Posledný týždeň nemeckej kancelárky

Posledný týždeň nemeckej kancelárky

FOTO TASR/AP

Zajtra sa začína summit EÚ, ktorý rozhodne o prežití alebo páde Angely Merkelovej.

Ten konflikt na život a na smrť prišiel ako blesk z čistého neba. Keď sa v marci po úporných mesiacoch napokon sformovala štvrtá vláda Angely Merkelovej, nič nenasvedčovalo tomu, že kancelárka bude o pár mesiacov čeliť najťažšej skúške svojej kariéry. A že koalícia CDU/CSU a SPD bude na rozpadnutie kvôli dosiaľ nevídanej vojne medzi CDU a jej bavorskou dvojičkou CSU.

Nemecká vojna: Seehofer verzus Merkelová

Podstata sporu je takáto: CSU na čele s ministrom vnútra Horstom Seehoferom chce za každú cenu docieliť, aby migranti neprekračovali nemecké hranice a nežiadali v Nemecku o azyl. Podľa CSU sa treba vrátiť k vláde práva a k uplatňovaniu nemeckých zákonov aj dublinského dohovoru, podľa ktorého majú migranti žiadať o azyl v prvej členskej krajine EÚ, do ktorej vstúpia a kde sa zaregistrujú – teda z princípu ide o štáty na vonkajšej hranici EÚ ako Grécko či Taliansko.

Minister vnútra Horst Seehofer chce za každú cenu docieliť, aby migranti neprekračovali nemecké hranice a nežiadali v Nemecku o azyl. Zdieľať

Seehofer aj s podporou policajných zložiek tvrdí, že k tomuto opatreniu treba pristúpiť čo najrýchlejšie, a to aj v prípade, že s týmto postupom nebudú súhlasiť iné európske štáty.

Angela Merkelová tento prístup dôrazne odmieta ako protizákonný – jej experti sa odvolávajú na iné ustanovenia, podľa ktorých Nemecko nemôže len tak vykázať z hraníc žiadneho migranta, ale musí posúdiť každú žiadosť o azyl. Pre CDU je prijateľná iba európska cesta a bilaterálne dohody s ďalšími krajinami, ktoré sa zaviažu prijať späť migrantov pôvodne putujúcich do Nemecka.

Minister vnútra Seehofer, ktorý sa ocitol pod tlakom svojej strany a najmä zástancu tvrdej línie, bavorského premiéra Markusa Södera, v tomto spore pritvrdil: vyhlásil, že on ako minister vnútra zodpovedá za poriadok v krajine a len on má právo vydávať nariadenia spolkovej polícii, preto rozhodnutie o zatvorení hraníc migrantom podlieha jeho výlučnej kompetencii.

Naopak, kancelárka Merkelová v tejto veci zmienila svoju ústavnú právomoc určovať hlavnú líniu politiky.

Jediné, na čom sa dokázali CDU a CSU ustáliť, bolo, že Angela Merkelová musí priniesť zo summitu, ktorý sa začína vo štvrtok a končí sa v piatok, „primerané“ riešenie problému. Teda také dohody v rámci EÚ, ktoré zaručia, že chaos na hraniciach sa skončí.

Seehofer naznačil, že ak sa tak nestane a európska cesta stroskotá, nariadi polícii, aby ďalej nepúšťala do krajiny azylantov. Keďže by sa tak rozhodol proti vôli kancelárky, Merkelová by ho musela odvolať, načo by CSU prvýkrát v dejinách opustila spoločnú poslaneckú frakciu s CDU a odišla z vlády.

Merkelovej vláda by tak stratila väčšinu a buď by CDU a SPD začali rokovať o vytvorení novej vlády so Zelenými, alebo by sa na jeseň konali predčasné voľby. Jeden aj druhý scenár by preto mohli súčasne znamenať aj koniec Angely Merkelovej.

Celý spor CSU s Merkelovou je až v druhom rade vecný – v prvej polovici tohto roku prišlo do Európskej únie 40-tisíc migrantov, čo je dvojnásobne menej než vlani a viac než päťnásobne menej než predvlani. Aj nápor na nemeckej hranici je z tohto dôvodu oveľa menší než v uplynulých rokoch.

Vnútronemecký konflikt, ktorý v týchto dňoch otriasa aj celou EÚ, má predovšetkým psychologické a regionálne motívy.

Prečo ju má CSU v zuboch

Psychologický rozmer problému medzi CDU a CSU som naplno precítil v marci, keď som v bavorskom Pasove navštívil dve podujatia CSU – v tejto štátostrane, ktorá vládne Bavorsku celých 70 rokov, ešte doznieval šok z toho, že minulý rok získala v parlamentných voľbách menej než 40 percent. Pre iné európske strany by to bol v týchto tekutých časoch skvelý výsledok, pre sebavnímanie CSU, ktorá sa považuje za jediného garanta svetovo úspešného Bavorska a nechce sa s nikým deliť o vládnutie, je to priam existenčná hrozba.

