Nemáš politických priateľov, nemáš inštitút

Nemáš politických priateľov, nemáš inštitút

Na snímke riaditeľ Inštitútu vzdelávacej politiky Matej Šiškovič. FOTO TASR – Štefan Puškáš

Ak Lubyovej analytická čistka prejde príliš ľahko, ostatní ministri to môžu pochopiť ako inšpiráciu.

Na prvý rozruch v politike v tomto roku nebolo treba dlho čakať. Ministerka školstva druhého januára oznámila, že ruší jednu z inštitúcií ministerstva školstva a jej šéfa vyhadzuje (okrem toho si prisvojila aj kompetencie štátnych tajomníkov z iných strán).

Predpokladala, že rušenie sekcie nebude niečo, čo bude mať väčší verejný ohlas. Najmä ak zmenu urobí hneď na začiatku roka. A pod pojmom “na začiatku” myslíme na úplnom začiatku. Pretože hoci zmeny ohlásila až v druhý januárový deň, platili od posledného dňa minulého roka.

Zrušenie Inštitútu vzdelávacej politiky (IVP) je už dva dni hlavnou mediálnou správou z domácej politiky. To preto, že novinármi je vnímaný ako jeden z ostrovov pozitívnej deviácie podobne ako napríklad útvar Hodnota za peniaze. V čase nedôveryhodnej politiky sa zbytková nádej upiera na technokraticky podkutých úradníkov, ktorí majú kapacitu navrhovať výsostne odborné riešenia.

Ako to bolo s IVP

Hoci sa dnes o IVP hovorí ako o jednej zo súčastí projektu Hodnota za peniaze, nie je to celkom tak. Inštitút vzdelávacej politiky založil pred piatimi rokmi Martin Filko a Matej Šiškovič, prvý (a zrejme aj posledný) riaditeľ. Dvaja Oravci, ktorí sa poznali ešte z čias strednej školy (študovali s trojročným odstupom, no stretávali sa napríklad na poradách gymnaziálneho časopisu).

Začalo sa to na ministerstve financií. Mladší Šiškovič tam bol “služobne” starší, zažil ešte koniec miklošovskej éry. Spolu potom pôsobili ako ministerskí analytici (Filko formálne poradca) počas prvej Ficovej vlády. Počas tej druhej, keď bol Filko už šéfom IFP, sa zrealizoval starší nápad – pretlačiť vznik nového analytického inštitútu na ministerstve školstva. Zvnútra z rezortu školstva tomu vtedy veľmi pomohol aj tlak Petra Mederlyho (náš rozhovor s ním).

Cieľom bolo rozhýbať skostnatený systém v školstve, kde sa od pádu komunizmu vystriedalo najviac ministrov a aj medzinárodné testovanie žiakov začínalo ukazovať, že školstvo je najväčší štrukturálny problém krajiny. A aj problém sociálny, keďže len veľmi málo pomáha chudobným deťom, najmä tým z rómskych osád vymaniť sa z osudu, ktorý im predurčuje ich pôvod.

V prebyrokratizovanom školstve je navyše k dispozícii obrovské množstvo dát, s ktorými sa nikdy hlbšie nepracovalo a pre analytikov by mohli byť zaujímavé.

Školstvo je najväčší štrukturálny problém krajiny. A aj problém sociálny, keďže len veľmi málo pomáha chudobným deťom, najmä tým z rómskych osád vymaniť sa z osudu, ktorý im predurčuje ich pôvod. Zdieľať

Inštitút vzdelávacej politiky tak vznikol v 2013, ešte za Dušana Čaploviča. Toho po roku vystriedal Peter Pellegrini, a toho zasa po pár mesiacoch Juraj Draxler. Po voľbách na čelo rezortu nastúpil Peter Plavčan, ktorého po roku a pol vystriedala Martina Lubyová. Teda za posledných päť rokov ide o päť ministrov.

Každý mal iný prístup – Čaplovičovi IVP zásadne neprekážal, ani mu nijako nefandil, Pellegrinimu prišiel vhod v rámci jeho marketingu “aha, som nová krv v systéme”. Draxlera analytici bavili asi naviac, no ten sa musel venovať najmä štrajkujúcim učiteľom, ktorým ho Smer pred voľbami podhodil. Plavčan zasa vždy bral veci, ako sú, na zmeny nemal osobnú guráž. Tá, ako sa ukázalo, nechýba Lubyovej, ktorá po pár mesiacoch od svojho nástupu inštitút škrtla z telefónneho zoznamu.

Nie sme (len) UHP

IVP vznikol tri roky predtým, ako sa zrodil projekt Hodnota za peniaze. Aj preto sa, na rozdiel od iných analytických útvarov, ktoré vznikli až v rámci projektu HzP, Šiškovič cítil dosť emancipovane. Verejne sa to ukázalo napríklad pred voľbami 2016, keď IVP spochybnil údaje o platoch učiteľov, ktoré vtedy zverejnil Filkov IFP (IFP nakoniec svoju verziu stiahol), IVP sa tiež pred voľbami verejne postavil proti ministerstvu financií, keď Šiškovič podporil požiadavky na zvýšenie rozpočtu školstva, čo vtedy premiér aj minister financií zásadne odmietali. Nedávno zasa zverejnil vlastný „spresňujúci“ komentár k spoločnej správe s analytikmi z HzP, kde zvýrazňuje, že problémom hodnoty školstva je aj v nedostatku zdrojov.

Do fungovania IVP navyše vkladal každý iné nádeje. Zdieľať

Také tvrdenia však minister financií nevidel rád. Jedna z jeho motivácií, prečo sa zastáva projektu Hodnota za peniaze, je aj to, že jeho analytici poukazujú na neefektívnosť v jednotlivých rezortoch, čo zlepšuje Kažimírovu pozíciu pri rokovaniach s ministrami. Preto minister nijako nemohol oceniť analytickú správu o tom, že školstvo potrebuje viac zdrojov, navyše v čase, keď ministerstvo školstva kontroluje SNS a jeho eurofondová odnož. A tak to občas zaiskrilo aj medzi IVP a HzP.

Do fungovania IVP navyše vkladal každý iné nádeje. Mnohí dúfali, že rozhýbe stojaté vody školstva, že sa bude intenzívne venovať tomu, ako zmeniť systém vzdelávania, že príde s niečím tak komplexným, ako prerobenie fínskeho vzdelávacieho modelu pre Slovensko, ako zabezpečiť lepšiu sociálnu mobilitu pre Rómov a podobne. Zástupcovia učiteľských združení zasa verili, že to bude lobista za ich požiadavky. Niektorí tiež čakali, že sa inštitút bude s rachotom verejne angažovať v boji proti eurofondovej korupcii na školstve. Takto zásadne však IVP nevystupoval, v istej fáze sa tiež stiahol aj z účasti na tvorbe dokumentu Učiace sa Slovensko.

Bez politického krytia

IVP si tak žil vlastným životom. Ten sa viac podobal na život štandardného útvaru štátnej správy ako na policy-hipsterskú úderku. No vždy bol natoľko politický emancipovaný a profesionálny, aby jeho výstupy a činnosť mali rešpekt, v rezorte školstva boli priekopnícke a neraz vzbudili široký spoločenský ohlas.

Šiškovičova taktika odstupu od všetkých však teraz narazila. Na jednej strane nemal za sebou také silné krytie, ako majú analytici HzP na ministerstvách, kde pracujú. Tí sa doteraz mohli oprieť o Kažimírovu autoritu a aj jeho intervencie voči ostatným ministrom, ak bolo treba.

IVP tak nakoniec doplatil najmä na to, že nemal dostatočné politické krytie, ktoré by ustálo aj takú politickú kultúru, s akou na ministerstvo prišla SNS a jej nominantka. Zdieľať

No paradoxne, pre SNS a Lubyovú bol IVP na ministerstve školstva cudzorodým prvkom a „smeráckou“ enklávou v ich rezorte. Od minulého leta, kedy premiér pred celou krajinou zrušil eurofondové operácie v školstve za stovky miliónov eur a donútil Andreja Danka stiahnuť svojho ministra, sú tam na Smer zvlášť citliví. A samotná Lubyová je okrem toho zvlášť citlivá na každý prejav odporu či polemiky, na ktorý na ministerstve narazí.

IVP tak nakoniec doplatil najmä na to, že nemal dostatočné politické krytie, ktoré by ustálo aj takú politickú kultúru, s akou na ministerstvo prišla SNS a jej nominantka.

Lubyová síce teraz, pod mediálnym tlakom, ktorý zrušenie IVP vyvolalo, predložila nové riešenie, to však pôsobí nedôveryhodne. Preto to zatiaľ vyzerá, že analytický útvar v ako-tak funkčnej verzii naozaj skončil.

Minister Peter Kažimír a jeho šéf útvaru Hodnoty za peniaze si teraz musia ustrážiť, aby príklad Lubyovej, ktorú majú veľkí hráči v iných rezortoch za tretiu ligu, nebol pre nich návodom, ako sa aj oni môžu zbaviť nechceného analytického „kafrania do vecí“.

Najmä v doprave, informatizácii a po novom aj v rezorte obrany by boli celkom radi, keby sa ich zbavili.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo