlavným cieľom legislatívneho predpisu bolo zjednotiť výrobu piva v krajine. To sa v Bavorsku mohlo od tohto dátumu vyrábať len z vody, jačmeňa a chmeľu. Nariadenie malo tiež chrániť ľudí pred nekvalitnými produktmi, ktoré sa tvárili ako pivo. Zákon platí v pozmenenej podobe v Nemecku dodnes. 

Tie dogmy naozaj nie sú na zahodenie.