Do stanice dúha

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Do stanice dúha

Foto: TASR/AP

Vec Coman Súdny dvor rozhodol spôsobom, ktorý sa dal očakávať už vo chvíli, keď sa naň rumunský Ústavný súd obrátil.

Na trati k faktickému zrovnoprávneniu partnerských zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia s tradičnými manželstvami prešiel včera Súdny dvor okolo stanice, kde sa teoreticky mohol na chvíľu zastaviť. Nemal na to silný vonkajší dôvod ani vnútornú motiváciu, takže vec Coman rozhodol spôsobom, ktorý sa dal očakávať nieže vo chvíli, ako bolo známe stanovisko generálneho advokáta, ale vo chvíli, keď sa naň rumunský Ústavný súd obrátil s prejudiciálnymi otázkami.

Luxemburský štandard

V tom rozhodnutí je všetko tak, ako býva v judikatúre Súdneho dvora zvykom. Aj potvrdenie širokého výkladu zásady voľného pohybu, aj potvrdenie kazuistickej povahy rozhodnutia, t. j. výslovné obmedzenie jeho záverov na danú tému a upozornenie, že sa ním nezasahuje do tých oblastí právnej regulácie, ktoré zostávajú predmetom normotvornej autonómie členských štátov.

Veľmi stručne povedané, ak má občan členského štátu Únie manželského partnera rovnakého pohlavia, ktorého za manželského partnera uzná iný členský štát Únie, má tento manželský partner, hoci nie je občanom Únie, z titulu právom aprobovaného manželstva s občanom EÚ právo na trvalý pobyt aj v tom členskom štáte Únie, ktorý manželské zväzky medzi osobami rovnakého pohlavia neuznáva.

Skúsim niekoľko poznámok k veci z pohľadu, kde sa tento pohľad opiera o bezprostrednú skúsenosť s výkladom a aplikáciou úniového práva, čiže tam, kde môže mať pridanú hodnotu.

 V prejudiciálnom konaní síce nie vždy, ale často záleží na tom, ako sa k veci postavia členské štáty. Zdieľať

Po prvé, v prejudiciálnom konaní síce nie vždy, ale často záleží na tom, ako sa k veci postavia členské štáty. Je to meta-právna okolnosť a jej relevancia podlieha subtílnym faktorom, ale Súdny dvor nie je voči postojom členských štátov nevšímavý. Tu sa k veci vyjadrili okrem rumunskej už len holandská, maďarská a poľská vláda, pričom negatívne stanovisko je dôvodné predpokladať iba od – opäť okrem Rumunska – Maďarska a Poľska. Obom sa už niekoľko rokov pripisuje konzervatívna ústavná revolúcia a pohyb v akomsi protismere k rôznym parametrom liberálnej demokracie. Netrúfam si povedať, že by výsledok bol iný, ak by k týmto dvom krajinám pribudlo osem, desať alebo pätnásť ďalších, ale ticho zo strany iných vlád mohlo byť pre Súdny dvor indikátorom toho, že nenarazí na ich sústredené pohoršenie či odpor, resp. že aj tie, ktoré s očakávaným rozhodnutím nesúhlasia, sú s ním vopred zmierené.

Po druhé, v tejto konkrétnej veci by bolo nespravodlivé viniť Súdny dvor z nejakého revolučného sudcovského aktivizmu. Autor tohto útleho článku je voči sudcovskej tvorbe práva, spočívajúcej v nahrádzaní platnej legislatívy voľnoštýlovou nad-interpretáciou, dlhodobo skeptický vo svojej vedeckej aj publicistickej tvorbe. Dopustil sa jej opakovane aj luxemburský súd. Toto ale nie je ten prípad.

Dve trávou zarastené výhybky

Iste, Súdny dvor, ak by veľmi chcel, mal teoreticky k dispozícii dve iné možnosti. Mohol sa obmedziť na výklad smernice, a teda na stanovisko, že táto smernica neupravuje postavenie osôb, ktoré nie sú občanmi Únie, bodka. Otázke diskriminácie a definícii pojmu manželský partner by sa tak úplne vyhol a jeho rozsudok by skončil v bode 22. Prečo by to ale robil?

Po a, od takejto zdržanlivosti, formalizmu alebo jurisdikčného alibizmu si Súdny dvor dávno odvykol a pestuje ho iba v prípade silnej vnútornej polarizácie. Po b, nebol ani pod žiadnym vonkajším tlakom sa skutočnej odpovedi radšej vyhnúť. Po c, dostal by čoskoro inú príležitosť, s okolnosťami, kde už by sa tej otázke takto vyhnúť nedalo. A hlavne, nebolo by to úplne poctivé ani z právneho hľadiska, pretože okrem amerického občana išlo v tejto veci aj o práva rumunského občana. Tým, že sa Súdny dvor preniesol ponad obmedzene vymedzené prejudiciálne otázky a okrem smernice sa oprel aj o Zmluvu o fungovaní EÚ, neurobil nič, čo nerobí na bežnej báze.

Okrem toho mohol ešte dospieť k záveru, že keďže smernica definuje ako rodinného príslušníka okrem manželského partnera aj registrovaného partnera, je medzi nimi práve ten rozdiel, že pri registrovanom partnerovi môže ísť aj o osobu rovnakého pohlavia, pri manželskom nie. Podobný záver napokon prijal vo svojom vlastnom rozhodnutí C-122/99 P, kde vyslovil, že „pojem manželstvo, podľa definície, ktorú všeobecne akceptujú členské štáty, označuje zväzok dvoch osôb rôzneho pohlavia“.

Tu možno v plnom rozsahu citovať bod 57 stanoviska generálneho prokurátora: „Zatiaľ čo manželstvo osôb rovnakého pohlavia bolo koncom roka 2004 povolené len v dvoch členských štátoch, ďalších jedenásť členských štátov odvtedy zmenilo právnu úpravu v tomto zmysle, pričom manželstvo osôb rovnakého pohlavia bude možné aj v Rakúsku najneskôr od 1. januára 2019. Toto právne uznanie manželstva osôb rovnakého pohlavia je len vyjadrením všeobecného spoločenského vývoja v súvislosti s touto otázkou. Potvrdzujú to štatistické prieskumy a svedčí o tom aj povolenie manželstva osôb rovnakého pohlavia prostredníctvom referenda v Írsku. Hoci v tejto oblasti stále existujú názorové odlišnosti, a to aj v rámci Únie, tento vývoj je súčasťou všeobecného smerovania. Tento typ manželstva totiž už existuje na všetkých kontinentoch. Nejde teda o skutočnosť spojenú s konkrétnou kultúrou alebo konkrétnymi dejinami, ale táto skutočnosť, naopak, zodpovedá uznaniu plurality rodín.“

Revolúcia už bola

Súdny dvor si teda rodovo neutrálnu definíciu pojmu manželský partner nevymyslel, on ju prevzal od členských štátov. Revolúcia neprišla piateho júna 2018 v Luxemburgu, prišla postupne a v celom západnom civilizačnom okruhu, väčšinou mala podobu vnútroštátnych legislatívnych zmien a Súdny dvor jej výsledky „len“ takpovediac kodifikoval.

Áno, zo strany Súdneho dvora tu je interpretačné úsilie, je tu dopovedanie textu. Je tu jeho hodnotový výklad. Ale ten text je dopovedaný spôsobom, ktorý sleduje vnútornú logiku právneho, kultúrneho a spoločenského vývoja v (mnohých) členských štátoch a je dôsledkom kombinácie dvoch faktorov: veľkorysého spôsobu, akým sa zásada voľného pohybu v priestore Únie vykladá, a posunu vo vnútroštátnych úpravách uznávania zväzkov medzi osobami rovnakého pohlavia od registrovaných partnerstiev k manželstvám. Volá sa to evolutívny výklad, štrasburský aj luxemburský súd ho pestujú pravidelne a taký Nino Scalia (konzervatívny sudca Najvyššieho súdu USA) ho vyslovene neznášal.

Ak slovenský občan dosiahne uznanie svojho partnerského zväzku s osobou rovnakého pohlavia ako manželstva v inom členskom štáte Únie, na účely priznania trvalého pobytu musia aj slovenské orgány tohto partnera považovať za manžela/manželku. Zdieľať

V dôsledku rozhodnutia Coman tak platia, prinajmenšom de iure, dve veci. Prvá, ak slovenský občan dosiahne uznanie svojho partnerského zväzku s osobou rovnakého pohlavia ako manželstva v inom členskom štáte Únie, na účely priznania trvalého pobytu musia aj slovenské orgány tohto partnera považovať za manžela/manželku. Mimochodom, už to aj dlhé roky robia, podľa zákona o pobyte cudzincov. Druhá, neexistuje právny ani politický dôvod očakávať, že sa táto judikatúra obmedzí len na účely priznávania pobytu. Naopak, existujú dobré dôvody sa domnievať, že sa rovnako bude vzťahovať napríklad aj na oblasť sociálneho zabezpečenia, resp. už sa v istom rozsahu aj vzťahuje.

Súdny dvor síce povedal, že tie členské štáty, ktoré zväzky osôb rovnakého pohlavia neuznávajú ako manželstvá, tak robiť nie sú povinné, ale v skutočnosti sa to týka deklaratórneho, štatutárneho, protokolárneho aktu uznania. V praktických oblastiach bežných životných situácií sú, resp. budú povinné takýmto zväzkom priznávať rovnaké účinky, ako keby manželstvami boli aj podľa ich právneho poriadku, samozrejme za predpokladu, že to už v tej protokolárnej rovine urobil iný členský štát.

Dúhové obzory

Môžeme si to teda zhrnúť takto: Súdny dvor potvrdením rodovo neutrálnej definície pojmu manželský partner nešiel proti sústredenému odporu členských štátov, ale, naopak, vyšiel z právnej a spoločenskej reality, ktorá dnes v Únii dominuje; a svojím rozhodnutím neprehodil žiadnu výhybku, ale sa vezie po koľajniciach, ktoré položili v Paríži, Berlíne, Madride či Kodani a na ktorých konci je faktické zrovnoprávnenie zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia s tradičnými manželstvami v celom priestore EÚ.

Postoj šiestich členských štátov, ktoré dnes uznávanie zväzkov medzi partnermi rovnakého pohlavia ako manželstva odmietajú, tak zostáva čoraz viac postojom symbolickým a kultúrnym, pričom jeho praktická relevancia a jeho regulatívne účinky sú čoraz slabšie.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo