GLÓBUS: Chorvátske víťazstvo

Občania Chorvátska si v nedeľnom referende odhlasovali dodatok ústavy, ktorý definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy. Tým bola jasne prejavená vôľa neumožniť tzv. „homosexuálne manželstvá“ v tejto krajine. Za zmenu ústavy sa vyslovilo takmer 66% zúčastnených.

Iniciatíva za zavedenie dodatku vznikla na jar tohto roku ako reakcia na legalizovanie „manželstiev rovnakého pohlavia“ vo Francúzsku a na úmysly chorvátskej ľavicovej vlády zaviesť registrované partnerstvá. Predchádzala jej tiež búrlivá diskusia ohľadom minuloročného zavedenia sexuálnej výchovy, s ktorej konkrétnou podobou sa množstvo Chorvátov hodnotovo nestotožňovalo. Už do dvoch týždňov po začatí petície za vypísanie referenda sa podarilo vyzbierať okolo 750 000 podpisov, čím bolo kvórum (10% voličov) vysoko prekročené. Za predmet referenda bola zvolená otázka: „Ste za to, aby sa do ústavy Chorvátska zaviedol dodatok, podľa ktorého je manželstvo životným zväzkom muža a ženy?“ To bol však len začiatok množstva prieťahov s vládnucimi politikmi a s predstaviteľmi viacerých mimovládnych organizácií. Tie sa snažili rôznymi spôsobmi zabrániť presadeniu dodatku.

"Za dodatok ústavy, ktorý definuje manželstvo ako zväzok muža a ženy, sa v referende vyslovilo takmer 66% zúčastnených Chorvátov."

Zdieľať

„Odvolávam, co jsem odvolal!“

Ešte pred dvoma rokmi bola v Chorvátsku na platnosť referenda potrebná aspoň 50-percentná celková účasť voličstva, rovnako ako dodnes u nás. Pred referendom o vstupe Chorvátska do EÚ v roku 2012 však ich parlament toto 50-percentné kvórum zrušil pre obavy z nízkej účasti. Pred pár mesiacmi, tvárou v tvár nepohodlnému referendu o ochrane tradičného konceptu rodiny chorvátski socialisti a liberáli znovu otočili. Kvórum, ktoré len nedávno účelovo zrušili, teraz chceli účelovo znovu zaviesť, aby tak znížili šancu, že referendum o manželstve bude právne záväzné. Opätovnému zavedeniu kvóra ale zabránila chorvátska stredopravá opozícia. Operovalo sa tiež s argumentom, že predmetom referenda nemôže byť snaha „potierať ľudské práva“. Snaha spochybniť legitimitu referenda cez európske inštitúcie však zlyhala. Podľa súčasného práva totiž spadajú otázky definície manželstva iba pod kompetencie jednotlivých národných štátov. Odporcovia referenda sa obrátili aj na chorvátsky ústavný súd. Ten vydal 14. novembra stanovisko, že neexistuje žiadna relevantná prekážka pre jeho uskutočnenie. Zároveň však ústavní sudcovia zdôraznili, že výsledok tohto referenda nemôže mať vplyv na legislatívu ohľadom iných foriem spolunažívania, napríklad na prípadné neskoršie uznané registrované partnerstvá.

Za ili protiv?

Za petíciou a kampaňou za presadenie dodatku stála organizácia U ime obitelji (V mene rodiny). Ako reakcia na ňu zakrátko vznikla občianska protiiniciatíva U ime svako obitelji (V mene každej rodiny), ktorej dobrovoľníci sa podieľali na kampani za hlasovanie „proti“. Dodatok ústavy podporila hlavná stredopravá strana HDZ a pár menších parlamentných strán. Proti dodatku sa angažovali vládne strany. Silnú podporu poskytovali táboru „Za“ predstavitelia Katolíckej cirkvi na čele s biskupskou konferenciou, a tiež duchovní pravoslávnej cirkvi, ktorá združuje menšinových Srbov. Naproti tomu spoločenstvo chorvátskych luteránov (0,1% populácie) návrh dodatku oficiálne odmietlo. Zdôvodňovali to „liberálnou demokraciou“, „ľudskými právami, slobodou a rovnosťou“ či skutočnosťou, že „aj prví kresťania boli menšinou, ktorá bola diskriminovaná a prenasledovaná“.

V kampani boli z oboch strán využívané štandardné argumenty. Oponenti dodatku tvrdili, že by išlo o vmiešavanie sa do intímneho života a obmedzovanie ľudských práv. Heterosexuálne a homosexuálne vzťahy prezentovali ako alternatívy, ktoré sú si navzájom úplne rovnocenné. Príkladom tejto paradigmy sú ich pokusy o paródiu, napr. žiadosť o ústavné ukotvenie balkánskej špeciality burek exkluzívne ako prirodzenej jednoty lístkového cesta s mäsom, a ničoho iného. Trebárs tvarohový burek by už bol ústavne zakázaný.

"Cirkev je otvorená dialógu s každým, ale niektoré veci sa nedajú zrovnoprávniť. Chceme, aby inštitúcia manželstva a rodiny, bola chránená - pre budúcnosť chorvátskeho národa a pre dobro nás všetkých.“
kardinál Josip Bozanič

Zdieľať

Zástancovia dodatku namietali, že jasné a pravdivé definovanie manželstva tak, ako bolo až do ostatných rokov vo všeobecnosti univerzálne chápané, nie je popretím ľudských práv nikoho. Kardinál Josip Bozanič to vo svojom pastierskom liste sformuloval takto: „Ak je manželstvo zväzkom muža a ženy, potom nie je rovnaké ako iné typy zväzkov. Cirkev nehlása nijakú diskrimináciu, keď sa stavia za túto definíciu manželstva. Naopak, možno povedať, že je tu dnes nebezpečenstvo diskriminovania samotného manželstva tým, že je vydávané za niečo, čím nemôže byť. Cirkev chce manželstvo zachovať a chce, aby jeho definícia bola jasne artikulovaná, aby inštitúcia manželstva a inštitúcia rodiny boli zachované pre ďalšie generácie. Cirkev teda nie je proti komusi. Je otvorená dialógu s každým, ale chce ujasniť, že niektoré veci sa nedajú zrovnoprávniť. Rešpektujeme každého názor, ale chceme. aby inštitúcia manželstva a rodiny, ktorá je dnes ohrozovaná spoločenským smerovaním, bola chránená - pre budúcnosť chorvátskeho národa a pre dobro nás všetkých.“ No uznajte, jedno nenávistné, tmárske chrlenie ohňa a síry.

Počas generálnej audiencie 27. novembra 2013 vo Vatikáne pozdravil dobrovoľníkov aj pápež František a prijal od nich tričko kampane.

Osobnosti

Obom táborom sa do kampane podarilo zaangažovať množstvo národných celebrít. Tábor „Za“ podporila napríklad Blanka Vlašič, viacnásobná majsterka sveta v skoku do výšky. Zdá sa, že herci, speváci, akademici sa pridávali prevažne na stranu „Proti“. Nebola však u nich núdza ani o športovcov. Pár dní pred voľbami vstúpil do kampane aj hokejový klub KHL Medveščak Záhreb. Jednou z tvárí bol slovenský obranca Ivan Švarný. Spolu so svojim spoluhráčom Hughom Jessimanom sa vyznávajú zo svojej lásky k hokeju, tolerujú, že iní ľudia môžu milovať zas iné športy, žiaden šport nie je lepší než druhý, láska je rovnaká. Ponaučenie znie, že právo vybrať si toho, ktorého milujeme, je ľudské právo a to treba rešpektovať.

V princípe ide znova o už spomínanú paradigmu rovnocennosti orientácií. Za zamyslenie tiež stojí, prečo práve dva dni pred referendom vyzývajú k rešpektovaniu „ľudského práva na výber milovaného“, keď v skutočnosti nič také predmetom hlasovania nebolo.

Médiá

Mainstreamové média sa v drvivej väčšine postavili proti dodatku. Dva z najčítanejších chorvátskych denníkov otvorene vyhlásili svoju kampaň v prospech strany "Proti". Vládni politici i novinári opakovane lamentovali, že kvôli „zbytočnému“ referendu sa vyhadzuje von oknom 48 miliónov kún, a ako sa mohli rozumnejšie, ušľachtilejšie využiť v zdravotníctve, školstve či na humanitárne ciele. Rozumej, v prepočte stálo referendum jedného obyvateľa Chorvátska "závratnú" sumu okolo jeden a pol eura. Organizácia V mene rodiny ťažko niesla, že hrubo tendenčné spravodajstvo podľa nej podávala aj verejnoprávna televízia HRT. Jej a viacerým ďalším médiám organizácia dokonca napokon nepovolila vstup do svojej centrály počas referendového večera.

Výsledky

Chorvátsku spoločenskú klímu počas vrcholiacej kampane možno v čomsi porovnať s klímou na Slovensku pred druhým kolom prezidentských volieb v roku 2009: hoci sa pre politicky angažovanejšieho človeka zdala krajina mimoriadne polarizovaná, k urnám v skutočnosti neprišiel ani každý druhý občan. Referenda sa napokon zúčastnilo necelých 38%. Stále to však bola výrazne viac než trebárs na poslednom slovenskom „Sulíkovom“ referende (necelých 23%).

