Ako doba praje Cynickým obludám

Rado Ondřejíček si užíva pár dní životnej slávy, jeho pôvodný facebookový status po zážitku na večierku Denníka N narástol na zásadný text o hrubosti Kordu a pokrytectve všetkých, ktorí mu to roky ticho tolerujú, lebo je to „náš človek“.

Krajinou toto odhalenie zvlášť neotrasie, no naša mediálna bublina sa rozochvela, ako keby k nám práve prehovorila najpovolanejšia morálna autorita.

Internet aj facebook sú v týchto dňoch plné rôznych svedectiev o nevhodných poznámkach, ktoré v posledných rokoch utrúsil môj bývalý kolega Eugen Korda voči mnohým ženám. Hovoria o nich bývalé i súčasné kolegyne aj nekolegyne, niektoré ich považujú za druh svojského humoru starého lichotníka, iné uviedol do rozpakov a ďalšie sa oprávnene cítili znechutené.

To je zatiaľ hlavný slovenský príspevok k celosvetovej debate, ktorú vyvolalo odhalenie, že hollywoodsky producent Harvey Weinstein z pozície svojej moci sexuálne zneužíval ženy.

Nejde len o stratenú mierku, absurdnejšie je niečo iné. Už som to raz písal o Jozefovi Banášovi, v upravenom zmysle to platí i tu: viac než samotný problém je pozoruhodný autor, ktorý ho otvoril, hoci je v našej mediálnej bubline ten z najposlednejších, aký mal na to právo.

Upozorniť na to nie je útok ad hominem, iba základný predpoklad, aby sa inak potrebná diskusia o verbálnom aj neverbálnom násilí na ženách nevyliala z brehov. 

Rado Ondřejíček alias Cynická obluda si celé roky starostlivo buduje imidž, že sa na neho nevzťahujú žiadne meradlá ani spoločenské konvencie. Keďže do verejného priestoru roky vstupuje ako Cynická obluda, žiaden vtip nie je dostatočne cynický či urážlivý na to, aby ho nezverejnil a nezožal od kaviarenského aj krčmového fanklubu potlesk, aký je zas free a cool.

Ak by ste naznačili, že prekročil aj najspodnejšiu hranicu, boli by ste za (s)prostáčika, ktorý nechápe, že toto je len komunitný metahumor, a ten je viazaný iba neviazanosťou svojho autora.

A keď o vás vo facebookovej diskusii Rado Ondřejíček napíše, že obdivuje toho, kto sa s vami baví ako s plnohodnotným človekom a že je radosť vás urážať, v komunite ho za to nikto nevypíska, lebo je tým povestný a je to predsa „náš človek“.

Samozrejme, vo virtuálnom svete Cynickej obludy nemajú nárok na dôstojnosť ani (niektoré) ženy. Kedysi dávno Ondřejíček po vzhliadnutí istej relácie napísal: „To s tým mikrofónom sa vraj volalo Eva Máziková... Niekto iný by mohol napísať, že je to blbá stará tlstá krava, ale ja to, samozrejme, nenapíšem, lebo by som nerád išiel pred súd.“

Keď sa ho pred pár rokmi pýtali, či to v takýchto prípadoch nepreháňa, Ondřejíček sformuloval svoje životné krédo: „Platí, že dobrý fór nadovšetko, podľa mňa aj nad osobnú integritu prípadnej obete.“

V poriadku, netreba sa pohoršovať, veď nechceme byť na smiech.

No aj tak mám podozrenie, že skutočný Rado Ondřejíček, ostrieľaný muž reklamnej brandže, sa v týchto dňoch len neveriacky baví na tom, že u nás je možné naozaj všetko: aj to, aby sa Cynická obluda cez noc úspešne transformovala na Učiteľku empatie.