Taký malý Augustík 68

Taký malý Augustík 68

Na archívnej snímke z 20. júla 2016 americko-rumunský homosexuálny pár Clay Hamilton (vľavo) a Adrian Coman, ktorý sa zosobášil v Belgicku a získal legálne uznanie svojho sobáša v Rumunsku. Foto: TASR/AP

Ku kauze „Coman“.

Za pár desaťročí prešlo európsko-americké spoločenstvo obrovskou výmenou morálky. Zmena sa týka sexuálnej morálky, chápania inštitúcie manželstva, otázok nedotknuteľnosti ľudského života v jeho ranom štádiu (potraty) i v jeho záverečnom štádiu (eutanázia), výchovy detí, chápania mužskosti a ženskosti (genderová ideológia) atď. Čo bolo morálne pred pár desaťročiami, sa vyhlasuje za prekonané, čo sa považovalo za nemorálne, vyhlasuje sa za správne.

Rýchlosť tejto zmeny nás oprávňuje hovoriť o revolúcii, na ktorej označenie používam prívlastok „antropologická“.  V minulom storočí sme prežili marxisticko-leninskú revolúciu, a keďže tá dnešná antropologická sa zvykne nazývať aj neomarxistickou, nezaškodí porovnať štruktúry ich moci.

Ako nám nová revolúcia vládne?

Čo považovali komunisti za kľúčový faktor získania všetkej moci v Československu počas „Víťazného februára 1948“? Ovládnutie bezpečnostných zložiek, teda armády, polície, ľudových milícií. Podobne aj boľševici v Rusku sa dostali v roku 1917 k moci pomocou zbraní. Signál dal výstrel z Aurory, za ktorým nasledovalo dobytie Zimného paláca. Ovládnutie médií, školstva, kultúry nasledovalo až po prevzatí vládnej moci. 

Pre novú revolúciu nie sú ozbrojené zložky nijako dôležité. Prvoradé je pre ňu ovládnutie kultúry, a teda inštitúcií, ktoré tvoria kultúru. Túto stratégiu stanovil v medzivojnovom období taliansky teoretik komunizmu Antonio Gramsci. V roku 1968, dávno po Gramsciho smrti, sa rozšíril pojem „gramsciovský pochod cez inštitúcie“.  Čo to znamená? Znamená to, že dávno predtým, než sa presadili revolučné zákony, revolučne naladení profesori na univerzitách zmenili zmýšľanie tisícov študentov, revoluční novinári ovplyvňovali zmýšľanie miliónov čitateľov, revoluční spisovatelia, výtvarníci, filmoví režiséri ovládli predstavivosť nových generácií. A tak sa zmenila kultúra krajiny. Politika ju nasledovala až potom.

Súdy a nadnárodné inštitúcie ako nástroj revolúcie

Kľúčovú úlohu v antropologickej revolúcii zohrávajú súdy. V Amerike všetky dôležité rozhodnutia urobil Najvyšší súd, nie kongres. V 60. rokoch Najvyšší súd zakázal modlitbu na začiatku vyučovania v školách, v roku 1973 povolil potraty. Pred tromi rokmi Najvyšší súd rozhodol, že to môže byť i zväzok osôb rovnakého pohlavia.

Na jeseň v Rakúsku Ústavný súd rozhodol, že manželstvo má byť aj pre páry rovnakého pohlavia. A takýchto rozhodnutí je veľa. Tomuto sa hovorí justičná tyrania. Mať svojho človeka na súde je pre novú kultúru dôležitejšie ako mať človeka vo vláde.

Pred tromi rokmi sa to stalo i na Slovensku. Dve inštitúcie, prezident a Ústavný súd, rozhodli, že v referende o rodine sa nebude hlasovať o jednej zo štyroch otázok, i keď to žiadalo 400-tisíc signatárov petície. Prezident Andrej Kiska sa obrátil na Ústavný súd a ten povedal, že o registrovanom partnerstve sa hlasovať nebude.

Ďalší dôležitý faktor sú nadnárodné inštitúcie, OSN, Európska únia, Rada Európy atď. Ony samy osebe nie sú zlé. Ale revolúcia zneužíva ich pôdu na šírenie svojej ideológie. Na pôde nadnárodnej inštitúcie sa podpíše medzinárodná zmluva a cez ňu sa nová ideológia dostane do národného zákonodarstva. Po nejakom čase súdy vyložia zmluvu spôsobom, o akom by sa nám nebolo prisnilo. Teda dva faktory, nadnárodné inštitúcie s ich nadnárodnými zmluvami a súdy, sú previazané. Najmä z toho dôvodu som ako jeden z piatich poslancov slovenského parlamentu hlasoval v roku 2008 proti Lisabonskej zmluve, lebo obsahovala Chartu práv, ktorú si môžu súdy vykladať, ako chcú. 

Ilustračná foto: wikimedia     

Keď sa periféria vzbúrila

V  komunistickom systéme z času na čas dochádzalo na periférii ku kontrarevolučnej vzbure, ktorá marxisticko-leninskú revolúciu ohrozovala. Bolo to v Maďarsku v roku 1956, v Československu v roku 1968, v Poľsku v roku 1980. V takom prípade zasiahlo centrum, ktorým bola sovietska komunistická strana, teda Kremeľ. Maďarské povstanie potlačili sovietske tanky samy, k potlačeniu Pražskej jari 1968 Sovietom asistovali i tanky ďalších krajín periférie. Aj v rokoch 1980 – 1981 bolo moskovské centrum pripravené zasiahnuť v Poľsku, ale tam sa našli akcieschopní komunisti v radoch armády a radšej sami ukončili vzburu zavedením výnimočného stavu.

Vo všetkých troch prípadoch videl svet podobné dramatické obrazy. Tanky v uliciach, streľba, mŕtvi, boli jasným signálom, že veci sa vrátia do starých koľají. Taká, akou bola logika získania moci, bola i logika obhájenia tejto moci. Bola to logika zbraní a krvi.

I teraz sa periféria búri

Keď sa pozrieme na „staré“ krajiny EÚ a tie „nové“, ktoré vstúpili do EÚ v roku 2004 alebo neskôr, vidíme, že fenomén vzbury periférie proti centru sa vyskytuje i v prípade novej, antropologickej revolúcie. Už takmer všetky krajiny na západ od bývalej železnej opony uzákonili manželstvo osôb rovnakého pohlavia. Naopak, mnohé krajiny na východ od nej, Poľsko, Slovensko, Maďarsko, Lotyšsko, Litva, Chorvátsko, Rumunsko a Bulharsko, si zakotvovali v posledných rokoch v národných ústavách alebo obyčajnými zákonmi, že manželstvo je len zväzok muža a ženy.

Ako zasahuje centrum dnes

Kauza „Coman“ ukazuje, ako sa potláča rebélia proti antropologickej revolúcii. Rumun Coman a Američan Hamilton uzavreli „manželstvo“ v Bruseli podľa belgických zákonov a potom žiadali rumunské úrady o právo trvalého pobytu pre Hamiltona. Pre Američana nie je problém získať pobyt v spriatelenom Rumunsku. Problémom však bolo, na základe čoho ten pobyt Coman a Hamilton žiadali. Žiadali ho na základe Smernice EÚ 2004/38 o práve občanov EÚ a ich rodinných príslušníkov cestovať a usídľovať sa v členských krajinách EÚ. Teda žiadali, aby bol Hamilton uznaný za Comanovho rodinného príslušníka na základe ich belgického manželstva. Rumunské úrady to odmietli, lebo rumunské právo manželstvo osôb rovnakého pohlavia nepozná. Kauza sa skončila na rumunskom Ústavnom súde, a ten sa obrátil na Súdny dvor EÚ.

 Nešlo teda o to, či Coman a Hamilton môžu spolu bývať. Šlo o to, či bude Rumunsko donútené uznať ich manželstvo. Zatiaľ nie v plnom rozsahu, ale iba ako dôvod na uplatnenie Smernice 2004/38.

A to sa stalo 5. júna 2018.

Keď Súdny dvor EÚ nevykladá právo, ale ho tvorí

Princípom súdnej tyranie je to, že súd právo nevykladá (ako je jeho povinnosťou), ale ho tvorí. Súdny dvor na návrh generálneho prokurátora rozhodol, že pojem „manželský partner“ sa má vykladať autonómne, rozumej nezávisle od práva členských štátov. Nikde v práve EÚ sa nehovorí, že manželským partnerom je aj osoba rovnakého pohlavia. A teraz súd rozhodol práve takto.        

Potlačenie demokracie

Ľudia vo východnej Európe chcú tradičné manželstvo. Zvolili si parlamenty, ktoré toto manželstvo chránili v súlade s vôľou ľudí. Súdny dvor EÚ ide nedemokraticky proti ich vôli. A nielen Súdny dvor EÚ. V roku 2004 v dvadsiatich štátoch USA voliči rozhodovali v referende o manželstve. Všade rozhodli, že je to len vzťah muža a ženy. A načo to bolo? V roku 2015 Najvyšší súd rozhodol, že to bude inak. To je potlačenie demokracie.

Pred budovou Európskeho súdneho dvoru, ilustračné foto: katarina_dzurekova/flickr.com

Taký malý Augustík 68

Vojenská invázia sa nedá urobiť po kúštičkoch a potichu. Ale antropologická revolúcia sa tak robí. Tu sa iba pohybujú papiere po súdoch. A to, čo sa stalo, ešte neznamená, že členské štáty musia už vo všetkom uznávať inde uzavreté manželstvá osôb rovnakého pohlavia. Ale odteraz už neplatí ani to, že ich neuznávajú v ničom. Manželstvo je v Rumunsku len medzi mužom a ženou. A zároveň, ak ide o povolenie pobytu, je aj medzi mužom a mužom. Protirečí si to, ale je to tak.

Okrem toho, že to je potichu, je to i po kúskoch. Treba rátať s ďalšími verdiktmi tohto typu.

Áno, rozhodnutie Súdneho dvora je analógia potrestania rebélie na periférii zo strany centra. Je to niečo na spôsob Augusta 68. Je to taký tichší, čiastkový Augustíček 68 a hrozí, že ich bude viacero. Zato však potenciálne ide o potlačenie rebélie vo viacerých krajinách naraz.

Keď sa dlho potláčajú rebélie

Keď sovietsky komunizmus raz za čas pravidelne potláčal rebélie na periférii, vieme, k čomu to napokon viedlo. Zrútil sa celý systém, lebo ľudia si nenechali donekonečna vnucovať niečo, s čím nesúhlasili. Zrútila sa železná opona, zanikla Varšavská zmluva a rozpadol sa Sovietsky zväz. Netvrdím, že to isté čaká Európsku úniu. Nemáme mŕtvych, nie sú čistky, kvôli Súdnemu dvoru neemigrujeme. Ale opäť už platí, že sa od nás žiada riadiť sa nedobrovoľne ideologickými vzorcami, ktoré považujeme za klamstvo. A že darmo demokraticky schválime ústavný zákon. Aj tak sa nám vysmejú. Inde sa to rozhodne inak.

Preto rebélia bude pokračovať. Niekde za obzorom sa už možno črtá naša občianska neposlušnosť.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo