Zdieľať
Tweetnuť
Kopírovať odkaz
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Spoločnosť
13. máj 2020

Pomoooc!

Možno už je čas prestať sa baviť o tlačivách na priznávanie prvej pomoci a začať si voči ľuďom úprimne a zodpovedne plniť ústavné záväzky.
Pomoooc!

Ilustračné foto – TASR/Ján Krošlák

Už niekoľko týždňov sa hovorí o pomoci podnikateľom a v typickom slovenskom tempe sa táto pomoc aj realizuje. Pôsobí to na mňa, ako keby účet za rozhodnutia štátu mali zaplatiť tí, ktorí ho živia, a štát sa chystal prispieť prepitným. Alebo ako keby ste v obchode namiesto ceny tovaru zaplatili dobrovoľný príspevok, vo výške podľa vlastnej úvahy.

Ako nástroj okamžitej ochrany ekonomiky pred kolapsom je štátna pomoc určite namieste. V štáte, ktorý rešpektuje vlastnú ústavu a rozumie konceptu zodpovednosti za vlastné rozhodnutia, však pomoc nemôže nahradiť plnenie jeho záväzkov; môže ho akurát tak doplniť. Napokon, už len označenie „pomoc“ indikuje, že je to od štátu svojho druhu láskavosť, ktorú môže podľa vlastnej úvahy zvýšiť, znížiť alebo úplne vziať. Presne ako to prepitné. Štát, ktorý chce normálne fungovať, potrebuje vlastné pravidlá nastaviť v režime nárok/záväzok, nie v režime žiadostí o almužny.

Ale dobre, odhliadnime od toho, že pomoc je z povahy veci neprehľadnejšia ako vyrovnávanie nárokov a že je menej spravodlivá aj menej efektívna. Od čoho sa odhliadnuť nedá je ústava, Dohovor o ľudských právach a Občiansky zákonník. Všetky tieto základné právne normy ustanovujú, že nútené obmedzenie vlastníckeho práva musí byť vždy spojené s primeranou náhradou. Poďme postupne a v rámci možností aj bez technického žargónu.

Predstavujú tie opatrenia Úradu verejného zdravotníctva, ktoré uložili podnikateľom povinnosť zatvoriť prevádzky, nútené obmedzenie vlastníckeho práva? Samozrejme, že áno. Čo iné by to asi tak mohlo byť? Celá domáca aj štrasburská judikatúra je postavená na tom, že súčasťou ochrany vlastníckeho práva je ochrana práva užívať a nakladať s vecami, právami a majetkovými hodnotami.

V štáte, ktorý rešpektuje vlastnú Ústavu a rozumie konceptu zodpovednosti za vlastné rozhodnutia, však pomoc nemôže nahradiť plnenie jeho záväzkov; môže ho akurát tak doplniť. Zdieľať

Núteným obmedzením vlastníckeho práva je stav, keď vlastník (alebo nájomca) zostáva vlastníkom (alebo nájomcom), ale je vo výkone svojich práv k predmetu svojho vlastníctva dočasne alebo trvalo obmedzený štátom. Neexistuje vesmír, v ktorom by sa dalo legitímne tvrdiť, že povinné zatvorenie prevádzok pod hrozbou sankcie neobmedzuje vlastníka/nájomcu vo výkone jeho práv.

Znamená prípadná (aj keď veľmi pochybná) zákonnosť a primeranosť obmedzenia zánik nároku na primeranú náhradu? Nie, naopak, sú to tri rovnocenné podmienky, ktoré musia byť splnené súčasne. Obmedzenie musí byť vydané na základe zákona, musí pôsobiť len v nevyhnutnej miere a štát zaň musí dotknutej osobe poskytnúť primeranú náhradu.