"V konečnom zúčtovaní bol pomer hlasov Za a Proti približne dva ku jednej. Dodatok bol väčšinovo odmietnutý iba v najsekulárnejších západných župách, vo všetkých ostatných, vrátane hlavného mesta Záhreb, väčšina hlasovala za."

Zdieľať

V porovnaní s prieskumami verejnej mienky si tábor "Za" nepatrne polepšil, ale inak sa prekvapenie nekonalo. V konečnom zúčtovaní bol pomer hlasov Za a Proti približne dva ku jednej. Dodatok bol väčšinovo odmietnutý iba na samom západe krajiny – v najsekulárnejších župách Istria a Primorje. Vo všetkých ostatných župách, vrátane hlavného mesta Záhreb, väčšina ľudí hlasovala za zmenu ústavy. Najvyššie percento voličov sa za ochranu tradičného manželstva vyjadrilo na východe a juhovýchode krajiny.

Mimochodom, výsledky referenda sa vôbec neponášali na výsledky posledných parlamentných volieb, kde pravica dostala výprask a ľavicovo-liberálna koalícia excelovala. Ostatne, predvolebné výskumy naznačujú, že z voličov hlavnej vládnej strany, ľavicovej SDP, takmer 40% bolo paradoxne za dodatok v ústave. „Triedenie duchov“ v referendovej kampani, hlavne rázny odpor premiéra Milanoviča (SDP) proti tradičnej definícii manželstva, sa môže ľavici v najbližších voľbách vypomstiť. Úspešný výsledok referenda je naopak sľubným odrazovým mostíkom pre líderku V mene rodiny Željku Markič, ktorá je zároveň predsedníčkou mimoparlamentnej strany Hrast.

Výsledky chorvátskeho referenda o ústavnom dodatku na ochranu manželstva ako zväzku muža a ženy.

A čo my?

Ak všetko pôjde ako má, Chorvátsko sa čoskoro stane už šiestou krajinou EÚ, kde je manželstvo v ústave definované ako zväzok muža a ženy – po Poľsku, Bulharsku, Litve, Lotyšsku a Maďarsku. Zároveň je prvou krajinou EÚ, kde sa o takejto zmene ústavy rozhodlo priamym hlasovaním občanov. Konzervatívne portály hovoria o veľkom víťazstve zdravého rozumu a pravých rodinných hodnôt. Žijeme to vo zvláštnej dobe, keď za víťazstvo musí byť považované už aj legitimizovanie triviálneho konštatovania typu 2 + 2 = 4, ktoré by pred pár desaťročiami nikomu ani len nenapadlo spochybňovať.

V každom prípade, výsledok referenda je skutočne dobrou správou nielen pre Chorvátsko, ale aj pre Európu. Môže byť povzbudivým signálom aj pre Slovensko. Koniec koncov, nedávny výskum agentúry Focus naznačuje, že v slovenskej populácii by bola podpora takejto ústavnej definície manželstva na podobnej úrovni ako v Chorvátsku. Navyše, septembrový Pochod za život ukázal, že minimálne na prvé fázy takejto iniciatívy máme slušné predpoklady: schopných organizátorov, dostatok dobrovoľníkov a verejnosti ochotnej sa zúčastniť, a v neposlednom rade podporu cirkevnej vrchnosti. Získať dostatok podpisov na vypísanie takéhoto referenda nie je nereálne. Žiaľ, prekročiť stále platné kvórum 50-percentnej účasti občanov by už bol oveľa tvrdší oriešok. Už aj referendum o vstupe Slovenska do EÚ v roku 2003 bolo schopné túto hranicu prekročiť len nepatrne. Predstava, že by sa to podarilo v dnešnej dobe pri referende o manželstve, je sci-fi. V lepšom prípade vierou v zázrak.

Ešte pred úvahami takéhoto typu by sme však mali mať najprv zodpovedanú otázku, či je z princípu vôbec správne, aby boli predmetom referenda aj kultúrno-etické témy – nech sú konkrétne akékoľvek a nech je konkrétnym výsledkom hlasovania čokoľvek. Naozaj sa však v tomto natoľko odlišuje priame hlasovanie v referende od hlasovania zvolených zástupcov v parlamente? A ak chceme v legislatíve niečo zmeniť, máme vôbec v demokracii na výber?

Lukáš Pitel
Autor je spolupracovník Postoy.sk.

Ilustračné foto: www.facebook.com/UImeObitelji, Felici

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo