Prekliatie migrácie Ak sa CDU konečne neprizná k prvotnému hriechu Merkelovej z leta 2015, skončí iba o trochu lepšie ako Scholzova vláda

Po tom, čo všetky tri vládne strany Spolkovej republiky získali v krajinských voľbách v Durínsku a Sasku spolu iba tretinu hlasov krajne nacionalistickej AfD, kresťanskodemokratická CDU vyzerá ako posledná štátostrana Nemecka.

Ak sa po víťazstve národnopravicových (AfD) a národnoľavicových populistov (BSW) vôbec niekomu podarí zložiť krajinskú vládu, tak sú to predsedovia saskej CDU Michael Kretschmer a durínskej CDU Mario Voigt. Obaja však v historických baštách CDU získali najhorší (Sasko: 31,9 percenta) a druhý najhorší výsledok (Durínsko: 23,6).

Otázka, prečo opozičná CDU z rekordnej neobľúbenosti rozhádanej ľavicovo-zeleno-liberálnej koalície kancelára Olafa Scholza neprofituje viac, má pomerne jednoduchú odpoveď – lebo umožnenie nelegálnej migrácie vo veľkom štýle nesie meno političky CDU, spolkovej kancelárky rokov 2005 – 2021 Angely Merkelovej. Jej postnárodné výroky počas utečeneckej krízy („my nemôžeme uzavrieť hranice“ alebo „... potom to už nie je moja krajina“) šokovali a odpudzovali zvlášť obyvateľov národne uvedomelého juhu bývalej NDR.

Odvtedy je imidž CDU ako strany poriadku pošpinený. Keďže Nemecko je dnes opäť preťažené – čiastočne novým prílevom z Blízkeho východu, no aj z Ukrajiny a v poslednom čase ešte aj vlnou  islamistických atentátov spáchaných mladými „utečencami“ –, verejná mienka sa otočila: podľa aktuálneho prieskumu sa 77 percent Nemcov obáva nárastu kriminality a 67 percent si myslí, že do Nemecka prichádza príliš veľa ľudí.

Politici po masakri nožom v Solingene už tú náladu nemohli ignorovať. Dokáže to iba kopredsedníčka Zelených Ricarda Langová, ktorá po volebnom debakli Zelených na východe Nemecka vyhlásila: „Nie, nemyslím si, že je to problém, ktorý ľudí poháňa najviac.“ Ignorovať to stále dokážu ľudskoprávni aktivisti a právničky z tretieho sektora, v Nemecku nezvyčajne rozšírený typ provládneho komika a pozoruhodne veľký počet novinárov.

Po masakri nožom v SolingeneDurínčania a Sasi idú v nedeľu odvolať stranícky systém Spolkovej republiky Nemecko

Martin Leidenfrost

Solingen pohol ľadmi

Aby nemuseli nazývať veci pravými menami, stúpenci promigračnej ideológie vytvárajú čoraz zložitejší jazyk. Citujme v nemčine, ako aktuálne označujú nelegálnych migrantov: „Flüchtlinge“, „Ge-flüchtete“, „Asylsuchende“, „Asylwerbende“, „Zuwanderer“, „Neu-bürger“, „Schutzsuchende“, „Schutzbefohlene“, „Neuhinzukommende“, „Ankommende“, „Menschen, die erst seit kurzem hier leben“ („ľudia, ktorí tu žijú len krátko“).

Keď ide o pomenovanie pôvodných obyvateľov, porovnateľná kreatíva im chýba. Tu pribudol najmä dlhý neologizmus „die schon länger hier Lebenden“. Z Nemcov sú teda „tí, ktorí tu žijú už nejaký čas“.

Keď tuniská pobrežná stráž zachránila stroskotaných migrantov zo Stredozemného mora, nemeckí prevádzači z organizácie Seawatch sa sťažovali, že Tunisania tých 50 migrantov „nelegálne uniesli do Tuniska“. To sa už nedá vymyslieť.

Po Solingene, kde mladý Sýrčan jedným nožom zabil troch ľudí a šiestich ťažko zranil, musela už aj pôvodne úplne promigračná Scholzova vláda ukázať, že pochopila vážnosť situácie. Začala rokovať s opozičnou CDU o sprísnení migračnej politiky.

Vláda, ktorá zvýšením štátnej dávky „Bürgergeld“ o 25 percent sama prilákala státisíce ďalších cudzincov do Nemecka, tri dni pred saskými a durínskymi voľbami deportovala 28 Afgancov do Afganistanu. Išlo bez výnimky o odsúdených zločincov, ktorí nemali právo na pobyt v Nemecku a medzi ktorými sa pravdepodobne nachádzali aj „Gefährder“ (potenciálni teroristi). Aj tak to bolo porušenie tabu, Nemecko pred tým tri roky nedeportovalo do Afganistanu nikoho.

„Podpaľač“ Merz

Bol to predseda Friedrich Merz, ktorý po Solingene prišiel s (na nemecké pomery) radikálnymi návrhmi na riešenie novej migračnej krízy. Citujúc reakciu Zelených, mnohé progresívne aj verejnoprávne médiá Merzovi následne vyčítali „politické podpaľačstvo“.

Merz žiadal nielen deportácie do Afganistanu a Sýrie, pre ktoré sa „potom, samozrejme, musíme rozprávať aj s čertom“ (Talibanom a Asadom), stopnutie prijímania nových prišelcov zo Sýrie alebo z Afganistanu a zmeny zákonov o migrácii: „Ak niečo nie je právne možné, musíme zmeniť zákony – a na to sme tu my, zvolení poslanci.“

Ak európske právo neumožní vrátiť ľudí prichádzajúcich z bezpečnej tretej krajiny, musí Nemecko podľa Merza vyhlásiť „núdzový stav“. Iba toto opatrenie – ktoré však Brusel nemusí schváliť – by pre Nemecko vytvorilo výnimku z európskych záväzkov.

Po víťazstve antisystémuHoci Nemci čoraz viac odmietajú ľavicu, sú odsúdení na to, aby im ďalej vládla

Christian Heitmann

Dnes 68-ročný Merz, ktorého kancelárka Merkelová na dlhé roky vytlačila z politiky, nemohol odolať malému rypnutiu do svojej predchodkyne na čele strany: na tlačovke priznal, že „CDU/CSU nie je nevinná v tom, že sa nelegálne prisťahovalectvo v Nemecku vymklo spod kontroly“. Nie všetky agentúry a médiá túto vetu citovali. Asi ju nepovažovali za zaujímavú.

Merz ako Merkelovej celoživotný súper si tento náznak malého kajania CDU mohol dovoliť – počas osudových rokov 2015/2016 pracoval pre BlackRock a užíval si svoje súkromné lietadlo. Iní politici CDU to majú ťažšie. Zvlášť tí, ktorí na jeseň 2015 pod Merkelovou zastávali nejaký úrad.

Silný vplyv merkelovcov

Jedným z nich je Thomas de Maizière. Merkelová tomuto starému harcovníkovi vďačí za začiatky svojej kariéry: v roku 1990 Thomas de Maizière odporučil svojmu bratrancovi Lotharovi, prvému slobodne zvolenému premiérovi NDR, aby vzal vtedy úplne neznámu Merkelovú do svojho tlačového tímu. Suchár Thomas de Maizière bol neskôr ministrom vo viacerých Merkelovej vládach – a počas utečeneckej krízy ministrom vnútra.

V nedeľu, v neskorý volebný večer, sedel dnešný politický dôchodca v televíznej debate Caren Miosga. Všeobecne sa vie, že on osobne na jeseň 2015 inklinoval k zavretiu hraníc; na otázku, či otvorenie hraníc vo svetle neskorších udalostí nepovažuje za chybu, preukázal svoju celoživotnú lojalitu: vysvetlil, že kancelárka aj vicekancelár mali inú pozíciu, ktorú si potom slobodne prisvojil.

Že to bola osudová chyba, to z jeho úst nevyjde. Bol to iný diskutér, zástupca šéfredaktora pravicovoliberálneho denníka Die Welt Robin Alexander, ktorý prišiel s kľúčovou myšlienkou. Alexander povedal, že táto otázka visí už deväť rokov vo vzduchu „a raz sa musí vyriešiť, inak sa politický stred opotrebuje“.

Jediný vo vedení CDU, ktorý už pred deviatimi rokmi kritizoval stratu kontroly nad nelegálnou migráciou, večný mladý talent Jens Spahn, hovorí dnes presne to ešte radikálnejším slovníkom: „Demokratický stred skončí s nelegálnou migráciou – alebo nelegálna migrácia skončí s demokratickým stredom.“ Opakuje starší citát: „Každý, kto prijme polovicu Kalkaty, nepomáha Kalkate, ale stáva sa Kalkatou.“ Spahn, ktorý si uškodil, keď ako minister zdravotníctva počas kovidu zbohatol, žiada preto jednoducho zavrieť nemecké hranice.

Znie to pekne radikálne, treba však dodať, že Spahn je aktuálne iba jedným z podpredsedov frakcie CDU v spolkovom sneme. Nemá v strane rozhodujúce slovo.

Keď je deportovanie kriminálnika porušením právO výbušných tortách a Nemecku, ktoré nespasí svet

Marian Kechlibar

Ťažšou váhou je premiér 18-miliónového Severného Porýnia-Vestfálska Hendrik Wüst. Ten bol prívržencom Merkelovej línie, v poslednom čase sa vágne vyslovuje za sprísnenie migračnej politiky, musí si však pritom dať pozor – lebo vládne v koalícii so Zelenými.

Ako to v nedeľu zhrnul novinár Alexander: „CDU nemá k tomu žiadnu pozíciu, ona ponúka niekoľko pozícií, to je dramatické.“

CDU s takým náhodným mišmašom si však nemôže získať späť voličov protimigračnej AfD – milióny bývalých prívržencov CDU, ktorí stratili dôveru vo svoju stranu. Potrebovali počuť hodnoverné priznanie, že CDU v roku 2015 zlyhala.

Oslovenie týchto voličov je o to ťažšie, že tvrdohlaví starí merkelovci stále dávajú o sebe počuť.

Keď sa vlani na jeseň museli nemeckí Židia skrývať doma, pretože v uliciach zúril protiizraelský arabský dav, bývalý generálny tajomník CDU Ruprecht Polenz na sieti X vyhlásil, že stále nie je čo ľutovať: „Stále je správne, že Merkelová v roku 2015 neposlala sýrskych utečencov späť k vojnovému zločincovi Asadovi.“ Dodal, že „je predvídateľné, ako aj nesprávne, že vtedajší kritici toto teraz vidia ako hlavnú príčinu antisemitizmu v Nemecku“.

Kresťanský demokrat Polenz – okrem iného autor knihy Lepšie pre oboch. Turecko patrí do EÚ – si zostal aj po víťazstve AfD v Durínsku verný. Opäť tvítuje o „humánnej utečeneckej politike“ a píše: „Stojím si za tým: terorizmus, azyl, migrácia a integrácia nie sú to isté.“