Za svoj historický prepad viní CSU v prvom rade Angelu Merkelovú, ktorá v roku 2015 vpustila cez Bavorsko do Nemecka milión utečencov, čím vdýchla nový život AfD – tejto populistickej alternatíve voči CSU sprava, ktorá by sa bez Merkelovej otvorených hraníc už zmietala v predsmrtných kŕčoch, aspoň tak tomu veria v CSU.

V CSU si tiež spätne vyhodnotili, že najväčšou chybou strany bolo, že sa v tom čase nepokúsila zvrátiť liberálnu utečeneckú politiku kancelárky, prípadne sa pokúsiť ju zvrhnúť. Povedané inak, že orbánovskú rétoriku CSU nenasledovali aj orbánovské činy (Viktor Orbán je vyhláseným miláčikom Horsta Seehofera a spol.).

V CSU si tiež spätne vyhodnotili, že najväčšou chybou strany bolo, že sa v tom čase nepokúsila zvrátiť liberálnu utečeneckú politiku kancelárky, prípadne sa pokúsiť ju zvrhnúť. Zdieľať

Rastúci odpor voči Merkelovej sa postupne menil na zmes opovrhnutia aj škodoradosti, keďže sama Merkelová musela časom priznať chyby a ustupovať tlaku CSU. Ale kancelárka budí v Bavorsku stále aj rešpekt, svojím ťahom po moci a schopnosťou prežiť akúkoľvek krízu.

Až teraz, keď to nikto v takejto intenzite nečakal, v CSU viacerí pocítili nutkanie, že nastal čas vyrovnať si s Merkelovou účty.

Bayern, das beste Land der Welt

Tlak CSU má však okrem protimerkelovskej psychológie aj veľmi racionálny, regionálny motív – v Bavorsku sa konajú v októbri voľby, Markus Söder a Horst Seehofer si chcú vziať späť čo najviac voličov, ktorí vlani volili AfD, a vrátiť tak CSU jednoznačnú nadvládu nad Bavormi. Obaja sú politické živly, najmä Söder je presvedčený, že noví voliči sa získavajú len v tvrdých politických konfliktoch a že pre úspech CSU je kľúčová otázka identity, regionálnej, národnej aj kresťanskej. Teda opak toho, čo stelesňuje Merkelová so svojím liberálnym konceptom európskej otvorenosti.

Stoicky pokojná Angela Merkelová síce považuje Seehofera za náladového hysterika, ktorého dosiaľ vždy udržala pod kontrolou, teraz jej je však jasné, že CSU musí ponúknuť hraničný kompromis, inak sama padne.

Kto z koho

Merkelová preto na minulú nedeľu zvolala minisummit v nemeckej réžii. Najskôr chcela, aby sa konal v Berlíne, to však potenciálni účastníci odmietli ako už príliš ponižujúce. Kancelárke tak priskočil na pomoc prezident Komisie Jean-Claude Juncker a Merkelovej summit sa konal v Bruseli v budove Európskej rady, v priestoroch, ktoré využíva komisia.

Lenže summit s vybranými krajinami (Nemecko, Rakúsko, Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Belgicko, Taliansko, Grécko, Malta) nedopadol dobre – kancelárka chcela presadiť záverečné vyhlásenie, to si však neželali Taliani, na summite sa napokon bavili o zaistení vonkajších európskych hraníc. Na jadro sporu, ktorý vypukol medzi Seehoferom a Merkelovou, neprišla ani reč.

Aj preto následne nemeckí komentátori prognózovali, že kancelársky úrad Angely Merkelovej je ohrozený ako nikto predtým – a že zajtrajší riadny európsky summit v Bruseli už len spečatí jej pád

Ak sa ešte v pondelok zdala situácia pre Merkelovú takmer beznádejná, už v utorok sa atmosféra v Berlíne menila v jej prospech. Najskôr prišiel prieskum z Bavorska, ktorý bol studenou sprchou pre CSU – ukázalo sa, že Söder a Seehofer so svojím tvrdým kurzom bodujú medzi voličmi AfD, ale mnohí umiernení voliči CSU sympatizujú skôr s Merkelovou a nechcú nemecké, ale európske riešenie problému. CSU dokonca oproti minulým prieskumom mierne stratila, takže je zjavné, že volebná stratégia Södera a spol. získavať hlasy cez ostrú zrážku s Merkelovou celkom nevychádza.