Mimochodom, Ústavný súd povedal aj toto: „Pri obmedzovaní práv vlastníka nie je možné robiť rozdiely podľa povahy verejného záujmu, kvôli ktorému sa právne postavenie vlastníka obmedzuje.“ Ani odkaz na hnusobu jednoducho nezbavuje štát záväzkov, ktoré mu vyplývajú z ústavy, zo štrasburského dohovoru a z Občianskeho zákonníka. (Odkaz pre znalcov: nie, ani § 58 zákona 355/2007 tieto záväzky neruší.)

Komu a v akom rozsahu patrí primeraná náhrada? Patrí každému, kto bol vo výkone svojich vlastníckych alebo kvázi-vlastníckych práv obmedzený opatrením štátu. A patrí mu v rozsahu, ktorý, opäť slovami Ústavného súdu, „zásadne vyváži ujmu“, ktorá vlastníkovi obmedzením jeho práv vznikla.

Inzercia

Okrem iného slúži aj „na náhradu ekonomických strát na výnose z majetku, ktorý vlastník v dôsledku núteného obmedzenia vlastníckych práv buď vôbec nemôže užívať, alebo môže užívať iba v obmedzenej miere“.

Posledný citát Ústavného súdu, „primeraná náhrada nie je symbolom ani gestom dobrej vôle zo strany spoločnosti voči vlastníkovi. Má reálny, nepredstieraný význam ... a jej neposkytnutie je v rozpore s princípmi materiálneho právneho štátu“.

Na papieri je to relatívne jednoduchá rovnica: ak sa štát rozhodol, že toho zavrie „čo najviac a na čo najdlhšie obdobie“, je povinný za toto svoje rozhodnutie niesť zodpovednosť aj v podobe, v akej mu ju ukladá ústava. Považujem za pravdepodobné, že štát sa pokúsi z tejto povinnosti vykrútiť, aj keď si v tejto chvíli vôbec neviem predstaviť, ako bude chcieť jednoznačné pravidlo a dvadsať rokov jeho ustáleného výkladu vykázať za autovú čiaru. Myslím si, že by to ani nemal skúšať, a to nielen z hodnotových, ale aj z pragmatických dôvodov.

Priznať primeranú náhradu je jednoduchšie a lacnejšie, ako čeliť žalobám o náhradu škody, ktorá sa nahrádza v celom rozsahu vrátane ušlého zisku. Je to teda predvídavejšie a aj fiškálne zodpovednejšie. Zdieľať

Primeraná náhrada totiž nemusí v plnom rozsahu zodpovedať trhovej hodnote. Štát nemusí do posledného centu vyvážiť všetky straty, ktoré vlastníci a nájomcovia utrpeli. Musí poskytnúť len takú náhradu, ktorá je za daných okolností spravodlivá a zásadne vyváži ujmu, spôsobenú núteným obmedzením vlastníckeho práva. Navyše, tie finančné plnenia, ktoré dotknuté osoby od štátu naozaj dostanú, sa budú musieť započítať voči primeranej náhrade. Inými slovami, istú časť toho účtu si naozaj ponesú podnikatelia, zo svojho. Jeho prevažnú časť však musí niesť štát, rozsah a povaha obmedzení boli a sú len a len jeho rozhodnutím.

Priznať primeranú náhradu je jednoduchšie a lacnejšie, ako čeliť žalobám o náhradu škody, ktorá sa nahrádza v celom rozsahu vrátane ušlého zisku. Je to teda predvídavejšie a aj fiškálne zodpovednejšie, než povinnosť primeranej náhrady úplne odignorovať a vystaviť tak štát hrozbe oveľa rozsiahlejších nárokov.

Pomoc, prvá, druhá ani posledná, jednoducho nenahrádza autonómny ústavný a zákonný nárok na primeranú náhradu. Sú to aj v povahe, aj v účinkoch rôzne nástroje. Ale zatiaľ čo rozsah pomoci je vecou regulačnej úvahy vlády a parlamentu, nárok na primeranú náhradu má ústavný základ a jeho výšku určí v prípade potreby súd. Možno už je čas prestať sa baviť o tlačivách na priznávanie prvej pomoci a začať si voči ľuďom úprimne a zodpovedne plniť ústavné záväzky.

Odporúčame