Čo by mal Kiska povedať Pellegrinimu

Čo by mal Kiska povedať Pellegrinimu

Na sníme Peter Pellegrini, ktorý preberá dočasné poverenie na post ministra kultúry. 7. marca 2018 v Prezidentskom paláci v Bratislave. FOTO TASR – Marko Erd

Prezident Andrej Kiska má nástroje, ako to Smeru, SNS a Mostu skomplikovať. A mal by ich aktívne využiť.

Písať v tomto období akékoľvek prognózy je veľmi nevďačný žáner, aj včera sme videli, že to, čo platilo na obed, už neplatilo podvečer. Aktéri menia svoje rozhodnutia z hodiny na hodinu, Fico aj Bugár včera večer spravili veľký strategický obrat. No aj oni sú len hráčmi v hmle, veľmi skúsenými a mazanými, no tiež nedovidia pred seba na viac ako na meter.

Obaja vedia, že v týchto hodinách je dôležitým hráčom prezident Andrej Kiska. Ako sme napísali pred pár hodinami, bolo by v rozpore so všetkými ústavnými zvyklosťami, keby prezident odmietol vymenovať nového premiéra zo Smeru, ak mu ten garantuje minimálne 76 poslancov.

Väčšina je momentálne istá, posledný Bugárov obrat najviac obhajuje Peter Kresák, ktorý bol v pondelok spolu so Žitňanskou a Šebejom najväčším odporcom pokračovania Ficovej vlády. Kresák teraz tvrdí, že sa zle komunikovalo, že okrem možnosti predčasných volieb môže nastať aj celkom nová situácia, ktorá nastala Ficovou demisiou. Samozrejme, ide o slovičkárenie, Kresákovi v prvom rade odľahlo, že nebudú predčasné voľby a on môže naďalej veriť, že na jeseň bude zvolený a prezidentom vymenovaný za ústavného sudcu (kde by, mimochodom, patril k najlepším odborníkom, akých krajina má).

Žitňanská Bugárov krok odobrila s tým, že už nebude ministerkou, ale ďalej vládnou poslankyňou. Pre Bugára to nesie riziko, že pri akejkoľvek budúcej kríze môže Žitňanská prejsť na opačnú stranu, ale je to pre neho zatiaľ zjavne únosné riziko. Navyše, vláda sa zatiaľ opiera o pomerne zreteľnú väčšinu, najmä ak do vládneho tábora zarátame trojicu odpadlíkov zo Sme rodina a Alenu Bašistovú. To je dokopy 82 hlasov, aspoň zatiaľ.

Preto ak by Kiska prípadne korigoval svoje včerajšie stanovisko a odmietol by vymenovať nového premiéra, išlo by z jeho strany o veľké dobrodružstvo. Nekonal by síce priamo proti litere ústavy, pretože ak je premiér v demisii, prezident ho teoreticky môže poveriť, aby vládol v demisii ďalej, čím by vytvoril tlak na predčasné voľby.

Ale ako sme napísali, takýto krok by bol v rozpore s doterajšími ústavnými zvyklosťami aj v rozpore s Kiskovým naturelom, ktorý dokáže ísť na hranu, ale nie je typ, ktorý by išiel po zemanovsky celkom za hranu. Napokon, prezidentovi nikto nemôže vyčítať pasivitu, bol to on, ktorý predminulú nedeľu vyzval politikov na rokovania o zásadnej rekonštrukcii vlády alebo predčasných voľbách.

Kiska by nemal ostať pasívny ani teraz. Môže totiž využiť nástroje, ktoré mu po demisii premiéra ponúka ústava.

Novomenovanému premiérovi – všetko zatiaľ nasvedčuje tomu, že by sa ním mal stať Peter Pellegrini – by mal dať jasne najavo, že nemusí akceptovať každý jeho personálny návrh na ministerský post. Samozrejme, prezident nemôže novému premiérovi nadiktovať, koho má na ministerské posty navrhnúť, to by konal už mimo ústavného rámca. Ale ak Smer nominuje na post ministra vnútra ľudí typu Martina Glváča alebo Kaliňákovej doterajšej pravej ruky, štátnej tajomníčky Denisy Sakovej, ktorých mená padajú v kuloároch, prezident by mal vymenovanie takýchto ľudí do funkcie odmietnuť. Kiska by neprekročil priestor, ktorý mu vymedzuje ústava, navyše by mal na taký postup podobné morálne oprávnenie ako kedysi Michal Kováč, keď v roku 1993 odmietol vymenovať Ivana Lexu za ministra privatizácie v druhej Mečiarovej vláde.

Kováč sa vtedy odvolal na znenie ústavy, podľa ktorej prezident „vymenúva“, ale nie „vymenuje“ ministrov. Je pravdou, že neskôr sa menila ústava z „vymenúva“ na „vymenuje“, aby sa takejto právomoci prezidenta zabránilo. Lenže ústava sa opäť menila a dnes prezident „vymenúva“, čo vyzerá na prvý pohľad ako hra o slovíčka, v skutočnosti je Kiska podľa už zažitého výkladu ústavy v roku 2018 rovnako silný ako Kováč v roku 1993.

Andrej Kiska by takto, aj s ohľadom na hroznú vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, aj na verejnú atmosféru, vyslal koalícii jasný signál, že bude súhlasiť len s takou novou vládou, v ktorej bude na čele ministerstva vnútra rešpektovaný, nezávislý odborník. Taký, ktorý zaručí, že zo svojich funkcií sa budú porúčať aj najvyšší policajní funkcionári.

Toto je dnes z prezidentovej strany povinné politické minimum. 


Keďže ste náš pravidelný čitateľ, tak už viete, že články na Postoji nie sú spoplatnené. Vznikajú len vďaka ľuďom, ktorí nás dobrovoľne podporujú. 

Budeme si veľmi vážiť, ak sa k nim pridáte. Aby sme sa my mohli naplno venovať tvorbe obsahu.

Ďakujeme!

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo