Ľudia sa nám budú v budúcnosti veľmi čudovať

Ľudia sa nám budú v budúcnosti veľmi čudovať

Snímka z tohtoročného Pochodu za život vo Washingtone, D. C., z 19. januára. Foto: twitter.com/March_for_Life

„Maličký človek je tiež človek.“ – Horton

Väčšiu časť dejín ľudstva sa moralisti snažili presvedčiť ľudí, že je dobré a nevyhnutné chrániť život ostatných ľudských bytostí. Popritom väčšinou iné hlasy tvrdili, že je zásadný rozdiel medzi „nami“ a „nimi“, medzi tými, čo si zaslúžia plný rešpekt, a tými, o ktorých to z nejakého dôvodu neplatí.

Občas sa toto rozlišovanie robilo na základe „nášho kmeňa“ a „iných kmeňov“. V istom dejinnom okamihu sa rozlišovalo medzi „Grékmi“ a „barbarmi“. Neskôr medzi Rimanmi a Germánmi, potom medzi Židmi a kresťanmi, Arabmi a Nearabmi, moslimami a kresťanmi, civilizovanými Európanmi a necivilizovanými Afričanmi, árijcami a Židmi, bielymi a čiernymi.

Ľudia vraveli, áno, jasné, že Židia sú „ľudia“, ale nie sú to „osoby“ tak ako skutoční Nemci, ktorým by sa malo dovoliť žiť či uzatvárať manželstvo so skutočnými Nemcami. Lepšie je chápať ich ako určitý druh rakoviny. Veľká chyba. Zdieľať

Je známe, že podľa súčasného režimu žičlivého potratom jestvujú ľudské bytosti, ktoré nie sú osobami definovanými tak, že majú vlastnosti x, y či z: veci ako vedomie, schopnosť cítiť bolesť, formulovať plány do budúcnosti, naučiť sa cudzí jazyk či viesť družnú debatu o najnovšom vydaní časopisu New Yorker – zoznam je stále dlhší. Ľudské bytosti, ktoré tieto nevyhnutné vlastnosti nemajú, sú síce „ľudia“, no nie sú to vraj „osoby“, a teda si nezasluhujú rovnaký rešpekt, aký sa preukazuje ľudským bytostiam, ktoré osobami .

Z určitého pohľadu to dáva zmysel. Ak je čosi len drevená atrapa, a nie kačka, netreba to brať ako kačku. Ak študent nespravil advokátske skúšky alebo nemá atestáciu, nemá rovnaké privilégiá, ako majú právnici či lekári.

A predsa je tu problém. Aj keď sú momentálne v móde všakovaké dôvtipné spôsoby, ako rozlišovať medzi osobami a obyčajnými ľudskými bytosťami, ak sa obzrieme v dejinách, nielenže bolo vždy chybou rozlišovať kategóriu ľudí, ktorí nie sú osobami, v skutočnosti to bola jedna z najhorších chýb, aké sme spravili.

Ľudia vraveli, áno, otroci sú „ľudia“, ale nie „osoby“ v zmysle bytostí, ktoré môžu vlastniť majetok, riadiť si svoj život a voliť. To bola chyba.

Ľudia vraveli, áno, jasné, že Židia sú „ľudia“, ale nie sú to „osoby“ tak ako skutoční Nemci, ktorým by sa malo dovoliť žiť či uzatvárať manželstvo so skutočnými Nemcami. Lepšie je chápať ich ako určitý druh rakoviny. Veľká chyba.

Prečítajte si:
V Amerike pochodovali za život. Vystúpil aj Trump
2012 versus 1842 Zdieľať

Zaiste, americkí Indiáni boli „ľudia“, no nemali dostatočnú racionalitu a schopnosť tvoriť umenie, vedu a civilizáciu, vďaka ktorej by si zaslúžili nebyť držaní ako „prirodzení otroci“. Ďalšia veľká chyba.

Na tieto chyby minulosti hľadíme dnes s hrôzou. Napriek tomu si však stále myslíme, že súčasné intelektuálne vývrtky potrebné na rozlišovanie „ľudí“ a „osôb“, ľudí prvej a druhej kategórie, sú čosi úplne iné – rozhodne čosi iné než chyby, ktoré robili tí ľudia kedysi.

Prečo si to myslíme? Lebo nenarodené deti vyzerajú inak než my? Ani bieli si nemysleli, že čierni vyzerajú ako oni. Stačí si len prečítať množstvo „vedeckých“ výskumov z obdobia pred občianskou vojnou o tom, ako majú africkí Američania šikmé obočie, menšie lebky, štruktúru kostí a držanie tela ako veľké opice. Akoby im nikdy nenapadlo, že podvyživené ľudské bytosti, ktoré sú obeťami zlého zaobchádzania, by mohli vykazovať výsledky tohto zaobchádzania na svojom tele a na svojich kostiach. Je to smutné, no nebol to jediný prípad, keď utláčatelia interpretovali výsledky svojho útlaku ako znak menejcennosti utláčaných.

Je to preto, že nenarodené deti nemyslia tak ako my? Bieli Európania boli presvedčení, že americkí Indiáni nemyslia ako oni. Mali „divošské“, „barbarské“ správanie a zvyky. Nevytvorili žiadnu vedu, žiadnu pokročilú technológiu, žiadne písmo ani veľkú literatúru, žiaden peňažný systém ani systém zdanenia. Zjavne neboli dosť „pokročilí“, a preto s ich zemou lepšie narábali bieli.

Je to preto, že nenarodené deti sú problém – čosi ako rakovina? To si mysleli mnohí ľudia o Židoch, ťažko postihnutých a mentálne retardovaných deťoch.

Je to preto, že iné zaobchádzanie s nenarodenými deťmi by spôsobilo v spoločnosti ohromný otras? To sa hovorilo o emancipácii otrokov. Rozvrátilo to celý spôsob života. Ako je možné zmeniť čosi, na čom vyrastali generácie ľudí, a začať žiť podľa toho?

Netvrdím, že prípad nenarodených detí nie je iný alebo že ženy, ktoré idú na potrat, sú zlé vrahyne. Úprimne, netvrdím takéto nepekné veci ani o ľuďoch, ktorí robili chyby v minulosti. V minulosti bolo ľahšie nemať v týchto otázkach jasno, než sme často ochotní pripustiť, a je oveľa ľahšie líčiť našich predkov ako úplne zlých, kým mnohí boli len jednoducho zmätení vtedajšími „elitnými“ teoretikmi.

V budúcnosti sa možno budú generácie ľudí pýtať (tak ako sa pýtajú moji študenti o otrokároch a Nemcoch): „Ako len mohli byť takí hlúpi? Ako si len mohli myslieť, že tí ľudia nie sú skutočne, úplne ľuďmi?“ Zdieľať

A predsa si nemôžeme neželať, aby dávali pozor, keď ktosi povedal: „Jasné, viem, čo povedali „experti“, no len pre istotu si predstavme, že americkí Indiáni, prípadne Afričania či barbari, sú úplne rovnako ľudia a úplne rovnako civilizovaní a zaslúžia si práva a ochranu rovnako ako ktokoľvek z nás, lebo možno nejestvujú ľudia prvej a druhej kategórie, ale len ľudia a bodka. Takí ako my. A mali by sme sa k nim preto správať tak, ako by sme chceli, aby sa iní správali k nám.

Lebo ak sa mýlime a ak si len vytvárame komplikované racionalizácie, aby sme iným ľuďom robili veci, ktoré sa nesmú robiť nikdy, tak nám pomáhaj Pán Boh. V budúcnosti sa možno budú generácie ľudí pýtať (tak ako sa pýtajú moji študenti o otrokároch a Nemcoch): „Ako len mohli byť takí hlúpi? Ako si len mohli myslieť, že tí ľudia nie sú skutočne, úplne ľuďmi? Alebo to bolo skrátka o tom, že nechceli prestať robiť to, čo chceli?“

Pre mojich študentov je to z dnešného pohľadu skrátka príliš zjavné. Nikto podľa nich nemohol vážne dôjsť k záveru, že títo ľudia nie sú úplne ľuďmi. Podľa mňa si dostatočne neuvedomujú, ako až veľmi môžu byť ľudia zmätení.

Zasa na druhej strane, včera sme mali 45. Pochod za život, takže možno majú pravdu.

Randall Smith
Autor je profesorom teológie na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Jeho najnovšia kniha, Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Sprievodca pre začiatočníkov), sa dá v súčasnosti dostať na Amazone a od Emmaus Academic Press.

Pôvodný text: Im-Personal Human Beings?

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo