Stoja porazení župani za zapamätanie? Jeden taký je

Keďže šesť doterajších županov odchádza, možno stojí za to položiť si otázku, či po niektorom z nich ostáva niečo hodné zapamätania. Niečo, čím by sa jeho nástupca z iného politického tábora mal inšpirovať a pokračovať v tom.

Hoci sa môže zdať, že nič také neexistuje, nie je to celkom pravda. Týka sa to porazeného žilinského župana Juraja Blanára a jeho politiky striktného odmietania privatizácie župných nemocníc.

Keď župy prebrali nemocnice od štátu, veľmi rýchlo zistili, že s ich riadením majú problém. Dlhy sa kopili a manažmenty nemocníc, vyberané často po politickej linke, nedokázali situáciu zvládnuť. Nemocnice mali problém so zabezpečením bežnej prevádzky, o ich rozvoji sa už nedalo hovoriť vôbec.

Aj župani za Smer nemocnice privatizovali. Skončili v rukách Penty, Agelu či Ivana Kmotríka.Zdieľať

V takejto situácii sa väčšina žúp rozhodla nemocníc zbaviť. Aj župani za Smer nemocnice privatizovali. Skončili v rukách Penty, Agelu či Ivana Kmotríka. Tomuto ich kroku v tom čase tlieskali aj pravicové médiá. Veď súkromní vlastníci predsa vždy dokážu majetok spravovať lepšie ako štát či samospráva.

V Žiline však ukázali, že ani verejné spravovanie sa nemusí vždy skončiť katastrofou. Štyri nemocnice, ktoré prebrali takisto v zlom stave, dokázali postupne postaviť na nohy. Ukončili mnohé nevýhodné zmluvy, napríklad na nemocničné lekárne, v dôsledku ktorých na úkor nemocníc ryžovali súkromníci a do čela nemocníc postavili schopných manažérov. Napríklad riaditeľ nemocnice v Čadci je dnes v brandži považovaný za veľmi schopného zdravotníckeho manažéra. Okrem zastavenia zadlžovania sa župe podarilo nájsť zdroje aj na ich rozvoj a modernizáciu.

Že pri tomto zháňaní zdrojov zohralo úlohu aj to, že žilinský župan bol veľkú časť svojho funkčného obdobia členom najsilnejšej vládnej strany, je pravda. To však boli aj župani, ktorých kraje nemocnice predali.

Kvôli odpredaju nemocníc musel Blanár čeliť silným tlakom. Ako zo strany finančných skupín, ktoré chceli nemocnice získať, tak aj zvnútra vlastnej strany. Skupina okolo Pavla Pašku, ktorá v zdravotníctve čulo podnikala, mala s týmito nemocnicami tiež svoje plány.

Župa to nakoniec ustála a jej nemocnice sú dnes v celkom dobrej ekonomickej kondícii. Nemocnice v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne a v Liptovskom Mikuláši, ktoré poskytujú zdravotnú starostlivosť pre spádovú oblasť 330-tisíc obyvateľov Žilinského kraja, hospodárili v minulom roku s plusovým výsledkom 656-tisíc eur. Ich výnosy boli 68,13 milióna eur a náklady 67,47 milióna eur.

To, samozrejme, neznamená, že župné spravovanie týchto nemocníc bolo idylické. Juraj Blanár napríklad čelil kritike, že župa nakúpila v roku 2011 predražené CT prístroje. Bránil sa tým, že nákup prebehol transparentne na základe elektronickej aukcie, a ak sa do ceny započíta záručný aj pozáručný servis, tak nešlo o predraženie. Pochybnosti sa mu však nepodarilo úplne vyvrátiť, pachuť zostala a táto kauza mu v kampani veľmi nepomohla.

Určite sa tiež nedá tvrdiť, že tieto nemocnice sú najlepšie v krajine alebo že fungujú lepšie ako tie, ktoré vlastnia súkromníci. Blanárovi sa však podarilo preukázať, že aj župa dokáže nemocnice spravovať rozumne. Fakt, že tento model funguje, nakoniec uznala aj Blanárova vyzývateľka Erika Jurinová, ktorá v predvolebných televíznych debatách vyhlásila, že ani župa pod jej vedením nemocnice predávať nebude.

A to je vec, ktorá stojí za zaznamenanie, aj keď ide o smeráckeho politika.

Foto: TASR/Jakub Kotian