Všetko sa rozpadá, len CSU chce byť večná

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Všetko sa rozpadá, len CSU chce byť večná

Nový líder CSU a čoskoro aj bavorský premiér Markus Söder. Foto: Flickr.com/Johannes Hintersberger, MdL

Minulý týždeň sme boli v Bavorsku skúmať, aký je víťazný recept najúspešnejšej strany v Európe.

Nemecko Angely Merkelovej patrilo až do minulého roku k oázam politickej stability v Európskej únii. No potom prišli septembrové voľby a CDU/CSU aj SPD dosiahli najhoršie volebné výsledky za posledných 60 rokov.

Odvtedy ubehlo už päť mesiacov a stále nie je jasné, či Nemecko bude mať novú vládu, či bude Merkelová po štvrtýkrát kancelárkou, alebo krajina zamieri k predčasným voľbám. Najprv sa zdalo, že vznikne takzvaná koalícia Jamajka (CDU/CSU, Zelení a FDP), lenže liberáli z FDP na poslednú chvíľu odskočili a dodnes sa špekuluje, prečo vlastne Christian Lindner, charizmatický líder liberálov, nechcel vládnuť.

Posledné týždne sa však premenili na tragikomédiu a na sebademontáž SPD. Doterajší šéf SPD Martin Schulz porušil všetky predošlé sľuby o tom, že nikdy nepôjde do Merkelovej vlády a začiatkom februára oznámil, že bude v Merkelovej vláde ministrom zahraničia. Vzápätí to musel odvolať, keďže hrozila vzbura strany.

Do toho sa ešte s poloplačom ozval minister zahraničia Sigmar Gabriel, ktorému Schulz svojho času sľúbil ministerský post a urazene zverejnil vetu, ktorou ho vraj utešila jeho dcéra: „Ocko, teraz budeš aspoň tráviť viac času s nami. To je predsa lepšie než s tým mužom s vlasmi v tvári.“ Mužom s vlasmi v tvári mal byť, samozrejme, Martin Schulz – v SPD všetci po tejto vete zmeraveli, kým krajina vybuchla do smiechu.

A to bol len začiatok babráckej šou, akú si Nemci v najvyššej politike nepamätajú. Schulz bol ministrom zahraničia len 48 hodín, Andrea Nahles, s ktorou sa predtým dohodol, že prevezme riadenie strany, to musela odvolať, keďže sa zistilo, že je to v rozpore so stanovami strany a novinári už dnes len ťažko hľadajú slová na komentovanie stavu súčasnej SPD. Tá má podľa prieskumov už iba okolo 15-16 percent a je na úrovni AfD. Aby to nestačilo, nikto netuší, ako o dva týždne dopadne vnútrostranícke referendum medzi vyše 460-tisíc členmi SPD, ktorí majú – čo bol Schulzov nápad – rozhodnúť o vstupe SPD do vlády. 

Rok 1986, legendárny Franz Josef Strauß varuje pred SPD a stranou Zelených.

Dianie SPD s úžasom sleduje aj Angela Merkelová, ktorá však čelí takisto veľkej nespokojnosti v CDU – Merkelová sa totiž chcela na novej vláde tak veľmi dohodnúť, že prepustila CSU post ministra vnútra a SPD ministra financií, navyše do vlády nechce pustiť žiadneho z potenciálnych nástupcov. Preto je v CDU rozšírený pocit, že po odchode kancelárky, ktorá po sebe zanecháva personálnu spúšť, pôjde strana nadol. Situácia sa upokojila až teraz po prekvapivom ťahu Merkelovej, ktorá vymenovala za generálnu sekretárku strany populárnu sársku premiérku Annegret Kramp-Karrenbauer, čím dala Merkelová najavo, kto by mohol byť jej nástupníčkou na čele CDU.  

Jediná strana v Nemecku, ktorá bojuje ako lev

SPD, po celé desaťročia hrdá a veľká strana s 35- až 45-percentnou podporou, je dnes na smiech. CDU, po celé desaťročia hrdá a veľká strana, sa bojí, že v letopočte po Merkelovej sa takisto scvrkne.

No ešte je tu bavorská CSU. V Bavorsku celé generácie nepoznajú nič než len vládu tejto svojej štátostrany. CSU tam dominuje celých 60 rokov, no aj ona sa v posledných rokoch čoraz viac bojí protestného hlasu a postupného prepadu.

Lenže CSU je neuveriteľným úkazom v tom, ako dokáže vstrebať nálady zdola, zachytiť signály, keď je ohrozená jej popularita, mať vždy po ruke pripravené kádre, ktoré dokážu vymeniť existujúce vedenie.

Niečo podobné sa deje aj teraz: v septembrových celonemeckých voľbách mala historické straty nielen CDU, ale aj CSU, ktorá získala v Bavorsku „len“ 38 percent.

Pre stranu, ktorá je navyknutá na výsledky v zóne okolo 50 percent, to bol nečakaný šok. V CSU boli zhrození, keď pri následných analýzach zistili, že mnohí voliči im prešli k AfD a FDP. Išlo najmä o masy bavorských voličov, ktorí síce oceňovali, že CSU sa pri utečeneckej kríze postavila proti Merkelovej na stranu Orbána, ale rovnako vnímali, že Mníchov Berlínu stále iba hrozil (napríklad žalobou za nestráženie hraníc), no ostalo len pri siláckych rečiach.

A keďže tento rok na jeseň sú voľby v samotnom Bavorsku, v CSU sa hneď rozbehli obrodné procesy, aby sa zabránilo katastrofe.

CSU je neuveriteľným úkazom v tom, ako dokáže vstrebať nálady zdola, zachytiť signály, keď je ohrozená jej popularita, mať vždy po ruke pripravené kádre, ktoré dokážu vymeniť existujúce vedenie. Zdieľať

Opakovaný výsledok pod 40 percent by totiž pre CSU znamenal, že by už nevládla sama, ale v koalícii s ďalším partnerom či partnermi. A to by bolo pre stranu, ktorá sa vníma ako stelesnenie bavorskej jedinečnosti, mentálnym ponížením, ktoré treba za každú cenu odvrátiť. Dnes je CSU Bavorskom a tak to musí aj zostať.

68-ročný šéf CSU Horst Seehofer sa musel pred náladami v strane skloniť a odovzdať žezlo lídra strany aj bavorského premiéra 51-ročnému Markusovi Söderovi. Teda mužovi, ktorého z duše nemá rád a ktorého nástupníctvu chcel predtým všetkými silami zabrániť. Lenže nemal na to síl, Söder je príliš populárny medzi funkcionármi aj členmi strany. Seehofer ho preto dobrovoľne určil za nástupcu za aplauzu celej strany.

Mimochodom, to je prvá vlastnosť, pre ktorú je CSU taká úspešná aj v novom politickom veku, keď sa vytráca voličská väzba na klasické veľké strany. CSU je ako seizmograf nálad, vždy pripravená na zmeny, ktoré ju udržia pri moci. Za posledných jedenásť rokov to na sebe zažili Edmund Stoiber, jeho nástupca Günther Beckstein a teraz Horst Seehofer.

Stoibera, ktorý ešte v roku 2003 získal pre CSU vyše 60 percent hlasov, strana časom vnímala ako záťaž a Stoiber radšej sám odišiel, než aby ho defenestrovali iní. Po ňom prišiel populárny Beckstein, získal však len 43 percent a tak sa pod tlakom zdola rozlúčil. Seehofer ako talentovaný populista Bavorsko zaujal, CSU rástla k 50 percentám, čo fungovalo takmer desať rokov.

No aj Seehofer sa opotreboval, takže teraz prichádza nová generácia s Markusom Söderom a generálnym sekretárom Andreasom Scheuerom. Obaja vedia, že ich úspech v 13-miliónovom Bavorsku sa bude merať tým, či v septembri roku 2018 získa CSU toľko percent, aby mohla naďalej vládnuť sama. Podobný výkon sa u nás podaril Smeru len raz, v roku 2012, v Bavorsku je to pre CSU prikázanie.

Minulý týždeň som túto pozoruhodnú politickú mašinériu s názvom CSU sledoval na dvoch akciách priamo v bavorskom Pasove. Ako je možné, že táto strana, po toľkých desaťročiach zrastená s mocou a verejnou správou, má v sebe toľko životnej energie? A ako je možné, že v očiach Bavorov stále nesplynula s obrazom zatuchnutého establišmentu, ale je schopná stále prekvapiť, zachytiť protestné prúdy v spoločnosti a kráčať k ďalšiemu drvivému víťazstvu?

