Dante a kancelária Ako by Božská komédia vyzerala dnes

Na to, že je to „komédia“, sa nezdá až taká humorná. Učitelia vám povedia, že je to „komédia“ v zmysle, že má šťastný koniec v nebi. Niektorí ľudia sa možno uchechtnú pri niektorých trestoch, ktoré si Dante predstavuje pre niektoré duše v Pekle, ale iní by to považovali za bezcitnosť. Kto by bol taký krutý, že by sa smial z nešťastia druhých? Je to také stredoveké. No i tak, ktovie, či poznáme seba samých až tak dobre, ako si často myslíme.

Povedzme, že ste na Danteho mieste a spolu so svojím sprievodcom prechádzate Peklom. Narazíte na tmavé miesto, ktoré osvecuje iba tlmená modrá žiara. Keď si vaše oči navyknú na chabé svetlo, uvedomíte si, že tlmená modrá žiara vychádza z počítačových monitorov v tvare krabice, z ktorých každý sedí na vrchu čohosi, čo vyzerá ako kombinácia ľudského tela a starej telefónnej ústredne s káblami vedúcimi do rozličných dier a von z nich.

„Kde sme to?“ spýtate sa ducha, svojho sprievodcu, ktorým je Mike Judge, scenárista a režisér filmu Office Space (v češtine uvedeného pod názvom Maléry pana Šikuly). „Toto je temné údolie, kam idú nemilosrdní a neochotní ítečkári a byrokrati, ktorí sa nekajali za svoje zločiny proti ľudskosti.“ V tej chvíli začujete hlasy, ktoré hovoria každej úbohej duši, čo sa snaží strčiť správny kábel do správnej zásuvky, aby „pripojila“ svoj systém: „Prepáčte, pane, ale systém je v súčasnosti nedostupný.“ Alebo: „Mrzí nás to, ale nemáte správny softvér na pripojenie sa k tomuto portu.“ Teraz buďte úprimní. Povedzte mi, že niečo vo vás nemuselo potlačiť úškrn.

Dajme tomu, že potom idete ďalej a v nasledujúcom údolí, jasne osvietenom žiarivým svetlom, objavíte bielu ženu, ktorá vyzerá ako intelektuálka, s okuliarmi a v slušivom kostýme, ako sedí na stoličke s nápisom „bezpečný priestor“ a z každej strany do nej štuchajú démoni. Jeden hovorí: „Nie tamtie zámená, ale tieto.“

Druhý kričí: „Menšiny sú zotročené tvojou vinou. Ak nepovieš, že ti je to ľúto, nie si o nič lepšia než otrokár. A ak povieš, že ti to ľúto je, si ešte horšia.“

Tretí štuchne iným ostrým kolíkom a povie: „Si žena, takže si znevýhodnená menšina. Ale nehovor, že si znevýhodnená menšina, lebo by to bolo necitlivé ku skutočným znevýhodneným menšinám.“

Štuchne ju aj štvrtý a povie: „Deti sú nechutné. Ale nehanbíš sa, že nemáš deti?“ Zdá sa, že žena na stoličke je odhodlaná vyhovieť každému démonovi, čo do nej štuchá, a hovorí: „Áno, to je pravda. Nie, rozhodne nie.“ Nad hlavou jej lietajú harpye, vrhajú sa na ňu a dookola vrieskajú: „Rasistka, rasistka, rasistka!“ Ona kričí: „Ja nie, to oni!” Harpye si ju však nevšímajú.

Keď sa duch, váš sprievodca, obráti k vám, akoby vám chcel o tejto žene niečo povedať, iba potrasiete hlavou a poviete: „Netreba. Viem, kto to je.“ Teraz, v tomto prípade sa možno nebudete smiať, ale nepoviete si práve preto „Je to nešťastné, ale tak trochu to dáva zmysel“? Keď sa sprievodcu spýtate: „Nedá sa tu niečo robiť?“, iba odvráti zrak, zahľadí sa do diaľky a povie: „Musíme ísť ďalej.“

Ešte nižšie nájdete generálneho riaditeľa spoločnosti, ktorý vyhodil z práce tisícky vašich spolupracovníkov (volajú to „redukcia pracovnej sily“). Hoci takmer priviedol spoločnosť na mizinu, odišiel so zlatým padákom v hodnote 40 miliónov dolárov. Tlačí drahé BMW, ktorému došiel benzín, do strmého kopca s čímsi ako benzínová pumpa na vrchole. Keď sa naň však dostane, auto sa zošuchne na druhú stranu a on musí začať odznova. Opäť, povedzte mi, že vás ani na chvíľu neovládla škodoradosť. „Och, to ma mrzí. Naozaj som sa zasmial? Tak to rozhodne nie je správne.“ 

Potom skončíte na očistcovej hore, kde vidíte veľa starých priateľov. Všetko to boli v podstate super ľudia, ale každý z nich mal jeden alebo viac vážnych charakterových nedostatkov. Chlapík, ktorého príležitostne premohol hnev; žena, ktorá bola veľmi milá a priateľská, no ako Ado Annie v muzikáli Oklahoma „bola dievča, ktoré nedokázalo povedať nie“ všetkým nesprávnym chlapom; milý manažér, ktorý nedokázal nazbierať odvahu protestovať proti hlúpym opatreniam alebo sa postaviť zákerným zamestnancom.

Bežní ľudia. Sú dobrí, ale každý z nich potrebuje trochu čohosi, čo by z nich vytlačilo posledný kúsok rakoviny, ktorá v nich zabíja radosť. A poviete si: „Áno, v určitom zmysle sa zdá, že je to správne. Mám týchto ľudí rád, ale nemôžu si ďalej takto ničiť život.“

A potom, úplne navrchu očistcovej hory, sa stretnete s úžasnou postaršou sekretárkou Alice, ktorá bola vždy milá a dobroprajná, všetko vedela a dokázala zabezpečiť, aby sa veci naozaj pohli. S tým istým prívetivým úsmevom, ktorý si pamätáte, sedí za pracovným stolom a hovorí: „Aká bola prehliadka?“ Vy na to: „Ďakujem, dobrá. Mám však určité podozrenie, že s ňou máte čosi spoločné.“ A ona vraví: „Nuž, áno, ale vlastne nie ja. V skutočnosti má všetko pod palcom Šéf. Ale pravidelne sa rozprávame. Ako vám často hovorím, je to výborný Šéf.“

V tej chvíli si uvedomíte, že po všetkom tom bahne kancelárskych intríg je to, že ona je tu a ostatní, čo sú dolu, už nerobia peklo zo života sebe ani druhým, je vlastne čosi ako šťastný koniec. Na ceste bola iba málokedy príležitosť od srdca sa zasmiať, ale zdá sa, že všetko je napokon v poriadku.

V tej chvíli sa však Alice obráti k vám a povie: „Spoznali ste sa v niektorom z tých, čo sú dole?“ A hoci to hovorí s tým svojím obvyklým veselým a povzbudivým pohľadom ako láskavá stará mama, po chrbte vám prejdú zimomriavky.

Z anglického originálu preložil Matúš Sitár.

Randall Smith je držiteľ sponzorovanej katedry teológie J. Michaela Millera na Univerzite Sv. Tomáša v texaskom Houstone. Medzi jeho knihy patria Bonaventure’s Journey of the Soul into God: Context and Commentary (Bonaventúrovo Putovanie duše do Boha. Kontext a komentár), From Here to Eternity: Reflections on Death, Immortality, and the Resurrection of the Body (Odtiaľto do večnosti. Úvahy o smrti, nesmrteľnosti a vzkriesení tela), Aquinas, Bonaventure, and the Scholastic Culture of Medieval Paris: Preaching, Prologues, and Biblical Commentary (Akvinský, Bonaventúra a scholastická kultúra v stredovekom Paríži: Kázne, predslovy a biblické komentáre) a Reading the Sermons of Thomas Aquinas: A Beginner’s Guide (Čítanie kázní Tomáša Akvinského: Sprievodca pre začiatočníkov). Jeho články možno nájsť na http://t4.stthom.edu/users/smith/portfolio/.

Rubrika K veci je tvorená autorskými článkami prestížneho amerického magazínu The Catholic Thing, vychádza s podporou Kolégia Antona Neuwirtha. Článok nie je vyjadrením názoru Kolégia Antona Neuwirtha.