O pár mesiacov začnú školy učiť po novom | Bude aj frflanie, ale ak cukneme, zase nič neurobíme, vraví Drucker

„Keď som pred dvoma rokmi hovoril o národnej tragédii v súvislosti s výsledkami testov PISA, teraz by som chcel hovoriť o jednej z kľúčových zmien, ktorými predchádza naše školstvo, a veríme, že bude odpoveďou na to smutné, čo sme zaznamenali,“ začal minulý týždeň tlačovku minister školstva Tomáš Drucker.

Spolu s ďalšími spolupracovníkmi a odborníkmi hovorili o zmenách v obsahu vzdelávania, ktoré budú už o pár mesiacov povinné pre všetky základné školy na Slovensku.

Doposiaľ sa do tzv. kurikulárnej reformy zapojila takmer polovica škôl, viac ako tisícka ešte „po novom“ učiť nezačala.

Nielen odrapkať vybrané slová, ale rozumieť textu

Ide o jednu z najzásadnejších reforiem v slovenskom vzdelávaní a kľúčové bude, ako sa nastaví v praxi a čo sa v školách reálne zmení.

Nový štátny vzdelávací program učiteľom stanovuje, čo musia žiakov naučiť a v akom časovom horizonte by to mali stihnúť.

Nové učebné osnovy umožňujú školám usporiadať učivo tak, aby vyhovovalo schopnostiam a potrebám žiakov. Obdobie základnej školy rozdeľuje do troch vzdelávacích cyklov, vyučovacie hodiny môžu trvať dlhšie a niektoré predmety či témy sa môžu vyučovať integrovane.

Školy, ktoré sa zapoja do reformy, si môžu podľa viacerých vzorových školských vzdelávacích programov nastaviť vlastný pre svojich žiakov.

Reformu rozbehol ešte v roku 2020 vtedajší minister školstva Branislav Gröhling, pokračovali v nej Ján Horecký aj Daniel Bútora a nadviazal na ňu aj Drucker. V uplynulých rokoch sa zmeny postupne zavádzali do stoviek škôl. Na reformu išli milióny z plánu obnovy, vznikli regionálne centrá na pomoc pre školy a učiteľov a štát zamestnal stovky mentorov.

Radí štátom, ako zlepšiť vzdelávanieV nových osnovách by ste mali škrtať. Keď je obsahu priveľa, hrozí, že deti sa nenaučia nič

Mária Melicherová

Minister hovorí, že cieľom zmien obsahu vzdelávania je posilniť zručnosti, kritické a kreatívne myslenie žiakov.

„Zmena je postavená na tom, aby sa deti viac zapájali do výučby a aby rozumeli tomu, čo sa učia,“ vraví Drucker. „Aby neboli hodnotené za to, že dobre vypočítajú príklad, hoci mu nerozumejú, ale aby to vedeli používať. Aby nemuseli vedieť naspamäť odrapkať všetky vybrané slová, keď nevedia čítať s porozumením.“

Minister tvrdí, že nezavrhuje memorovanie, lebo aj to je dôležitá zručnosť, ide však podľa neho o to, aby žiaci naučeným veciam rozumeli a vedeli ich uplatniť v praktických úlohách.

Nemusí byť v septembri všetko pripravené

Učiteľom pomáhajú zavádzať nový model vzdelávania do praxe regionálne centrá podpory a mentori, ktorí v nich pôsobia. Okrem toho ministerstvo a NIVAM (Národný inštitút vzdelávania a mládeže) organizujú rôzne kurzy, školenia, webináre a pripravili metodické portály, na ktorých učitelia môžu nájsť potrebné informácie a podporné materiály.

Podľa ministerstva je „vyškolených“ už pätnásťtisíc pedagógov.

Viaceré školy, ktoré sa do reformy zapojili už v uplynulých troch rokoch, majú za sebou prvé skúsenosti a štát od nich zbiera spätné väzby.

Ilustračné foto: TASR

Petra Fridrichová z NIVAM-u hovorí, že stále existuje priestor na zlepšenia, a zdôrazňuje, že nechcú od škôl, aby boli už od septembra naplno pripravené. Prvý rok dostanú možnosť, aby si školské programy nastavovali a upravovali.

„Štátny vzdelávací program sme upravili, aby bol pre učiteľov čitateľnejší a prijateľnejší v bežnej praxi,“ hovorí Fridrichová o úpravách, ktoré nastali po diskusii so školami.

„Snažili sme sa tiež zjednotiť vzdelávacie štandardy, pretože učitelia prvého stupňa sa museli vyrovnať s tým, že obsah bol rôzne štruktúrovaný a vyžadovalo od nich množstvo námahy, aby dokázali spracovať vlastné učebné osnovy, teda to, čo sa deti majú v jednotlivých ročníkoch učiť.“

Ako pozitívum vnímajú podľa nej učitelia to, že štát po novom nepredpisuje, čo majú učiť v jednotlivých ročníkoch, ale stanovuje očakávaný výstup po treťom, piatom a deviatom ročníku.

Čo chce štát meniť reformou obsahu vzdelávania

Štát nebude školám diktovať očakávané výstupy žiakov na konci každého ročníka, ale sumárne na dlhšie časové obdobie, tzv. cykly vzdelávania. Ciele a obsah vzdelávania budú stanovené pre tri cykly, pričom prvý bude zahŕňať 1. – 3. ročník, druhý cyklus 4. a 5. ročník a tretí cyklus bude zahŕňať 6. – 9. ročník základnej školy.

Možnosť, ktorú cykly poskytnú školám, pomôže aj v situáciách, ktoré priniesla napríklad pandémia covidu-19. Ak by školy opätovne čelili podobným výzvam, môžu si učivo preniesť do ďalšieho ročníka bez obáv, že porušia štátny vzdelávací program.

Zároveň sa tým zníži tlak na zvládnutie učiva všetkými žiakmi počas konkrétneho ročníka, čo povedie k zníženiu počtu žiakov opakujúcich ročník a v konečnom dôsledku prispeje k prevencii predčasného ukončovania vzdelávania. Rozdelenie základného vzdelávania na tri cykly, ktoré sa plánuje aj na Slovensku, funguje vo viacerých krajinách v Európe, napríklad v Portugalsku, Estónsku, vo Francúzsku, v Slovinsku, vo Švédsku či Švajčiarsku, a bežné je aj mimo Európy.

Školy si naďalej vytvárajú školské programy podľa predmetov, ktoré môžu mať charakter integrovaného predmetu (napr. príroda alebo spoločnosť) alebo budú členené na izolované predmety (fyzika, chémia, biológia a pod.).

Školy budú môcť rovnako ako doteraz využívať slovné hodnotenie, klasifikáciu („známkovanie“) alebo ich kombináciu.

Zdroj: vzdelavanie21.sk

V máji a júni budú ministerstvo a NIVAM organizovať tzv. metodické dni pre učiteľky a učiteľov v prvých ročníkoch základných škôl, na ktorých im chcú predstaviť chystané zmeny a poskytnúť im odporúčania na základe skúseností z praxe.

„Pomáhame im pripraviť si učebné osnovy, aby neostali úplne sami, a odporúčame im zdroje, z ktorých sa môžu inšpirovať,“ vysvetľuje Fridrichová.

Ako učia v škole v Detve po reformeSpojili predmety, predĺžili hodiny a učitelia zmenili prípravu na vyučovanie

Adam Takáč

Drucker a odborníci zdôrazňujú, že zavádzanie zmien bude v školách prebiehať počas celého roka. „Neočakávame, že v septembri budú mať všetko pripravené. Dávame im celý školský rok na prípravu.“

Učiteľov chcú pripravovať aj v rámci didaktiky jednotlivých predmetov na to, ako ich vyučovať novým spôsobom.

Obavy sú normálne, ale necukneme

Drucker vraví, že na Slovensku bolo mnoho reforiem, ktoré zlyhali v implementačnej fáze. Pri tejto však nemá obavy, pretože už na dobrovoľnej fáze sa zapojil veľký počet škôl, čo vytvorilo aj nárok na zdroje a podporu zo strany štátu.

Dôležité podľa neho je to, aby sa školy spolupodieľali na reforme a aby tí, čo majú obavy, vyšli zo svojej komfortnej zóny.

„Všetci volajú po zmenách, ale potom zistia, že to znamená vystúpiť z niečoho zaužívaného, a vyvoláva to strach. Budú aj takí, ktorí budú frflať, a niektorí budú mať aj pravdu. Potrebujeme zohľadniť ich námietky, počúvame a snažíme sa ich zapracovať. (...) Je normálne, že pri takých rozsiahlych zmenách môžu cítiť obavu, ale to by nemalo byť smerodajné, lebo ak cukneme, tak zasa nič neurobíme.“

Zmeny sa od septembra začínajú od prvých ročníkov, postupne budú v ďalších rokoch nabiehať aj ostatné ročníky. „To, či sme to naozaj zvládli, nám odhalia kriteriálne testy, ktoré budú v treťom ročníku v tomto roku realizované na reprezentatívnej vzorke,“ tvrdí ministerstvo.