Najväčšia politická ľudová veselica v Nemecku, ktorú CSU tradične usporiadava na Popolcovú stredu, ponúkla minulý týždeň odpoveď.

Franz Josef Strauß stále žije

Ale začnime deň predtým. Je utorok 13. februára, posledný deň pred Popolcovou stredou, sedíme vo veľkom pube v Pasove, kde sa zišla asi stovka mládežníkov CSU. Jasne prevažujú mladí muži, niektorí majú tradičné „Lederhose“, kožené nohavice s odhalenými kolenami a podkolienkami.

CSU je stranou pivnej kultúry, na jedálenských stoloch stoja krígle s pivom, politika tu nie je povinnosťou, ale zábavou a vášňou.

Do taktu hrá bavorská ľudovka v krojoch, istý šesťdesiatnik zo severnejšej časti Bavorska, ktorý sedí vedľa mňa, ju s iróniou imituje: „Počujete, toto je typicky dolnobavorské naťahovanie, ach, už by nemuseli toľko vyhrávať“.

Vystupuje prvý rečník od mládežníkov, vyhlasuje, že hlavnou otázkou budúcnosti je, či si Nemecko a Bavorsko ochránia svoje hranice a či dokážu deportovať tých, ktorí prišli ilegálne a bolo im odmietnuté právo na azyl.

A, samozrejme, v jeho prejave – tak ako v žiadnom inom prejave – nemôže chýbať citát od Franza Josefa Straußa. Ten je pre dnešnú CSU čímsi viac než pre CDU Konrad Adenauer, pretože Strauß je neustále citovanou a pripomínanou legendou. Akoby nezomrel pred 30 rokmi, ale včera.

Bez Straußa by bola CSU v jej súčasnej podobe nemysliteľná. Šéfoval jej od roku 1961 až do svojej smrti v roku 1988, teda viac než štvrťstoročie, vo vtedajšom západnom Nemecku bol ministrom obrany aj financií, v Bavorsku bol desaťročie premiérom, práve s ním sa spája pozoruhodný vzostup Bavorska.

Franz Josef Strauß je neustále citovanou a pripomínanou legendou, akoby nezomrel pred 30 rokmi, ale včera. Zdieľať

Ešte v 50. a 60. rokoch to bola agrárna spolková krajina, postupne sa z nej stalo centrum nových technológií a priemyslu, sídlia tu automobilky, Siemens, viaceré najvýznamnejšie firmy Nemecka, zbrojovky, veľké mediálne domy. Kedysi chudobnejšia časť západného Nemecka sa postupne stala juhonemeckým pásom prosperity.

Nezamestnanosť je tu vyše troch percent, bavorský rast HDP ťahá nahor aj ten celonemecký, strednej triede sa darí ako nikdy predtým. Celkový pocit blahobytu kazia len rastúce ceny nehnuteľností a nájmov v mestách, a, samozrejme, imigranti na uliciach, ktorí prišli v posledných vlnách a nikomu nie je jasné, ako také množstvo ľudí integrovať.

A práve v týchto časoch prosperity aj neistoty pôsobí meno Franz Josef Strauß ako zaklínadlo, ako odpoveď na všetky problémy. Konzervatívec Strauß symbolizuje bavorský úspech, regionálny nacionalizmus, trvanie na tradičných cnostiach, ale aj otvorenosť voči zmenám v ekonomike. „Laptop und Lederhose“ (Laptop a kožené nohavice), to je zľudovené heslo, ktoré vyjadruje modernú bavorskú identitu.

Lenže ten istý Strauß razil heslo, že napravo od CSU nemôže existovať žiadna iná strana. To opakoval každý líder po ňom a dnes ju v CSU všetci citujú ako potvrdenú múdrosť, keďže nepremyslená politika Merkelovej spôsobila, že napravo od CDU a CSU sa etablovala AfD ako strana pre frustrovaných voličov, aj tých konzervatívnych.

Vďaka tejto Straußovej línii je pre CSU na rozdiel od merkelovskej CDU úplne samozrejmým reflexom, že na úspech AfD reaguje posunom doprava a pritvrdením rétoriky proti ľavici a multikulturalizmu. Pretože sklamaných voličov musí získať bavorská štátostrana späť, to je jediné, čo by jej dnes poradil Strauß, keby žil.