V CSU, kde sú mimoriadne citliví na zmeny nálad, pochopili, že to v uplynulých dvoch týždňoch prestrelili a útokom na autoritu kancelárky znechutili aj nemalú časť vlastných voličov. Preto od utorka špičky strany presviedčajú verejnosť, že konflikt nie je taký vážny, ako vyzeral. Zároveň však z tohto sporu, do ktorého vložili toľko energie a politického kapitálu, už nemôžu len tak vycúvať, inak by boli na smiech ako strana, ktorá vždy len hrozí a vo finále vymäkne na plyšového leva s vycerenými zubami.

V CSU, kde sú mimoriadne citliví na zmeny nálad, pochopili, že to v uplynulých dvoch týždňoch prestrelili a útokom na autoritu kancelárky znechutili aj nemalú časť vlastných voličov. Zdieľať

Angele Merkelovej, ktorá je už rokmi vytrénovaná vyjednávačka, si navyše v bilaterálnych rokovaniach s francúzskym prezidentom Emmanuelom Macronom a novým španielskym premiérom Pedrom Sánchezom, zaistila podporu Francúzska a Španielska.

No pre úspech kancelárky nie je ani tak kľúčová dohoda s Francúzmi či Španielmi, keďže odtiaľ prúdi do Nemecka zanedbateľný prúd migrantov, ale s Talianskom. Práve odtiaľ smeruje cez Rakúsko najväčší počet migrantov do Nemecka.

Nová vláda, zložená z Hnutia piatich hviezd a Ligy, síce rovnako ako Bavorsko, Rakúsko a krajiny V4 vníma Merkelovú ako nepriateľský symbol otvorených hraníc, zároveň však jednotlivé nacionalizmy, bavorský, taliansky, rakúsky či vyšehradský, na seba narážajú.

Taliansky minister vnútra Matteo Salvini už stihol šokovať Európu svojou neľútostnou rétorikou voči migrantom aj Rómom a po tom, čo znemožnil lodiam so stovkami afrických migrantov pristáť v talianskych prístavoch, si užíva podporu jasnej väčšiny Talianov. „Nemôžeme vyložiť polovicu Afriky na talianskej zemi,“ hovorí celkom logicky Salvini, ktorý chce úplne zastaviť príchod Afričanov z Líbye, rovnako trvá na tom, že z Talianska musí odísť pol milióna ilegálne žijúcich migrantov.

Lenže pre Salviniho je nepriateľka Merkelová aj spojencom: Taliani žiadajú, aby sa zvyšok Európy konečne s nimi delil o utečenecké bremeno a aby na základe kvót aj krajiny V4 prijali migrantov, ktorí nateraz uviazli v Taliansku. Salvini a spol. chcú celkom zreformovať dublinský dohovor, podľa novej zásady, že migrant, ktorý sa vylodí v Taliansku, sa v skutočnosti vylodil na území EÚ, ktorá má za neho prevziať zodpovednosť.

Merkelovej osud leží v Ríme

Ak by nemecký minister vnútra Seehofer jednostranne nariadil, že migranti putujúci z Talianska cez nemecko-rakúsku hranicu nemôžu vstúpiť na nemeckú pôdu, rovnaké opatrenie by vzápätí prijalo Kurzovo Rakúsko a prechod cez Taliansko by sa tak zo severu zablokoval (Francúzi už dávnejšie vracajú migrantov z Talianska späť). Takýto jednostranný krok by však Rím vnímal ako vyhlásenie migračnej vojny.

Pre Merkelovú je zas otázkou prežitia, či môže Talianom na základe bilaterálnej dohody ponúknuť výmennú hodnotu za to, že migračná cesta na sever sa zablokuje. Taliansky Orbán menom Salvini tak môže Merkelovú, ktorú z duše nemôže vystáť, celkom potopiť, súčasne je však v talianskom záujme udržať kooperatívnu Merkelovú pri moci a čo najviac profitovať z jej ústupkov.

Seehoferov jednostranný krok by však Rím vnímal ako vyhlásenie migračnej vojny. Zdieľať

Prípadná nemecko-talianska dohoda o navracaní migrantov by mohla do istej miery imitovať Merkelovej pakt s Tureckom, teda Nemecko by sa napríklad zaviazalo, že výmenou za ochranu vlastných hraníc prevezme z Talianska kontingenty utečencov, ktorí majú právo na azyl. Samozrejme, Nemecko bude spolu s Talianskom naďalej nástojiť na prerozdeľovacích kvótach, kde je však jasné, že V4 ich nikdy neakceptuje – Merkelová však bude tlačiť aspoň na niektoré štáty, aby pre pomoc Talianom urobili viac než dosiaľ.

Ale môže priniesť Merkelová z európskeho summitu výsledok, ktorý by umožnil Seehoferovi zachovať si tvár a nenariadiť stop pre migrantov na nemeckých hraniciach, čo by znamenalo koniec štvrtej Merkelovej vlády?

V tejto chvíli je isté len jedno: zajtra a pozajtra sa v Bruseli rozhodne, či prežije nemecká vláda. A spolu s ňou Angela Merkelová.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo