Komentáre a názory 18. február 2020

Koniec „slušného Slovenska“?

Vladimír Palko
Vladimír Palko
Igor Matovič nie je „slušné Slovensko“. Kam nás povedie jeho možná budúca vláda?
Igor Matovič nie je „slušné Slovensko“. Kam nás povedie jeho možná budúca vláda?
Jozefína Majchrák Jozefína Majchrák

Vladimír Palko

Koniec „slušného Slovenska“?
Predseda hnutia OĽaNO Igor Matovič na snímke z 13. septembra 2019 v Bratislave. FOTO TASR – Jakub Kotian

Blíži sa druhé výročie Marca 2018, v ktorom sa po smrti novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny zrodila vízia „slušného Slovenska“. Akékoľvek som mal výhrady k Marcu 2018 a niektorým jeho protagonistom rečniacim na námestí, cítil som, že tá vízia je v mnohých ohľadoch autentická a že Marec 2018 čímsi pripomína November 89.

Pád dvoch Robertov vtedy priniesol úľavu ako v Novembri, ale keďže vláda Smeru nepadla, očakávalo sa, že dokončením Marca 2018 bude 29. február 2020, deň parlamentných volieb.

Lenže dejiny nás učia, že naše obdobia vzopätia a úľavy trvajú len krátko, určite nie dva roky. Atmosféra Novembra nevydržala dlhšie ako niekoľko mesiacov a potom prišla dlhá mečiarovská dekáda. Ani dnes atmosféra na Slovensku príliš nepripomína dokončenie Marca 2018. Preferencie politických strán tesne pred prieskumovým moratóriom to dokazujú.

Protagonistom Marca 2018 sa nedarí. Darí sa ich protivníkovi, a tým nemyslím Fica. Najefektívnejšie im ide po krku Matovič.Zdieľať

Protagonistom Marca 2018 sa nedarí. Darí sa ich protivníkovi. Tým nemyslím Fica. Isteže, i ten ide protagonistom Marca 2018 po krku. Ale najefektívnejšie im ide po krku Matovič.

Matovič verzus ľudia Marca 2018

Na prvom mítingu na Námestí SNP v marci 2018 vystúpil na tribúne i Peter Zajac. Súvislosť s Novembrom 89 bola zrejmá. Zajac patrí i k mužom Novembra. Necelé dva roky potom dostal Peter Zajac ako muž Novembra vysoké štátne vyznamenanie a vzápätí Igor Matovič počastovaním Zajaca nadávkou „kukuričný partizán“ spochybnil, že Zajac tým mužom Novembra bol. Lenže Zajac naozaj bol jednou z kľúčových osobností Novembra a Matovičov útok na neho bol iba matovičovskou lžou.

V Marci 2018 vystúpil na mítingoch „Za slušné Slovensko“ i František Mikloško. Mikloško v roku 2019 kandidoval za prezidenta. Matovič sa vtedy zapojil do liberálnej protimikloškovskej hry na „vzdávanie sa kandidatúry“. Táto falošná hra spočívala v šírení hoaxu, že hrozí katastrofálne druhé kolo typu „Harabin a Kotleba“ alebo „Ficov kandidát a Harabin“ a podobne.

Médiá vytvorili virtuálny „demokratický tábor“, v ktorom vraj niet rozdielu medzi Mikloškom, Čaputovou a Mistríkom a že teda dvaja z nich sa majú vzdať v prospech toho s najvyššími preferenciami. Pritom Mikloško bol kandidátom kresťanským, zatiaľ čo Čaputová a Mistrík boli ťažko liberálni kandidáti. V každom rozhovore médiá na Mikloška tlačili, aby sa vzdal. Túto arogantnú hru proti Mikloškovi a všetkým voličom, ktorí chceli kresťanského kandidáta, hrali i politici. Matovič, Hlina a prijala ju i Čaputová. Mikloško ju odmietal.

Keď Matovič pozval Čaputovú, Mistríka a Mikloška na „vzdávacie“ rokovanie, Mikloško odmietol účasť. Matovič vzápätí Mikloška označil za neprijateľného, lebo „Slovensko je mu ukradnuté, ide mu čisto o vlastný úspech a vlastné ego a nevie sa v tejto situácii správať zodpovedne“. Lenže bola to iba matovičovská lož.

Celá liberálna hra, na ktorej sa priživoval i Matovič, bola falošná. Všetky prieskumy (a napokon i samotné prvé kolo volieb) ukazovali, že žiadne katastrofálne druhé kolo nehrozilo.

Najviac však Matovič zaútočil na hlavného protagonistu Marca 2018, ktorým bol Andrej Kiska, vtedy prezident republiky, dnes predseda strany Za ľudí. Samozrejme, že Andrej Kiska sa ako kandidát na prezidenta dopustil daňového úniku, čo bola od neho prinajmenšom vážna chyba, ak nie niečo horšie. Nečudo, že tým Robert Fico v boji proti nemu stále argumentuje. Ale Matovič dokázal nadviazať na Ficovu argumentáciu a rozvinúť ju.

Kiskova strana Za ľudí nesmie mať v žiadnom prípade ministra vnútra, povedal Matovič. Tí ľudia podozriví z korupcie, to je podľa neho práve tá strana, ktorá vznikla z protikorupčných protestov Marca 2018.Zdieľať

Kiskova strana Za ľudí nesmie mať v žiadnom prípade ministra vnútra, povedal Matovič. Tým vrhol tieň podozrenia nielen na Kisku, ale na celú jeho stranu. Chápete, nie? Minister vnútra z Kiskovej strany, nech by to bol ktokoľvek, by zrejme manipuloval políciu pri vyšetrovaní. Tí ľudia podozriví z korupcie, to je práve tá strana, ktorá vznikla z protikorupčných protestov Marca 2018, to hovorí Matovič.

Mimochodom, zatiaľ sa v súvislosti s postom budúceho ministra vnútra z opozície spomína iba meno Veroniky Remišovej, ktorá prešla od Matoviča do Kiskovej strany. Je aj Remišová osobou podozrivou z korupčného správania? Nuž, Matovič vám chce nahovoriť, že áno. A teda, keď bola Remišová u Matoviča hlavnou tvárou jeho protikorupčnej kampane, vtedy ňou nebola? Ale takéto otázky sa v sociopatickom prostredí nekladú.

Kiskovské paradoxy

Andrej Kiska sa v role prezidenta profiloval ako liberál dnešného stredného prúdu. Ústretový voči LGBT ideológii, vo všetkom konformný s politikou EÚ a USA, podaním na Ústavný súd zmaril hlasovanie v jednej z otázok referenda o rodine. Ako predseda strany Za ľudí sa obklopil niektorými menami z kresťanského prostredia, ktorí vyžarujú istú verziu „soft“ kresťanstva, a nie príliš presvedčivo zakormidloval kamsi do politického stredu. Pre niektorých konzervatívnych voličov sa jeho strana stala ich voľbou, i keď nie pre autora tohto článku.

To, čo u konzervatívca vyvoláva smutné rozpaky, je skutočnosť, že v opozícii sa síce nájde viacero strán, ktorých postoje sú konzervatívnejšie ako u Kiskovej strany, ale Kiska je tuším jediný opozičný líder, ktorý nie je vulgárny. Keď Kiska v polovici minulého roka založil stranu, s údivom som si všimol výrok predsedu KDH, ktorý povedal: „Najprv Kiskovi vypáli Matovič a potom ja“. Rovnako musím uznať, že Kiska nie je zákerný, čo tiež nie je medzi opozičnými lídrami samozrejmosťou.

Tieto paradoxy musia vzbudzovať u konzervatívca oprávnené obavy nad morálnym stavom slovenského konzervativizmu. Čo je vlastne slovenský konzervativizmus zač? Kresťanskí kandidáti na poslancov tieto paradoxy hromadne, priam autisticky ignorujú. Nemali by zabúdať, že prejavom korupcie môže byť i celkom obyčajné mlčanie, ktorým sú ochotní zaplatiť za poslanecký mandát. A neplatí to iba o tých z OĽANO.

Pred dvomi rokmi bol Kiska ten, ktorý spolu s mladými ľuďmi dal dole Fica. Dnes väčší dojem budí video s Počiatkovou vilou. Najviac zákernosti smeruje voči Kiskovi, viď pofidérne video z posledných dní, v ktorom pochybní ľudia hovoria o Kiskovi. Poctivosť velí toto spomenúť.

Deja vu

Už sme spomenuli, že Marec 2018 býva prirovnávaný k Novembru. A spomenuli sme, že nadšenie Novembra trvalo nanajvýš mesiace, nie roky. Potom útoky proti protagonistom Marca 2018 za posledný rok zo strany Matoviča mi pripomínajú útoky voči protagonistom Novembra vo VPN zo strany Mečiara od jesene 1990. Najmä ochotou útočníkov použiť akúkoľvek manipuláciu.

K čaru tohto prirovnania prispieva i skutočnosť, že niektoré osoby vystupovali aj v konflikte medzi medzi VPN a HZDS pred takmer tromi dekádami a vystupujú i dnes v konflikte medzi Matovičom a ľuďmi Marca 2018.

Oporou VPN v zápase s Mečiarom boli aj František Mikloško a Peter Zajac, na ktorých Matovič za posledný rok útočil. Mikloško prednedávnom pripomenul, že Matovič nie je „slušné Slovensko“.

Mečiar Kňažka odvrhol po dvoch rokoch, Matovič Kňažka po niekoľkých týždňoch. Matovič podobne ako Mečiar rád ľudí ponižuje a Kňažko mu už útokom na Kisku poslúžil.Zdieľať

Naopak, na Mečiarovej strane bol v rokoch 1990-93 Milan Kňažko a ten istý Kňažko pred pár dňami napadol Kisku a podporil Matoviča. Kritiku voči Matovičovi nazval hystériou a poľovačkou na Matoviča a o exprezidentovi povedal: „Je napríklad dosť skľučujúce sledovať degradáciu inštitútu prezidenta na upotenú tvár, ktorá sa snaží získať aspoň desať percent v parlamentných voľbách.“

Tak ako si po konflikte s VPN Mečiarovo HZDS celkom porozumelo s KSS, tak dnes predseda Smeru Fico, ktorého strana sa kedysi s KSS/SDĽ zlúčila, si rýchlo osvojil Kňažkovo hulvátstvo a na adresu Kisku povedal: „Upotený pán z Popradu by sa mal spamätať.“

A paralely pokračujú. Mečiar Kňažka odvrhol po dvoch rokoch, Matovič Kňažka po niekoľkých týždňoch, keď na otázku Denníka N odpovedal, že Kňažko by bol skvelý premiér, ale „čo viem, tak je herecky vyťažený ako nikdy v živote a veľmi si to užíva“. Matovič podobne ako Mečiar rád ľudí ponižuje a Kňažko mu už útokom na Kisku poslúžil.

Otázky, ktoré budú zodpovedané

Na začiatku konfliktu medzi VPN a HZDS ešte HZDS predstieralo, že vlastne ono je tým pravým zástancom ideí Novembra, čoskoro ho to však prestalo baviť a stalo sa symbolom Anti-Novembra. Konflikt viedol k zániku VPN, čoskoro sa stal konfliktom celospoločenským a vytvoril na niekoľko rokov ťaživú sociopatickú spoločenskú atmosféru.

V názve tohto článku sa skrýva otázka, či konflikt medzi Matovičom a ľuďmi Marca 2018 povedie k zániku vízie „slušného Slovenska“, či sa konflikt opäť zmení na celospoločenský a či sa nepresadí sociopatia ako významný prvok spoločenskej atmosféry.

Bude sa o tom rozhodovať vo voľbách. História sa nemusí opakovať. Ak sa opakovať bude, potom dúfajme, že nie ako dráma, ale iba ako fraška. Ale pripravme sa na všetky alternatívy.  

Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na redakcia@postoj.sk
Diskusia 0
Diskusia 0