Foto: Flickr.com/abudulla.saheem

Duch Straußa cítiť všade, jeho politické dedičstvo je pre CSU majákom a stačí spomenúť jeden z jeho desiatok bonmotov a sála sa rozosmeje. Podobný efekt dosahuje už asi len Ronald Reagan u amerických republikánov.

Mládežník z CSU končí svoj prejav vetou: „Bavorsko je super, je to najlepšia spolková krajina!“ A mladíci s krígľami piva jasajú, tá veta je viac ako článok viery, je zhutnenou esenciou bavorskosti.

Na scénu nastupuje 45-ročný Manfred Weber, šéf najsilnejšej frakcie ľudovcov v Európskom parlamente. Kto by čakal bruselské frázovité reči, je na omyle, toto je CSU. Začína povzdychom: „SPD sa už nedá kritizovať, s ňou sa dá už len súcitiť.“ Potlesk a smiech, ďalšia runda pív bude chutiť ešte lepšie.

„Bavorsko je super, je to najlepšia spolková krajina!“ Zdieľať

Weber zvážnie, hovorí o migrácii, pripomína, čo všetko vykonali Bavori v roku 2015, keď kvôli Merkelovej utečeneckej politike prešlo cez ich spolkovú krajinu milión utečencov. Bavorsko to podľa neho vďaka nezištnej pomoci aj dobre fungujúcej verejnej správe nadmieru zvládlo, preto nikto dnes nemôže poučovať CSU, čo sú dobré mravy, a práve CSU má právo žiadať dôraznú ochranu hranice.

Keďže na zhromaždení je prítomná aj 15-členná skupinka mladých politikov z maďarského Fideszu, Weber sa na nich obráti a s vďakou pripomenie, čo všetko v lete 2015 vykonal pre celú Európu muž menom Viktor Orbán. „Takíto politici si nezaslúžia kritiku, ale ocenenie!“ Opäť mohutný potlesk, mladých z Fideszu a CSU spája rovnaký hrdina.

Weber dodáva, že vďaka Orbánovi vieme, že Európa nemôže vidieť svoju budúcnosť v multikulti. Opäť aplauz. Weber strieda populistické slogany, vtipy aj s nuansovitejšími úvahami. Hovorí, že v globalizovanom svete musíme rátať s prúdmi pracujúcich migrantov, lenže tieto prúdy musí štát regulovať, aby „náš život ostal takým, akým je. Bez šaríe a formovaný kresťanskými sviatkami“.

„Viktor Orbán? Takíto politici si nezaslúžia kritiku, ale ocenenie!“ Opäť mohutný potlesk, mladých z Fideszu a CSU spája rovnaký hrdina. Zdieľať

Manfred Weber ďalej pred mladými zmieňuje ďalšie témy, kritizuje transgenderové zákony, so znechutením sa zmieňuje, že v ľavicových salónoch sa už začína debata, že by sa mali zaviesť kvóty na deti, určené na adopcie homosexuálnymi pármi. Tiež vyzdvihuje ženy, slobodné matky, ktoré si napriek nepriazni osudu nezvolili potrat, ale ponechali si dieťa a žiada, aby CSU napriek svojmu ideálu o rodine podporovala aj takéto ženy. V Nemecku sú ich tri milióny, „skutočné hrdinky“. Mladí nadšene tlieskajú.

Rečnícky zvládnutý prejav sa končí proeurópskym krédom, treba odmietnuť Le Penovú a Wildersa, ktorí chcú zničiť Európsku úniu, treba si zachovať „európsky model života“ s tunajšími sociálnymi štandardmi proti modelu, ktorý ponúka Čína či Amerika, zároveň vylučuje členstvo Turecka v EÚ, pretože „my Európania si musíme zachovať svoju identitu“.

Na konci sa Weber obráti k členom Fideszu a zaželá im víťazstvo v aprílových maďarských voľbách.

Bavorsko je najlepšie na svete

Je streda ráno, 14. február, začína sa Popolcová streda. Krátko po ôsmej hodine stojíme pred veľkokapacitnou halou Dreiländerhalle, davy ľudí tam už od skorého rána čakajú na otvorenie vstupných brán, aby si uchytili najlepšie miesta.

Kapacita haly pojme zhruba sedem tisíc ľudí, prúdia sem z celého Bavorska, ale sú tu aj skupinky ľudí z iných spolkových krajín, ktorí ľutujú, že CSU kandiduje len v Bavorsku a oni musia so škrípaním zubov voliť CDU na obraz Angely Merkelovej.

Predo mnou stojí starší pán v tradičných bavorských nohaviciach, zarozpráva sa so štyrmi mladíkmi. V bavorskom dialekte spomína, aké to boli časy, keď sa chodilo na Franza Josefa Straußa do Niebelungenhalle. Strauß bol známy tým, že pred tisíckami fanúšikov rečnil aj tri hodiny, starší pán opisuje vtedajšiu atmosféru mladíkom, z hlúčika sa ozýva obdivný smiech. 

Obrovská hala sa do desiatej hodiny celkom zaplní, pije sa pivo, ktoré roznášajú krojované devy, samozrejme, tentoraz sa popíja striedmo, predávajú sa žemle, v ktorých nie sú mäso ani klobásky, ale zelenina, dajú sa kúpiť aj šišky. Pre slovenského katolíka je to už Popolcová streda na hrane či za hranou. No pre bavorskú radostnú náturu, ktorá počas roka absolvuje politické akcie so sudmi piva a dobrým jedlom, je to pôst. Minimálne pôst od pôžitkárstva, nie však od politiky, tá je dopoludnia hlavným programom.

Program sa začína, na veľkoplošných obrazovkách sa premietajú zábery s Franzom Josefom Straußom, spolu s jeho výrokmi typu „Bavorsko je najkrajšou krajinou sveta“.

Horst Seehofer ako odchádzajúci bavorský premiér chýba, leží doma chorý, hlavnou hviezdou je budúcnosť CSU, Markus Söder. Ten prichádza na pódium ako rocková hviezda, niekoľko minút sa prediera davom, rozdáva úsmevy, stíska ruky, sprevádza ho dychovka a potlesk tisícov priaznivcov.

Vie, že napriek prirodzenej priazni davu prejde onedlho testom každého lídra – ide o hlavný prejav roka, ktorý je meradlom rétorických aj politických schopností, podľa intenzity potlesku sa zas meria, či lídra ľudia ešte berú alebo ho už len trpia.

Očakáva sa, že Söder pomenuje svoju hlavnú tému, že zaútočí na súperov, že vysloví pamätnú vetu, najlepšie vtipný bonmot, ktorý si ľudia odnesú domov a dostane sa aj do večerných správ.

Ide o hlavný prejav roka, ktorý je meradlom rétorických aj politických schopností, podľa intenzity potlesku sa zas meria, či lídra ľudia ešte berú alebo ho už len trpia. Zdieľať

Pred Söderom vystúpi najskôr 43-ročný generálny sekretár Andreas Scheuer, reční celých 40 minút, publikum nadšene tlieska a často sa smeje. S jednou českou pozorovateľkou na konci jeho vystúpenia rozmýšľame, či by sa na Slovensku alebo v Česku našiel politik, ktorý by dokázal pred preplnenou halou hovoriť s takou brilantnou ľahkosťou.

Lenže to sa nedá porovnávať, v CSU sú plamenné prejavy pred masou v pivnom stane alebo pred fanúšikmi v krčme či reštaurácii súčasťou politickej kultúry, ktorá je neprenosná. Perspektívne kádre prechádzajú školou rétoriky od mladosti, preto má strana toľko rečníkov.

Vystúpenie Andreasa Scheuera (od 10. minúty) počas politickej Popolcovej stredy 14. februára 2018.

Scheuer hovorí ľahko a obratne, akoby mu všetky tie vety a vtipné obraty napadali „z voleja“, má to však napísané a natrénované. Na začiatok každého dobrého prejavu patrí vyznanie k Bavorsku aj zásluhám CSU, „naša krásna príroda je Boží dar, zvyšok je tvrdá práca“.

So škodoradosťou pripomína, že ešte o takomto čase pred rokom boli politickými hviezdami líder SPD Martin Schulz a v Rakúsku kancelár Christian Kern. A teraz? „Es hat sich ausgeschulzt und weggekernt“, povie v takmer nepreložiteľnej nemčine („vyschulzovalo sa to a odkernovalo,“ to však v doslovnej slovenčine trhá uši). Hala buráca, vedľa mňa stojaci mladí Rakúšania vybuchnú do smiechu.

Scheuer si údery na konkurenciu užíva, ako sám hovorí, krédo CSU spočíva v konfrontácii: „My spor nevyhľadávame, ale pred žiadnym ani neuhneme.“ Znie to inak než Ficovo, „kto do nás kameňom, my doňho dvomi“, ale podstata je rovnaká.

Scheuer rozdáva ďalšie údery. Opisuje rokovania CDU, CSU a SPD o vytvorení vlády v Berlíne, vraví, že najhoršie sa cítil vo Willy-Brandt-Haus, teda v centrále SPD. „To bolo dosť zlé, stále sme sa tam museli motať okolo obrazov Marxa a Engelsa.“

Vysmieva sa z elitárstva socialistov, ktoré pohŕda témami bežných ľudí, na mušku si berie Ralfa Stegnera, predstaviteľa ľavicového krídla SPD. Má to pikantný nádych, keďže Scheuer s ním trávil posledné týždne na koaličných rokovaniach, v jednom vyjednávacom tíme sa sporili o podobe budúcej migračnej politiky. Scheuer teraz pred davom hovorí, že „červený Ralf“ je aj naživo naozaj taký, ako pôsobí v televízii (všetci rozumejú, že myslí „protivný“) a označuje ho za „ľavicového blúznivca“. Útočí aj na liberálov z FDP, ktorých paroduje ako „stranu dezertérov“.

„V centrále SPD to bolo dosť zlé, stále sme sa tam museli motať okolo obrazov Marxa a Engelsa.“ Zdieľať

Medzi rečníkom a davom funguje skvelá chémia, nemá to nič spoločné s emóciou, aká bývala v 90. rokoch na mítingoch HZDS. Necítiť tu nenávisť, všetkým je jasné, že ide o rétorickú šou, ktorá má svoje pravidlá a svoj žánrový humor. Scheuer dobre vie, že niektoré mená v SPD musí ušetriť, lebo by inak pokazil atmosféru v Berlíne, kde vzniká nová vláda. Napokon, preto to schytajú len odchádzajúci Schulz a „červený Ralf“.

Na konci opakuje, že CSU je „stranou zdravého ľudského rozumu“, „hrádzou proti ľavičiarskym fantáziám“, teda všetko to, čo robí z CSU ozajstnú CSU.

Je jasné, že po štipľavom generálnom sekretárovi sa tón trochu zmierni. Markus Söder je vo svojom prejave, ktorý tvrdá hodinu a desať minút, miernejší, už musí vystupovať viac ako štátnik. Kedysi mal rovnakú rolu ako teraz Scheuer, pre populistu jeho rangu to nie je jednoduchá úloha.

Vymedzuje sa proti Angele Merkelovej bez toho, aby povedal jej meno („potrebujeme volebný boj, nie volebný spánok“ – „Wahlkampf statt Wahlschlaf“), a tiež deklaruje, že chce ako dezignovaný bavorský premiér obmedziť svoje funkčné obdobie na maximálne osem rokov, „to by bol aj signál pre celé Nemecko“. Všetci vedia, koho tým myslí, a nadšene tlieskajú.

A, samozrejme, hlavnou témou je migrácia. Söder opäť pripomenie, ako Bavorsko na rozdiel od Berlína organizačne zvládalo utečeneckú krízu. „Lenže sme jedinou krajinou vo svete, kam môžete vstúpiť bez pasu a už viac neodísť. Veď to je absurdné!“

Hlavnou témou Södera bude preto vybudovanie bavorskej pohraničnej domobrany, keďže nemecký štát si neplní svoje úlohy.

Prejav hlavného rečníka Markusa Södera na Popolcovú stredu, 14. február 2018.

Markus Söder si v tejto súvislosti užil aj výpad proti strane Zelených, ktorá sa v minulosti preslávila návrhom na jeden povinný vegetariánsky deň v kantínach: „Zelení odmietajú drony na hraniciach, zato by istotne radi nasadili drony do kantín, aby dohliadali, či jeme bravčové alebo nie.“

Söder priznáva, že CSU musela prehltnúť zavedenie homosexuálnych manželstiev, ale je pre ňu neprijateľné, aby sa s moslimskou imigráciou zavádzali polygamické manželstvá. Tým narážal na rozhodnutie úradov, ktoré v rámci zlučovania rodín povolili istému Sýrčanovi s manželkou a štyrmi deťmi príchod druhej manželky (s ďalšími štyrmi deťmi).

„Zelení odmietajú drony na hraniciach, zato by istotne radi nasadili drony do kantín, aby dohliadali, či jeme bravčové alebo nie.“ Zdieľať

S pohľadom upretým na bavorské voľby sa ostro vymedzuje voči AfD, ktorá loví v Bavorsku vo vodách CSU. Söder varuje, že to nie je žiadna konzervatívna strana, pretože viacerí jej funkcionári majú bližšie k neonacistom z NPD než k CSU.

Za veľkého aplauzu nový bavorský premiér prisľúbi, že zastaví odstraňovanie krížov z verejných priestranstiev, naopak, vo verejných budovách ich musí pribudnúť, lebo „kríž nie je symbolom vyčleňovania, ale lásky k blížnemu“.

Söder svoj inauguračný prejav zvládol, hoci na viacerých miestach pôsobil so svojím populizmom až príliš plocho. Na tento halový žáner to však stačilo, nasledoval mohutný potlesk v stoji. Mediálnou témou sa však stalo aj ustrojenie jeho manželky Karin. Tá prekvapila novinárov tým, že mala na sebe „Dirndl“, tradičný bavorský kroj, ktorý však manželky Söderových predchodcov na takýchto podujatiach nenosili. 

Ale tu sa to chápalo ako spoločný manželský signál, že nový bavorský premiér sa bude držať pri zemi s ľuďmi, v opozícii proti multikulti či proimigračným elitám.

Kam smeruje CSU?

Rozprávame sa s jedným starším členom CSU, ktorý spomína na časy Franza Josefa Straußa a chce veriť, že strana napriek čoraz neistejším časom ostane bavorským hegemónom. Sám sa podieľa na vypracovávaní novej komunikačnej politiky CSU, vysvetľuje, ako sa všetko v novom politickom veku mení.

Ľudia už nechcú počúvať reči o tom, čo sa deje v bundestagu. Dnes treba na politické podujatie kdesi pri stoloch s pivami zavolať popri politikovi aj športovca či známeho podnikateľa. Čoraz viac záleží na forme, rečník, ktorý chce upútať stan s tromi či štyrmi tisíc ľuďmi, nemôže hovoriť vecne, ale musí vedieť strhnúť.

Samozrejme, ľudia sa musia cítiť príjemne a prijatí, preto je dôležitý catering, na stoloch musí byť chutné pohostenie, ktoré priláka aj zvedavcov. Aj stranícke snemy CSU sa už vlastne menia na „event“, na ktorom sa prezentujú firmy rôznymi výrobkami a kde pri vchode stojí reklamný traktor. CSU to musí robiť tak, aby si jej člen na konci snemu povedal: „Človeče, bolo to skvelé, opäť chcem kandidovať na delegáta.“

CSU je jednou z najprofesionálnejšie fungujúcich straníckych mašinérií v Európe. Má všetko to, čo chýba mnohým západoeurópskym stranám, ktoré vládli príliš dlho. Dokáže byť súčasne establišmentom, ktorý desaťročia obsadzuje bavorské úrady, ale keďže z terénu dokonale pozná nálady ľudí, vie byť aj neustálym ľudovým protestom, proti „pomerom v Berlíne“, proti „bruselskému poručníctvu“, teraz proti nekontrolovanej migrácii.

Lenže aj v CSU si uvedomujú, aké ťažké bude udržať si tento status. Vekový priemer členov strany je tesne pod 60 rokov a viaceré miestne zväzy hlásia, že najväčšou výdavkovou položkou sú vence na pohreby zosnulých členov strany.

Ale kým sa bude na svoju stranu pozerať zhora a s pochopením Franz Josef Strauß, CSU má zrejme budúcnosť. 

 

Za uskutočnenie tejto cesty ďakujeme nadácii Hanns-Seidel-Stiftung.



Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo