Kiska udrel a Smer stiahol chvost

Minulý týždeň sme napísali, že by bolo zo strany prezidenta príliš veľkým dobrodružstvom, keby odmietol ako budúceho premiéra kandidáta Smeru Petra Pellegriniho. Považovali sme však za dôležité, aby prezident v súčasnej vypätej situácii vytvoril tlak na to, aby Smer za ministra vnútra nominoval rešpektovaného a nezávislého odborníka. Ak by sa tak nestalo, Kiska by mohol napodobniť prezidenta Michala Kováča, ktorý v roku 1993 odmietol vymenovať na post ministra privatizácie Ivana Lexu.

Prezident Andrej Kiska nakoniec naplno využil svoje ústavné právomoci bez toho, aby spochybnil vôľu parlamentnej väčšiny vládnuť ďalej. Minulý týždeň poveril zostavením novej vlády Petra Pellegriniho a vďaka pokračujúcim masovým protestom tlačil od víkendu na to, aby Smeru ani nenapadlo navrhnúť za ministra vnútra straníkov ako Denisu Sakovú či Martina Glváča, viac či menej prepojených s Kaliňákom.

Pellegrini ešte včera uviedol, že za Kaliňákovho nástupcu si želal ministra zdravotníctva Tomáša Druckera, ten však nechcel a ponúkol mu Jozefa Ráža zo svojho rezortného tímu. Ráž síce nie je smerák, má dokonca povesť schopného úradníckeho manažéra, v normálnych časoch by jeho nominácia neprekážala, ale teraz pôsobila nevážne a po spoločnej motorkárskej fotografii s Kaliňákom aj trochu nedôveryhodne.

Andrej Kiska išiel na hranu a povedal nie. V Smere potom niekoľko hodín rozmýšľali, či reagovať vojnou alebo mierom, napokon sa zjavne aj zo strachu pred piatkovými demonštráciami rozhodli pre najzmierlivejšiu tvár, akú kedy Smer ukázal. Krotký Peter Pellegrini dnes o piatej jemne vyjadril pochybnosti nad ústavnosťou prezidentovho postupu, jeho rozhodnutie však akceptoval a ako nového kandidáta na ministra vnútra navrhol Tomáša Druckera.

V tejto chvíli si ťažko predstaviť, že by Kiska vynútenú nomináciu zajtra odmietol, aj Pellegrini si dal záležať, aby zdôraznil, že si dnes s prezidentom viackrát telefonoval, a preto by malo všetko prebehnúť bez problémov.

Pellegrini ide s novým kandidátom na istotu, sám vie, že medzi Kiskom a Druckerom je nemalá ľudská sympatia. V politickom zákulisí je známe, že Kiska považuje Druckera za najlepšieho ministra, sám Drucker si dobré vzťahy s prezidentom dlhodobo pestuje a rád ho zasväcoval do svojich rezortných plánov. Drucker si minimálne ľudsky rozumel viac s prezidentom než s premiérom, od ktorého neraz zažil politické poníženie – vyvrcholením bol telefonát Fica riaditeľovi Všeobecnej zdravotnej poisťovne Miroslavovi Kočanovi.

Drucker dával viackrát svojmu okoliu na ministerstve najavo, že už má toho dosť a skončí. No súčasne pri ňom nebolo nikdy jasné, či svoje hrozby myslí vážne alebo je to len póza pána ustarosteného.

Tomáš Drucker je profesionál, ktorému mimoriadne záleží na verejnom imidži kompetentného muža. Má 39 rokov, je veľmi ambiciózny, a ak ho zajtra prezident odobrí, bude po Pellegrinim najmocnejším mužom tejto vlády – nielen ako minister vnútra, ale aj ako človek, ktorý má stále vplyv na Slovenskú poštu (aj keď odtiaľ prešiel na post ministra zdravotníctva, v prostredí pošty sa vedelo, že žiadne zásadné rozhodnutie sa neudeje bez súhlasu Druckera) a naďalej bude mať i páky na ministerstve zdravotníctva.

Je pravdepodobné, že Tomáš Drucker siahne k personálnym zmenám v Policajnom zbore, už len preto, že reakcia ulice aj médií bude pre neho smerodajná.

Drucker stelesňuje obraz moderného, talentovaného technokrata, pre ktorého imidž nie je na nič, ale všetko. Ale bolo by naivné čakať od neho oveľa viac. Tomáš Drucker je totiž dieťaťom systému, ktorý má teraz naprávať.

Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!